V.I.L. - kde autor blogu píše že chce Matoviča na 4 roky ?. Píše, že chce aby bol až do volieb a tie môžu byť aj o pol roka!
V.I.L. - kde autor blogu píše že chce Matoviča na 4 roky ?. Píše, že chce aby bol až do volieb a tie môžu byť aj o pol roka!
jasmaty - je tu aj druhá možnosť, ak ide poslanec do vlády nemôže byť zároveň aj poslancom, možno je to tento prípad.
Harvey- župy na Slovensku už nemáme, boli zrušené pred 100 rokmi zánikom Rakúsko-Uhorska.
shark - Váš výrok "prvý pilier nič neplatí na druhý ... a nikdy ani neplatil" neplatí celkom. Tým, že sporitelia 2. piliera neodvádzajú celých 18% odvodov do prvého piliera, nutne musia v 1.pilieri chýbať peniaze, pretože vyplácanie dôchodkov je zatiaľ z väčšej časti z 1.piliera. A bude to tak dovtedy pokiaľ všetci sporitelia v druhom pilieri nebudú dostávať 100% dôchodky len z 2.piliera. (Od jeho zavedenia 40-45 rokov) Preto musí štát dotovať 1.pilier. Skúste si predstaviť situáciu, že by všetci sporitelia vstúpili do 2.piliera keď sa zaviedol. Celých 18% odvodov všetkých sporiteľov by šlo do 2.piliera, ale dôchodky vyplácané z 1.piliera by nebolo z čoho, lebo by tam nebol príjem. Pritom 2004 keď sa 2.pilier zavádzal, tak dôchodkový systém bol prebytkový!
komes- ja nespochybňujem, že ak je rozdiel za a proti malý, že sú pochybnosti. Ja len tvrdím, že je jedno či hranica je 50 alebo 55 %, ak výsledok referenda bude od tejto hranice o desatinku percenta rozdielna, tak je absolútne jedno, či tá hranica je 50 alebo 55%. Ešte raz, ako by ste rozhodli ak by bolo v otázke referenda za 54,9% občanov?
komes- všeobecne platí nadpolovičná väčšina, to znamená nad 50%. Ak píšete že by to malo byť nad 55% aby desatinky nevnášali pochybnosti, tak ako by ste rozhodli, keby za bolo 54,9 prípadne 55%? Tam by už nechýbali desatinky?
majo - je tu ešte jedno riešenie aby mohli byť žaludi vo vláde a to že Kiska odstúpi výmenou za to, že jeho kauzy zahrá Matovič postupne do stratena. Kiska môže tvrdiť že je sklamaný z výsledku volieb a preto odstupuje a Matovič si takto zachová čistý štít.
Baklazan - prečo máte pocit, že zamestnanci môžu mať 13. a 14. plat a to dokonca bez odvodov ?
Počtár - máte vcelku dobré reakcie, ale v tomto prípade nemáte pravdu keď tvrdíte že je klamstvo že je 1.pilier ochudobnený. Od zavedenia 2.piliera sa príjmy presmerovali do roku 2011 vo výške 50% do 2.piliera, no výdavky na dôchodky vo výške 100% ostali na záťaž 1.piliera. Potom sa síce pomer zmiernil v prospech 1.piliera ale aj tak až do 2015 boli vyplácané dôchodky celých 100% len z 1.piliera, pretože až v tomto roku začala byť vyplácaná časť dôchodku aj z 2.piliera. A tak to bude od zavedenia 2.piliera zhruba 43 -45 rokov. Až potom nastane rovnováha vo vyplácaní dôchodkov a nebude treba 1.pilier dotovať! A koľko chýba v 1.pilieri sa dá presne zistiť. Ak od sumy okolo 8 miliard v 2. pilieri odrátame ich zhodnotenie, tak rozdiel je presne tá suma, dnes je to okolo 7,5 miliardy.
