Pre tvoj pokoj na duši ťa samozrejme beriem ako človeka vykazujúceho mieru vzájomnej tolerancie, ale s vedomím božskej posadnutosti a viazanosti na entitu, ktorá je zatiaľ, pre nás neznabohov, vo fáze maximálnej abstrakcie.
Pre tvoj pokoj na duši ťa samozrejme beriem ako človeka vykazujúceho mieru vzájomnej tolerancie, ale s vedomím božskej posadnutosti a viazanosti na entitu, ktorá je zatiaľ, pre nás neznabohov, vo fáze maximálnej abstrakcie.
Loraksk1 – ja osobne som oslobodený od všetkých negatív a pracujem súvislo na tom, aby som sa nestal obeťou sebaklamu alebo aby mi niekto nanútil myšlienku neslobody a viazanosti. Už s viazanosťou na mobilného operátora mám problém, ale to považujem za technickú podporu k môjmu zvolenému a prežívajúcemu životnému štýlu. Skutočne nepotrebujem slobodu od niekoho, niečoho, čo ja nepovažujem za dostatočne impulzívne a zásadové pre môj životný štandard. Jedine objektívne zjavenie Pána by bolo mojou nočnou morou, ale aj nad tým by som zrejme rozmýšľal, čo to bolo. Je neférové od stvoriteľa, aby očakával, aby ho ľudia bezprízorne verili. Predsa, je nemysliteľné, aby človek veril všetkému, čo sa mu v živote ponúka. Človek musí byť obozretný, opatrný a mimoriadne rozvážny. V tvojom prípade sa mi zdá, že si sa až prehnane odovzdal neidentifikovateľnému fenoménu.
„Demon, milujem nášho nebeského Otca Boha Jehovu z celého srdca, sily, mysle aj duše a prijímam vo svojom živote jeho vedenie skrze nášho milovaného Pána Ježiša Krista. Myslíš, že to dokážeš pochopiť a prijať ?“. Loraksk1 . Prijať ano, ale pochopiť nie. Tak ako by si ty nepochopil, že milujem herečku Moorovú (to som si skutočne vymyslel, necítim k nej žiadny ani sympatizujúci vzťah), ale pritom tá osoba existuje, viem ju popísať, dokonca pomenovať jej povahovú stránku a charakter, aj keď len z TV obrazovky, teda možno aj nekorektne. Navyše, absolútne neviem, či aj ona by mala ku mne podobnú inšpiráciu Ty sa prsíš láskou k nehmotnej, k abstraktnej entite, prechovávaš k nej tie najúprimnejšie a najexkluzívnejšie ľudské pocity a pohnútky. Nezdá sa tebe takýto bezadresný prístup za príliš platonický, neobjektívny, nekonštruktívny ? Fanatizmus predsa nehľadá v príčine racionalitu, ale skôr uchopenie zvrátenosti pod svoje krídla.
Loraksk1 – Ani ja sa nedivím, že mi nebol daný dar Božieho svätého ducha od tvojho milujúceho nebeského Otca Boha Jehovu. A vieš, že ma to ani nejako výnimočne nevyrušuje ? Ver tomu, ako si ty našiel v Biblii a biblickom odkaze „svoju tvár a duchovný rozmar“, ja som sa našiel na tejto Zemi v citovo a emotívne bohatom ľudskom pochopení aj bez nutnosti veriť na bájky a nevierohodné abstraktnosti. K tomu, aby človek dokázal žiť na plný plyn, nepotrebuje byť zviazaný demagógiou a demolatívnymi inšpiráciami. Žiada si to voľnosť a slobodu názoru, prejavu a myšlienkových prúdov. Dôjdeš k životným záverom, ku ktorým v obmedzenom stave duchovna nikdy nemôžeš dospieť. Dôsledok takéhoto počínania si bude každý niesť do hrobu sám, ale som presvedčený, že tam to aj so mnou zostane. A tá moja presvedčenosť vyplýva z racionálneho a reálneho zmýšľania, ktoré si vytváram na základe mojich životných skúseností a každodenných prežitkov. A ver tomu, nemenil by som ich za žiadny bluf a hlbokú neistotu.
„Biblia je inšpirovaným Božím slovom PRAVDY“ – vyrieknutie fanatického rozmaru človeka, nekompromisne povyšujúceho literárny „boží odkaz“ za dielo nadprirodzeného významu. Skutočná pošetilosť a extrémna závislosť na niečom, čo nie je racionálne vyabstrahované a dôvodne preskúmané. Mám na mysli skutočnú výpovednú hodnotu diela, nie inšpiratívnu. Duch originality obsahu Biblie s božským odkazom je duchom k závislosti na obsahu samotnom. Kto už raz prepadne jej adresnosti, stráca slobodu nad vlastným úsudkom a zmyselnosťou. Strata duchovnej slobody, potláča zmyselnosť v iných oblastiach ľudského strádania a životného progresu. V každom prípade oceňujem tvoju náboženskú vytrvalosť a zásadovosť v oblasti biblického slova a božskej inšpirácie zakotvenej v knihe kníh. Dopracovať sa do stavu fanatizmu, k tomu je potrebný v prvom rade inšpiratívny zdroj a v druhom, ochotu v danom smere vytvoriť v sebe emotívnu výnimku.
