Trápny Zdeno Chára
Ale notak.
Keď padal sneh, dali sme si vetrovky, Ty si myslíš, že niekto chcel, aby sme ochoreli?
Prešli sme to, a bežali do mesta, poobede do kina, film bol Ruský a robili sme si srandu, ale raz, okolo r. 1975, dávali Ak sa nahneváme, budeme zlí... To pre nás bola pecka.
Dnes to, čo nám pripadalo stupídne na Ruských filmoch, donemoty vlastenecké hlášky a hrdinovia, čo oslavovali politikov, sa presunulo do Amerických filmov.
Boh žehnaj Ameriku, to je hláška v každom filme.
,,Vďaka, pán prezident, vďaka, starosta Giuliani, ste správny chlap"... a iné stupidity.
Z totality do totality.
Chára to asi posúdiť nemôže, na to je moc za vodou, ale
tí drobní makači, čo stavali ,,králikárne", cesty, čo zavádzali elektriku, vodu, sadili stromy vedľa ciest, sady s ovocnými stromami - veľakrát zadarmo, aby vybudovali krajinu pre svoje deti a sebe zabezpečili slušný dôchodok - asi by sme mali dať priestor im.
V socializme odložili svoje sny na potom a v kapitalizme im to ,,potom" vytunelovali.