Ja sám neviem, čo by sa v mojom živote muselo stať, aby som bol nútený uvažovať nad tým, že za tým čosi je iné ako som doteraz si dokázal vysvetliť racionálnym rozumom. Dokonca, aj to povestné svetielko na konci tunela v čase klinickej smrti si dokážem pretransformovať do ľudsky prijateľných okamihov súvisiacich s hranicou života a smrti.Zrejme nie som človek prístupný záhadám, inotajom a už vôbec nie náboženským blábolom. Nenarodil som sa na to, aby som prijímal filozofiu životných absurdít, ale aby som si žil reálny život vo svete, ktorý sa mi núka, potvrdzuje a rozprestiera.Nádejať sa (celý život) niečím umelo vytváraným, považujem za oblbovanie seba samého a vytváranie si problémov pri priechode racionálnych myšlienok podporovaných reálnou skutočnosťou. Necítim akúsi nespôsobilosť, obmedzenosť vlastného vývoja, ak nie som v spojení s Bohom.A ak má byť jeden jediný rozdiel v posmrtnom živote, tak budem veľmi rád zomierať, lebo si budem istý, že všetci ukončíme svoj život v temnote.