Loraksk1 – chybou je, že ty považuješ Bibliu skutočne za prejav absolútnej božskej identifikácie a pritom sa bezprízorne nádejaš, že biblická faktografia je „uznášaniaschopná“ a teda verná svojmu božskému odkazu. Tvoja prehnaná istota hraničí s bezmedznou oddanosťou k jej obsahu. Ak ktokoľvek z nás sa zamiluje do čohokoľvek, dochádza k vytváraniu si úzkeho vzťahu k predmetu viazanosti a tým sa porušuje efektivita korektnosti a nezaujatosti k danej veci. Preto práve teba všetci chápeme, ako si schopný fanaticky a až agresívne obhajovať niečo, čo pre iných je stratou času. Si podobne abnormálne zaujatý svojim „dokonalým pohľadom na reprodukciu obsahu Biblie a jej prináležiacej patričnej dôstojnosti“ ako vykladač kariet. Ľudia príliš postihnutí sebaklamom sú často znevýhodňovaní v súvislosti pre ich prílišnú krátkozrakosť a neprítomný nadhľad. Môžeš vo svojom biblickom mentorovaní nachádzať pre seba vždy to svoje potešenie, pričom dôsledok predpojatosti si vezmeš sám do hrobu.
Loraksk1 – je úplne jedno, čím a akým spôsobom je vyzdvihovaná kniha kníh, všetkým je jasné, čo chcel názvom pisateľ naznačiť. Podstatou celého problému je skutočnosť, že mnohí veriaci z nej „žijú“, vyvodzujú pre seba patričné závery a životné nádeje. Tak ako pre drogového dílera je drogou samotný hašiš, tak je pre fanatického veriaceho drogou rozprávková kniha plná záhad, fabulácií a abstraktností. Len ten, kto má „božské vidiace oko“, je schopný z nej čerpať informácie pre svoju potrebu nevyhnutné. Ale, to predsa neplatí celoplošne, fenomenálne. Fenomén Biblie je práve vo viere v Boha, čo aj to je samotný fenomén. Teda, nič nové pod slnkom. Pokiaľ bude existovať nádej na sprítomnenie stvoriteľa, aj Biblia bude spoľahlivo „vyrušovať“ jej fanatických nadšencov. A tejto extrémnej kauzality sa ľudstvo nevzdá, pokiaľ nebude nad nebo jasné, že Boh skutočne neexistuje. A k tomuto demotivujúcemu záveru sa ľudstvo zrejme nikdy nepriblíži.
Dôležité je to, čo človek chce v knihe nájsť, čím ho dokáže upútať, zaujať. Je scestné považovať celoplošne Bibliu za knihu kníh, ak spĺňa požiadavku akceptácie len istému okruhu ľudí. Dokonca, aj samotní veriaci nie všetci ju považujú za nevyhnutnú súčasť velebenia stvoriteľa. Aj taký literárny Winnetou nebol na zahodenie a svojou dramatickosťou a napínavým dejom dokázal strhnúť čitateľa na svoju stranu. Pre ateistu Biblia je kniha rozprávok, dokonca menej uveriteľná ako rozprávka samotná. Tá má vždy svoju pointu, dobro víťazí nad zlom. Bibliu nemožno čítať, tú je potrebné pochopiť, ale nie rozumovo, ale skôr abstraktne, nadnesene, až fanaticky. Inak, jej obsah bude navždy nepochopený, neprijateľný. To teda znamená, každý z nás má svoju knihu kníh a je absurdné práve Bibliu považovať za takýto nástroj všeľudového symbolu literatúry. Aj napriek jej časovej vytrvalosti, ale to je predsa jednoducho vysvetliteľné.
Rázny koniec mečiarizmu mal byť vykonaný vtedy, keď to bolo aktuálne, ožehavé a čerstvé. O niekoľko rokov už len historici budú tento Mečiarov záhadný akt vysvetľovať našim deťom.
