V korporátnom svete sa rebranding rieši zvyčajne veľmi citlivo a keď je potrebný, mesiace dopredu sa na to pripravuje tak, aby všetko klapalo od momentu, kedy sa nová značka uvedie na trh. Štát a verejnoprávna inštitúcia na to idú naopak. Najprv rebranding spustia (v tomto prípade v podstate pád jednej inštitúcie a vznik novej inštitúcie), lebo je tu politická požiadavka a potom štát a verejnoprávna inštitúcia mesiace dobiehajú to, čo predtým zameškali (voľba členov rady, voľba generálnej riaditeľky, tvorba korporátnej identity). Navyše na tých 10 000 € vidieť, že niekedy akoby ľavá ruka nevedela, čo robí pravá a je to asi aj výsledok toho, že dočasný generálny riaditeľ, ktorý mal robiť len nevyhnutné veci, urobil rozhodnutia, ktoré jeho riadne zvolený nástupca zmenil.
