Takže, je dobre vedieť, čo si vy sama môžete dovoliť a predvídať, čo môže nastať. Aj keď v podobných prípadoch si mnoho ľudí myslelo, že povedať pravdu na rovinu je predsa to najrýdzejšie a najsprávnejšie. Mnohí tí, už medzi nami nie sú.
Takže, je dobre vedieť, čo si vy sama môžete dovoliť a predvídať, čo môže nastať. Aj keď v podobných prípadoch si mnoho ľudí myslelo, že povedať pravdu na rovinu je predsa to najrýdzejšie a najsprávnejšie. Mnohí tí, už medzi nami nie sú.
Taktika použitia rozchodového manévru závisí v prvom rade od človeka, ktorému máme tento nepríjemný okamih predostrieť, od jeho zamilovanosti, od dĺžky fungovania známosti, od hĺbky udržiavaného vzťahu a v neposlednom rade aj od jeho očakávania, prípadne neočakávania takéhoto kroku zo strany iniciátora skutočnosti. Ak je to človek impulzívny, vo svojom vnútri agresívny, rýchlo a neočakávane dôrazne reagujúci, je úplne jedno, akým spôsobom mu tento fakt predložíte. Budete rada, že zo vzťahu výjdete so zdravou kožou. Ak je to človek hĺbavý, ale pritom dôkladne vec zvažujúci, spočíta vám to buď písomnou formou alebo sa dozviete o sebe toľko nových čŕt a prirovnaní, že si budete myslieť, že ste tá najodpornejšia žena na svete. Ak je to človek melancholický, pohoďák, je úplne jedno, akým spôsobom mu to prezradíte, jemu samému to dôjde až po určitom čase.
To zas aby bol niekto na post hlavného trénera slovenskej reprezentácie dosadený ?! Aké úspechy má Ján Kozák za sebou ?! Čím sa stal výnimočným, že po ňom slovenský futbalový zväz siahol ?! To už skutočne nemáme ani na post prezidenta ani trénera reprezentácie niekoho, kto by si to ani nie zaslúžil, ale skôr mal na to, aby čosi s čímsi urobil, vykonal, spravil ?! Nehovoriac o tom, že Kozák nemá žiadne medzinárodné skúsenosti a obyčajne na trénerskej lavičke býva agresívny a neprispôsobivý. Tréner predsa musí byť autorita a tá obyčajne nevzniká príchodom na pľac, ale už je dopredu uznávaná verejnosťou, futbalovým zväzom a najmä samotnými hráčmi. Kozák určite nemá čo stratiť. Očakáva sa od neho, že nebude schopný stmeliť náš futbalový káder a dať mu nejaký víťazný profil, ale v každom prípade môže príjemne prekvapiť. Je to síce pomerne veľké riziko, ale čas ukáže. Už snáď horšie na tom reprezentácia Slovenska vo futbale ani nemôže byť.
Podobní kandidáti na post prezidenta SR ako p. Osuský, sú už dopredu odpísaní, s čím samozrejme ráta aj sám kandidát. Je to totiž meno bez histórie, bez spoločensko-verejného poznania, bez výnimočností, pre ktoré by mal byť dobrým a spoľahlivým prezidentom. Opäť sa ukazuje, ako je pravica roztrieštená a sama dáva šance ľavici, aby sa presadila aj v tak zásadných voľbách, aké nás budúci rok čakajú. Osoba prezidenta musí byť pojmom, slovenským patriotom, inteligentným a dostatočne verbálne zdatným jedincom. Osoba apolitická a pritom citovo vnímavá celé naše politické spektrum. Ja sám neviem, kto by sa na tento post hodil najlepšie. Snáď Milan Lasica, ale to je asi tak všetko. Určite by mal omnoho viac priaznivcov ako kedysi tiež kandidujúca jeho žena Magda Vašáryová. Bude to zrejme opäť rozhodovanie sa nad menším zlom, ale v tom sme predsa už dostatočne dobre vyškolení.
