Cirkev je nútená, vzhľadom na vyvíjajúci sa životný štandard, vedou dôkladnejšie spoznávanie sveta, jej prínosy z hľadiska interpretácie fungovania sveta a podobne, prehodnocovať svoje zásadné postoje a dokonca aj trvalo nemenné dogmy. Vždy budú existovať pre cirkev „neriešiteľné otázky“, tvoriace zásadový a elementárny postoj cirkvi k jej nedotknuteľným pravidlám a úzusom. Akt rozvodu u sobášených kresťanov v kostole nemôže byť predsa plnohodnotne prijímané cirkvou, ak manželstvo je rušené štátnou inštitúciou – súdom. A samotná cirkev akt rozvodu neuznáva a teda nemá na ňu ani vytvorený žiadny „kostolný“ aparát. Zatiaľ cirkev poctivo a najmä hlboko strká hlavu do piesku a v otázke rozvodov nefunkčných manželstiev nevytvára priestor a ani možnosti k riešeniu tohto spoločenského problému. Inštitút rozvodu cirkev nepozná aj napriek veľkému množstvu rozvádzaných kresťanských manželstiev. Dokedy cirkev bude si držať túto svoju neústupčivú líniu ?!