Každý politický, spoločenský alebo aj individuálny prešľap je potrebné pranierovať, odsudzovať, zavrhnúť. Od toho je tu široká občianska verejnosť, aby podobné absurdnosti dostali šancu minimálne ich odsúdiť všeobecným pluralitným názorom. Nikoho iného Mečiarove amnestie v dnešnej dobe nenapadli, len predsedu KDH Fígeľa. V minulosti Dzurinda sa pokúšal niekoľkokrát prevaliť protiposlanecký val, ale neúspešne. Fígeľ veľmi dobre vie, že Fico touto cestou nepôjde a nebude k vyriešeniu záhady odvlečenia Kováča ml. do cudziny nápomocný. Z tohto jednoznačne vyplýva, že sa predvolebný boj v KDH už začal. KDH predsa nemá vo svojom formáte nič také, čo by mohlo dnešnému slovenskému občanovi ponúknuť. Najmä, ak aj z jeho radov sa vytvárajú nové stranícke zoskupenia, nové kontraproduktívne pravicové zväzky. Fígeľ je známy svojou farizejskou politikou, zblúdenou taktikou a ambíciou vykresľovať jeho samotného ako aj KDH v tom najkrajšom svetle.
Čas je veličina, ktorú si stanovil človek za jednotku plynutia doby. Ani sám Boh pri „spúšťaní mechanizmu vesmírneho sveta“ nevkladal do systému časovú súvsťažnosť. Človek si určil hodnoty času (pozemský, astronomický), lebo technicky potreboval určovať, dokladovať, spresňovať začiatok, časovú dĺžku alebo koniec trvania doby, situácie, okamihu. Časová hodnota nám zjednodušuje časovú orientáciu, bez ktorej by sme sa v dnešnej dobe nezjednotili, neskoordinovali. Primitívne kmene si rovnako riadia denný režim dajme tomu východom a západom slnka. Naše starnutie nie je primárnym prejavom času, ale zodpovedá skutočne prežitému času, bez ohľadu na stav organizmu – chronologický (kalendárny) vek. Biologický vek je dôsledkom geneticky riadeného programu, pôsobenia vonkajšieho prostredia, spôsobu života a chorobných situácií. Funkčný vek predsa zodpovedá funkčnému potenciálu človeka. Pokusy o pochopenie času boli po dlhú dobu predovšetkým doménou filozofov a vedcov.
To len dokazuje to, že si nevieme získanú slobodu, voľnosť a demokraciu po roku 1989 vážiť, nevieme s ňou ľudsky narábať a rozumne nakladať. Každý si ju vykladá po svojom, každý jej rozumie nejako inak a najmä s pocitom vlastného sebauspokojenia. Socializmus rovnako zápasil s neprispôsobivými elementmi, záchytky, drogové centrá ako aj cely pre vrahov a ignorantov zriadenia tiež nezývali prázdnotou. Akurát sa nič nezverejňovalo, ututlávalo a skresľovalo, aby cesta k dosiahnutiu komunizmu bola presvedčivým príkladom pre kapitalistický svet. Internet je celosvetové fórum všetkých a pre všetkých. Je len na človeku samotnom, aby si z rôznorodostí ponúk vybral práve to svoje, čo by ho mohlo zaujímať, informovať. Je zložité selektovať samotné obrázky, texty, stránky, ktoré by mohli byť nevhodné nielen pre našu mládež, ale aj morálne a ľudsky uvažujúcich ľudí, s charakterom pre ľudskú dôstojnosť. Stali sme sa otrokmi doby a mnohí z nás sa nedokážu v nej poctivo a morálne správať.
Je skutočne absolútne bezpredmetné voči záujmom štátu a dokonca medzinárodnej aliancie sa stavať na zadné. Je úplne jasné, ako anketa v Poprade dopadne. Sme členom aliancie NATO, dokonca dotykovou zónou s potenciálnym nepriateľom (Ukrajina, Rusko). Využívame jej ochranu tak ako aj musíme znášať dopady členstva v aliancii a teda poskytovať minimum na to, aby sme sa necítili v nej len ako využívatelia práv. Iste, kdekoľvek by vláda rozhodla „o mieste činu“, bolo by nevhodné a pre občanov tej lokality neprijateľné. Agresor sa nikdy nebude pýtať či Poprad alebo iné slovenské mesto, región. Ak teda nemáme záujem Severoatlantický pakt podporovať našou minimálnou ústretovosťou, tak z neho vystúpme. Nemusíme byť ani v EU, aby sme neboli povinní sa niekomu spovedať, prispôsobovať, finančne prispievať. Sme malá, ekonomicky nezaujímavá krajina, ktorá v ničom nemôže byť sebestačná, dokonca ani v poskytovaní bezpečia vlastného občana.