Práve a doslova fígeľ je v tom (alebo že by Fígel ?!), že by cirkev stratou štátnej podpory nestratila na svojom politickom a verejnom vplyve, ale skôr získala. Kto má majetky, moc veľa peňazí, má aj moc štátnu. Cirkev by nezasahovala len do svetských záležitostí, napokon ani akýkoľvek politický vývoj v krajine jej predsa nemôže byť ľahostajný. To teda znamená, že by ako nezávislá inštitúcia (tak ako J & T alebo PENTA a iné) by sa uchádzala o podporu tej svojej politickej vládnej garnitúry a ťahala povrázkami na tú stranu, na ktorú by to sama potrebovala. Cirkev potrebuje mať nastavenú štábnu kultúru podľa vlastných predstáv a potrieb. A naopak, silný a spoľahlivý ekonomický partner je dobrá voľba pre posilnenie politickej vôle strany. Kto z politických strán cirkvi poskytne väčší operačný priestor, bude mať bližší vzťah k Vatikánu, získa vládu aj nad povrchom zemským !!!
Inak, kdesi na v celku renomovanom internetovom portály som čítal asi toto : Pri najvyššom povodňovom stupni má Dunaj prietok zhruba 10 000 m3/s. Ak by sa vráta v Gabčíkove otvorili o kúsok, aby prietok stúpol o 100 m3/s, pretekalo by teda Gabčíkovom 10 100 m3/s a pritekala by „len“ konštanta 10 000 m3/s. To by teda znamenalo, že zhruba za hodinu a bol by bolo koryto Dunaja prázdne. Bola použitá aj druhá alternatíva, ak by Gabčíkovo nebolo možné už otvoriť viacej. Rozšíriť otvory v Gabčíkove, aby voda pretekala Gabčíkovom bez obmedzovania a tým zrýchlila prietok vysokej hladiny Dunaja. No, musím si to ešte raz pozrieť a zistiť, kto je autorom tohto ohromujúceho nápadu a zaslať jeho meno na Nobelovu cenu. Myslím, že by si ju právom zaslúžil.
Za mojich študentských časov na ZŠ sme sa tiež učili nejako Slovenský jazyk a musím zodpovedne prehlásiť, že dostatočne kvalitne. A práve o tú kvalitu výučby skôr ide. Je zbytočné zvyšovať počet vyučovacích hodín a tým predlžovať vyučovací proces detí (tým sa znižuje ich kvalita pozornosti), keď sa znižuje samotná kvalita výučby a nevyžaduje sa od nich ako aj od samotných učiteľov miera výkonov. S materinským jazykom by mal ruka v ruke rásť i podiel na výučbe svetového jazyka, ktorý by bol alternatívou pre dorozumenie sa ľudí na celom svete alebo ako základ pre zahraničný projekt jednotlivca v jeho pracovnej budúcnosti. Treba vyžadovať náročnosť tak od študenta ako aj vyučujúceho. Ani v práci sa vás nikto nepýta, či máte záujem sa v danej veci angažovať alebo nie. Ďieťa musí pochopiť, že študuje pre seba, pre svoje zatriedenie sa do spoločnosti. Pokiaľ sa nezmení princíp výučby a najmä výučba detí k reálnemu životu, vždy to bude výuka bez praktického významu.
Osobne si nemyslím, že by viera v Boha bola „špecialitou“ inteligentnejších alebo menej inteligentných ľudí. Že by ju prijímali za svoje len ľudia spoločensky i verejne známy alebo aj nie. Nedá sa povedať, že viera je vyslovene fenoménom minulých dôb, aj keď mnoho ľudí dnes racionálnym výberom a zvážením problematiky pre a proti prichádza k vedomiu, že pre stvoriteľa niet miesto k „Jeho“ podnikaniu. Dnešný človek chápe rozdiel pojmov cirkev a viera a vyberá si triezvejší, dôveryhodnejší a zásadnejší postoj k tomuto pocitovému „mechanizmu“. Viera k Bohu sa v maximálnej miere buduje a dostáva do povedomia ľudí práve v rodine. Tam získava (alebo aj nie) smerovanie a hĺbku presvedčenia. Základom prehlbovania poznania rozdielu v chápaní náboženstva a religiozity je fakt, že náboženstvo je kolektívna tradovaná forma náboženského správania a religiozita je zas individuálna spirituálna skúsenosť.
To, koľko génov zdedíme po rodičoch a akých, pojednáva veda o genetike, sledovaním variability a vlastností zdedených znakov.
