Príbeh príliš preemotivovaný a až prehnane prispôsobený k účelu, ktorým má vytvoriť dojem jedinej správnej pravdivej cesty vyliečenia Davida Attaha. Ak má nejaký príbeh niečím zaujať, musí byť maximálne vierohodný a ľudsky blízky. Hľadisko dôvery v existenciu skutočnosti príbehu má dve roviny. Či sa vôbec predmetný okamih stal a či je znovunadobudnutie hovoreného slova u Dávida aktivitou Božskej ruky. Je jednoduché si vymyslieť jedno i druhé, aby človek dostatočne presvedčivým spôsobom zaujal a získal na svoju stranu ľudí s menším racionálnym zmýšľaním, ale zas s príliš otvoreným prístupom k ľahkým informáciám. Zámerne som nenapísal neovereným, lebo aj keby boli, je to vec subjektívnej interpretácie historickej udalosti. A k tomu je možné pridať množstvo vysvetlení a pravdivých súbežných zaručených príbehov. Je to jeden z množstva spôsobov ako preferovanému hrdinovi udeliť pečať najvyššej kvality. V kresťanskom svete je to potreba neustáleho "zviditeľňovania" všemohúceho.