Človek chodí do základnej školy deväť rokov, na strednú ďalšie štyri. Vyššie štúdium už nezahrňujem do získavania základných všeobecných znalostí pre potreby a život človeka. Školské osnovy ani zďaleka nepripravujú jednotlivca do reálneho života. Máme síce predstavu o tom, čo je to integrál, derivácia, ale chýba nám informovanosť o tom, čomu sa treba v živote vyhnúť (zber jedovatých húb), čo môže byť pre človeka nebezpečné (jedovaté hady, medvede ...) alebo aj ako sa používa kondóm, čo je úlohou rodiny, manželstva a podobne. Nie je ani tak podstatné, ako vyzerá taký dubák, ale je omnoho dôležitejšie, ako vyzerá muchotrávka zelená. V prvom prípade je jasné, ak zbierate len dubáky, stačí vám skúsenosť len s dubákom. Ak máte záujem aj o iné hríby, huby, musíte nevyhnutne poznať muchotrávku zelenú. Nepoznať hada a palicou likvidovať každého, na ktorého natrafíme, je brutálne, odsudzujúce. Sama príroda nám neublíži, ak sa k nej nebudeme stavať povýšenecky a agresívne.
Na SNP predsa nemožno pozerať inak, len ako na odboj slovenského ľudu proti vtedajšiemu fašistickému režimu. Ako na morálnu povinnosť jednotlivcov pomôcť zmene režimu, nastoliť slobodnú vôľu slovenského národa a vymaniť sa spod nacistického jarma. Ak by Nemci vojnu vyhrali, určite by SNP bolo zanedbateľnou a nepodstatnou akciou. Na druhej strane je pravda, že aj bez SNP by Červená armáda porazila Hitlera a zvíťazila vo vojne. SNP je tým výnimočné, že vôbec slovač bola odhodlaná sa vzoprieť Hitlerovskej nadvláde a s nasadením vlastných životov sa pokúsiť o komplikáciu postupu nemeckých vojsk smerom na východ. Aj napriek nezdaru, už len kvôli padlým, si SNP zaslúži náš obdiv a hrdosť. Dnes by bolo neférové a nekorektné sa zamýšľať nad tým, čím bolo SNP pre náš národ prospešné, ale že vôbec bolo.
Vzájomná konfrontačná línia medzi matériou a vierou vzniká z dôvodu zachovávania pevnej a stabilnej materiálnej prízemnosti voči uletenej duševnej náboženskej abstraktnosti. Materialisti disponujú pravidlom poznanej prírodnej a prirodzenej elementarity a nepoznané nepriznávajú, nedefinujú, zbytočne s nepoznaným nekalkulujú. Nechávajú na rozpoznanie vede, vlastnému úsudku alebo nijak neriešia. Ak nepotrebujú to mať dnes vysvetlené, tak určite nechcú, aby boli niečím alebo aj niekým zavádzaní. Náboženská vetva prijala ideológiu Boha, tak ako ho definuje Biblia a Starý zákon. Duševný únik od prežívanej reality dopĺňajú zbytkom vlastných uvedomení a svoje poslanie na Zemi považujú za dočasné, prechodné. Nemajú k tomu síce žiadny dôkazový materiál, dostatočne presvedčujúci argument, ale tvária sa pomerne sebaisto na to, z čoho pramení ich „istota“. Teisti nemajú morálne právo vykrikovať, že jazero je plné rýb, pokiaľ žiadnu rybu z neho nikto nevytiahol.
To už potom aj vôňa, dych, jemnosť dotykov, celotelová neha, masírovanie tela na tých správnych miestach a partiách, to je len úvod. Už dosť, lebo nás tu niekto vyhlási za nemravných a posadnutých sexom. Ale, mali by pravdu !!!
Jedna skúsenosť, nie moja. Práve suseda má vydatú dcéru (zhruba 10 rokov, dve dcéry) a tesne pred ich odchodom na dovolenku do Chorvátska, sa jej dostalo do uší, že jej manžel ju podvádza. Samozrejme, odišli spolu na dovolenku s tým, že dcéra jej písala ako sa vzťah vyvíja. Najskôr manžel zatajoval ako sa dalo, potom už tvrdil, že pri milenke sa mu nikdy nepostavil (ale chodil k nej). Tak zahral divadlo na pláži si kľakol, požiadal ju o odpustenie a sľúbil jej, že to všetko už je minulosť. Na dovolenke sa správal ako ten najlepší otec na svete. Už sa vrátili z dovolenky, nechodí ani na volejbal, kde sa tajne stretával s milenkou a až ukážkovo sa správa a seká dobrotu. Len dokedy ho toto bude takto držať ?! Už raz keď ktosi zacíti iné lono, možno aj penis, nedá sa tomu odolať. Osobne si myslím. A tak dcéra zatiaľ vec nerieši, myslím, že v tomto štádiu je to rozumné, aj keď som susede navrhoval, aby si šla s mladou pohovoriť.
Milostný akt je predsa vysoká hra citov, nehy a slobodnej mysle.
Odporúčame