Nikto sa nerodí ako vrah alebo génius, vodca alebo bezcharizmatický jedinec. Iste, určité genetické dispozície sú dedičné a teda keby aj obaja rodičia po pôrode zomreli, dieťa sa môže, ale nemusí vyvíjať podľa ich genetických štruktúr. Samozrejme, na výchovu a to, čo sa naučí v živote, v drvivej väčšine záleží od rodiny, školy, ulice a podobne. Ak z africkej buše vezmete malé mláďa leva a vychovávate ho v zajatí doma, stane sa z neho krotké a nevinné levíča. Samozrejme, svoje genetické pudy a základný inštinkt zvieraťu zostáva. Akonáhle by ste ho chceli vrátiť v staršom veku späť do prírody, by malo obrovské problémy sa aklimatizovať a prispôsobiť agresívnemu spôsobu života. Nebýva zákonité, že z geniálneho rodiča musí vyrásť geniálny potomok, ale zpravidla sa tak deje. Z mnohých husľových a speváckych virtuózov nevzišli rovnako nadané ich deti. Mohlo sa to stať aj tým, že rodičia netlačili na pílu a nechali dieťaťu voľný výber svojho povolania.
Technicky vzato, je možné nositeľku genetickej informácie bunky DNA do istej miery považovať za dušu ako zdroj emócií, spomienok, empatií, sympatií, ale aj za základ povahy a charakteru človeka, samozrejme istých genetických čŕt získaných od pôvodcu. Rovnako aj u mnohých vidina tunela pri kómatických stavoch môže byť „naprogramovaným“ elementom, tvoriacim duševnú výzbroj (DNA) každého z nás. Tak ako aj plač pri narodení je automatickým prejavom života človeka a predsa malé novonarodené dieťa nikto neučil plakať. Človek sa rodí s istými dispozičnými danosťami, ktoré človek počas svojho života rozvíja, obohacuje a samozrejme dopĺňa, mnohé zvýrazňuje. V žiadnom prípade duša nie je fluidum, ktoré po našej smrti opúšťa svoju telesnú schránku a šramotí kdesi medzi nebom a zemou ! To, čo sme mohli poskytnúť zo seba, sme presunuli z časti na naše vlastné deti, v ktorých (ľudovo povedané) žijeme v nich naďalej. Duša tvorí svoju významnú emočno-charakterovú stránku jedine počas našej existencie
Je všeobecne známe, že hodnotná poézia a rovnako brakový verš sa číta obyčajne niekoľkokrát za sebou. Akurát s tým rozdielom, že v prvom prípade ide o špecifikum výnimočnosti vydareného diela a v tom druhom snahu pochopiť, o čom veršovačka bola, čo ňou chcel autor čitateľovi povedať. Kedysi skutočne poézia fungovala na princípe ľubozvučného rýma, dnes je to skôr snaha o jednoduchšie vyjadrenie osobnej duševnej rozpínavosti. Rým bol zárukou poetického vyjadrovania sa a zároveň akýmsi organizátorom v štruktúre literárneho diela. Pokiaľ rým fungoval, bol prítomný, už záležalo len na prijateľnom výbere slov a samozrejme obsahu poetizovaného. Umenie dnes je príliš skomercializované a už ani taký maliar si nedá námahu, aby obraz maľoval niekoľko dní, ale potrebuje mať namaľovaných čo najviac a čo najviac aj predaných. Umenie tým získalo nechvalný prívlastok komerčný a moderný. Na škodu veci.
Pani Mária. Ani hodnota „s najväčšou pravdepodobnosťou ...“ nie je korektná pri posudzovaní akéhokoľvek historického deja, lebo v konečnom dôsledku je nutné získanému údaju len a len bezducho veriť. A viera v čokoľvek zahrňuje v sebe aj moment sklamania. Vy sa chcete dostať z bodu A do bodu B, ktorý neexistuje. Akým spôsobom ho chcete dosiahnuť ?! Nemožné, nereálne a mnohokrát zavádzajúce. Tak teda, nepíšte o percentách, o pravdepodobnosti zistenia Pravdy, lebo ju nemožno získať nijakým spôsobom. A môžete sa hrabať v histórii koľko len chcete, môžete mať k dispozícii tie najlepšie a najoriginálnejšie podklady, výsledok vášho bádania bude akurát NEJAKÝ. Skrátka, jedna z možných alternatív, ako sa mohla Pravda mať, ale nie ako sa skutočne mala !!!
