Napríklad v tom, že v praxi nie je žiaden rozdiel medzi jadrovými a uhoľnými elektrárňami v schopnostiach regulácie siete. Oba typy elektrární potrebujú rovnaký čas na to aby nahradili chýbajúcu elektrinu. Preto sa až donedávna (pokiaľ nás nestrašili emisie CO2) používali oba tieto zdroje spolu s prietočnými vodnými elektrárňami ako zdroje základné. S príchodom veterných a slnečných elektrární bolo potrebné zaradiť ich do siete. Vzhľadom k tomu, že tieto zdroje nespĺňajú požiadavky na zaradenie medzi základné zdroje elektriny (stabilita dodávok v čase) a obrazne povedané dodávajú si koľko chcú a kedy chcú je potrebné mať v zálohe zdroje ktoré túto nestabilitu budú vyrovnávať a v prípade výpadku musia nahradiť celú výrobu z týchto zdrojov. No a sem patria hlavne prečerpávacie vodné elektrárne schopné reagovať okamžite a tiež paroplyn ktorý je operatívnejší ako uhlie ale je podstatne drahší. Uhlie sa na reguláciu používa ako posledné.