Ono nie je to celkom tak. Ak odpracoval 30 rokov má nárok na minimálny dôchodok. Do roku 2000 sa do odpracovaných rokov počítala aj doba evidencie na úrade práce a do roku 2004 aj doba podpory v nezamestnanosti. Na roky nad 30 stačilo aby platil zo sumy životného minima a napríklad pri takto "odpracovaných" 42 rokoch, má dôchodok 391,10 €, čo je len o málo menej ako je priemerný dôchodok.
Neviem kto sa skrýva pod značkou "ef", ale mal by sa zdokonaliť v slovenskom jazyku a výraz SPIKNUTIE preložiť do slovenčiny!
anvil- zubár potvrdil, že mal nájomnú zmluvu s poľnohospodármi, ktorí mu ročne riadne platili (hotovosťou alebo naturáliami, tak ako sa dohodli), takže nemal dôvod pochybovať o vlastníctve. Na otázku, prečo mu platili, keď už nebol vlastník, tak odpovedali, že on mal stále platnú nájomnú zmluvu a nový vlastník sa u nich neprihlásil.
Rád by som vedel čo to je krovie v nadpise článku. Pravdepodobne ide o české slovo křoví, ale potom by mal pisateľ článku napísať že ide o tŕnie.
Quick - treba rozlišovať v článku uvedené dve sumy. Suma 3 937,35 € je nezdaniteľná časť - to znamená, že sa odpočíta od základu dane a zdaňuje len rozdiel. Suma 1 968,68 € je výška do ktorej netreba platiť daň. Ak ale príjem presiahne túto sumu čo i len o jedno €, treba zaplatiť daň aj z tejto sumy. Nie je to teda odpočítateľná položka! Ak daňovník pracoval v roku napríklad len jeden mesiac, má za tento rok nárok na odpočítateľnú položku 3 937,35 €. Ak poberal celý rok dôchodok a nezarobil viac ako 1968,68 €(dôchodok sa nepočíta) tak nemusí platiť daň. Ak zarobil ale napríklad 2 000 €, tak už musí zaplatiť daň z celých 2000 € - teda aj z tých 1968,68 €.
Tých 350 kW stačí na nabitie 6 aut na 100% (60 kWh x 6). Ovšem nikto si nedovolí prísť na nabíjaciu stanicu a autom s nulovým stavom batérií - technicky by to nebolo ani možné. Elektroautá sa nedajú totiž ťahať, musí ich odviezť odťahovka, takže prakticky to bude možno 12 - 15 aut. Tieto rýchlonabíjačky, práve kvôli vyššej cene za kWh by sa mali používať menej, preferovať by sa malo síce pomalšie ale lacnejšie nabíjanie.
GuieRiot - máte v tom medzery. Motor na vodík nie je klasický spaľovací motor. Spaľovaním vodíka sa rovno vyrába elektrická energia, ktorá potom poháňa elektromotor, tak ako v elektroaute. Je to jednoduchý spôsob výroby elektrickej energie, problém je zatiaľ s membránou, ktorá je medzi plus pólom a mínus pólom pretože plazma má vysokú teplotu a membrána musí tejto teplote odolávať. Takéto motory sa ale už používajú, dokonca som videl šot v TV kde bol namontovaný aj na motorke. Osobne si myslím, tento typ pohonu na vodík má budúcnosť, ak sa zvládne hospodárna výroba vodíka.
Jeno- rýchlonabíjačky používajú výkonné Li-ion batérie, také ako sú v aute, ktoré sa nepretržite nabíjajú a po pripojení auta na túto nabíjačku sa takpovediac táto naakumulovaná energia preleje do auta(Systém PowerBank) Elektro systém v aute je spravidla na 400 V (članky Li-ion majú 3,7 V a sú poskladané sériovo paralelne tak aby výsledné napätie bolo tých 400 V) Takže pri tomto napätí sa jedná o prúd rádovo stovkách ampér a nie 1500 A. Keďže tieto batérie nie sú najlacnejšie, je nabíjanie z takejto rýchlonabíjačky podstatne drahšie, bonusom je však krátky čas nabitia. Klasické nabíjačky na elektroautá majú výkon 9 kW, 11 kW prípadne 22 kW.
Odporúčame