Pani Mária, inak. Ako viete, či ste sa k svojmu predpokladu priblížila alebo vzdialila, keď nepoznáte skutočnú Pravdu ? To teda znamená, akýkoľvek váš predpoklad, či vychádza z takých alebo onakých informácií sú a budú vždy len dohady. A vy sama môžete historické fakty lúskať z jednej alebo z druhej strany, nikdy nemôžete povedať, že skutočnosť sa mala tak alebo onak. Vy naivne píšete, že 100 % istotu nikdy nebudete mať pri objavovaní dátovej správnosti dejinných udalostí. O percentách absolútne je naivné vôbec písať !!! Akým vašim tvrdohlavým spôsobom ste schopná percentuálne povedať, na koľko percent ste sa pomýlila, alebo píšete Pravdu ?! Vy zúfalo chcete presne pracovať s nepresnými dátami. Presná štatistika postavená na nepresných číslach je absolútne nanič. Uvedomte si, nedokážete sa priblížiť k historickej Pravde, ani keby ste sa rozkrojila !!!
simon22 – pani Tvrdoňová je historička a teda človek absolútne jednak zbehlý vo veci vynášať „presvedčivý dôkazový materiál“ a jednak je veriaca, čím dokonale je zabezpečená objektivita skúmaného !!! Ak niekto tvrdošijne má záujem nájsť ihlu v kope sena a pritom ani sám nevieš, či ti tam vôbec spadla, tak je to na pováženie. Uvažovanie p. Tvrdoňovej, čo sa týka dokazovania historickej udalosti, je mnohokrát veľmi smiešne, až detinské. Neviem, či si to sama uvedomuje, ale ak nie, je to len jej problém. Samotný zdroj, z ktorého vychádzajú jej „logické úsudky“ je spochybniteľný, ak samozrejme neberieme v úvahu nutnosť prítomnosti viery potrebnej na preklenutie abstraktnosti so skutočnosťou. Ale, to je nutná podmienka ku každému zdokumentovávanému historickému deju aj menej staršieho dáta, ako je ten ježišovský. P. Tvrdoňová nikdy totiž nepochopí, že historická Pravda sa dokázať NEDÁ !!! Tak, ako sa nedá ani k nej priblížiť, lebo to nevieme jednoducho posúdiť !!!
Takto formulovaná zapisovateľom historická udalosť odhaľuje hneď niekoľko logických úsudkov z toho vyplývajúcich. Po prvé, ak som všemohúci, nemusím nikomu dokazovať svoju nadradenosť. Práve naopak, tým len dokumentujem svoju slabosť a neistotu. Po druhé, ani veriacich nemám čo presviedčať o tom, že som najlepší, pokiaľ to sami nepochopia bez násilného vnuknutia tejto myšlienky. Po tretie, stvoriteľ pri svojom význame fenoména, predsa nepotrebuje verejné dokazovanie svojej podstaty, ktorá mu zaručuje z princípu post neohrozeného. Po štvrté, mám skôr obavu, či podobné historické biblické záznamy nedokazujú práve tou iracionálnou banalitou len skutočne literárnu stránku „dejinnej udalosti“. Správanie Boha v tomto prípade sa mi zdá príliš detinské a naivné. Skôr by som to považoval pre veriaceho za násilné uvádzanie stvoriteľa do pozície všemohúceho, lebo ním je odjakživa. On sa nemá čo s kým porovnávať !!! Nikto mu za to absolútne nestojí !!!
