Ako nestrannému pozorovateľovi sa mi páči akási vzopretosť obyčajného kresťana voči ráznemu pápežskému verdiktu. Aj napriek existujúcej nepísanej kresťanskej zásadovosti, pápežovi nemožno oponovať, pápežské slovo je slovom "Božím". V dobe prekvitajúcej demokratickej eufórie sa mi javí podobná zásadovosť za čosi neprirodzené, násilné a neobjektívne. Neposlušnosť, vzpurnosť slovenského kresťana veľmi dobre chápem, aj napriek skutočnosti, že nekoná v zmysle nepísaného, cirkvou určeného pravidla. To len dokazuje žiadanú a v tomto prípade objektívnu korektnosť a zadosťučinenie vo veci Bezáka zo strany svätej stolice. Potvrdzuje to bližší vzťah slovenského kresťana k Bezákovi ako ku Sokolovi. To ale nič nemení na veci, že Bezák je bez viny, že jeho aktivity v trnavskej arcidiecéze boli bezchybné, správne a v zmysle spoločenských a kresťanských zásad. Pápež Benedikt XVI. nemá vo svete takú autoritu, akou sa honosil Ján Pavol II. Aj z tohto hľadiska by slovenská "pápežská zrada" mohla