Odpadlíkom sa môže stať len taký človek, ktorý s úprimnou vierou a s dobrým úmyslom sa snaží spoznať Boha, povedzme i učenie novodobých učeníkov – dajme tomu jehovistov, ale časom natrafí na nelogické, nesúrodé, násilné a nepochopiteľné presvedčovacie algoritmy, argumenty, priečiace sa duchu osobnej prijateľnosti. Ich odchodom zo zboru je tým vlastne naznačovaná nesprávna metóda poskytovania božskej spriaznenosti a osvojovania si Jeho láskyplnosti. Tá iste pretrváva aj odchodom zo zboru, nestráca sa. Skôr nastáva odklon veriaceho od presvedčenia, že môže svoju vieru vložiť do rúk organizácii, sekte, ktorá jeho dôvody bližšieho spoznávania stvoriteľa nepotvrdí, nepodporí. Viera by sa nemala vyznačovať násilnosťou k jej osvojovaniu. Mal by to byť prirodzený a vláčny proces, bez nutnosti prevládania pochybností, neistoty a špekulácie. Toto na mojich pravidelných seminároch v sieni Kráľovstva odovzdávam mojim ovečkám.
citatel – „Je mnoho vecí v živote, ktorým plne nerozumieme a predsa ich prijímame, ako napríklad čas, priestor, nekonečno atď...”, len týmto tvojim duchaplným prehlásením si si ušil sám na seba búdu. Logicky vzato, ak teda nerozumieme (a pritom skutočne nemusíme rozumieť, nejak to predsa funguje a my s tým súhlasíme) pojmu, princípu,výkladu, fyzikálnej veličiny ako je čas, priestor, nekonečno, nemusíme teda rozumieť ani Bohu, lebo ak existuje, aj on nejako funguje a ak nie, funguje to presne rovnako. Málokto z nás sa totiž pozastavuje nad tým, akým spôsobom plynie čas, čo je to priestor a ako si predstaviť nekonečno. Pre bežného človeka je nepodstatné vedieť podstatu princípu. Dôležitá je vedomosť, že to nejak funguje a zatiaľ vyhovujúco. Ak by si aj spoznal fyzikálne veličiny bližšie, detailnejšie, nič by sa na tvojom živote nezmenilo. Samozrejmosť overeného je presvedčením a vierou pre spoľahlivú funkcionalitu človeka na tejto planéte.
Pani Mária, vašu zapálenosť pre nachádzanie "biblickej Pravdy" a vaše úbohé presvedčovacie metódy, sú výplodom vášho spätného "logického" uvažovania, čiže hľadania príčin, keď výsledok je známy. Je úžasné, ako dokážete narábať so zbraňami, ktoré ale nie sú schopné streľby. Ak by ktokoľvek bol schopný dokázať biblický podvod úmrtia JK, vedzte, že vieru v existenciu stvoriteľa by to u veriacich absolútne nenarušilo. Vy nechápete jedno. Nejde o nutnosť udržať "pri živote" historickú biblickú Pravdu, ale zlikvidovať, naštrbiť, zneistiť existenčnú prítomnosť stvoriteľa v dnešnej dobe. A to sa len tak ľahko nepodarí. Vaše pokusy o obhajobu mýtov sú pre racionálne a reálne zmýšľajúceho človeka smiešnym až detinským kopaním papučou do betónu. Vašu snahu kvitujem skôr ako pokus o vlastnú stabilitu viery a utvrdenie si poznatku o Jeho skutočnom konci na kríži. Akt samotného vzkriesenia je už iná "dôvodová správa" a tú iste poskytnete po tomto vašom poslednom "hodnotnom" príspevku.
Zaujímavé na tom je to, že informáciu už o prebehnutom aspoň zvažovaní Ficovej kandidatúry v sídle strany Hospodárskym novinám potvrdili údajne tri zdroje z prostredia vládnych socialistov s tým, že informácia je dôverná a nemôžu ju oficiálne oznámiť. Či predseda vlády kandidovať bude, rozhodne sa až na decembrovom sneme strany a bude to závisieť od jeho reálnych šancí a protikandidátov. Veľmi podobne sa vyjadrila k tejto veci aj hovorkyňa strany, čo teda znamená, že Fico kandidatúru skutočne zvažuje. Akurát tri sýkorky (podľa HN z vedenia SMERu) z prostredia strany povedali čosi viac ako mohli a tým pádom je jasné, že Fico "za istých okolností" do kandidatúry pôjde. Fico, iste neoficiálne, oznámil vedeniu, že úmysel kandidovať má. Tí traja truhlíci síce neklamali, ale neoficiálne stanovisko by sa vynášať nemalo, čím nastane rozruch v samotnej strane. Aj keď skutočne celé Slovensko už dávnejšie očakáva, že Fico kandidatúru potvrdí.