Si si istý, že sú vyššie, než napr. v Bratislave? Lebo vo Viedni sú oproti BA nižšie.
Si si istý, že sú vyššie, než napr. v Bratislave? Lebo vo Viedni sú oproti BA nižšie.
Čo tak porovnávať porovnateľné?
1. Porovnávaš náklady na PPP projekt s nákladmi na výstavbu. Teda náklady na výstavbu, 30 ročnú údržbu, vrátane troch generálok a postupnými splátkami, teda aj náklady na požičanie peňazí s jednoduchými nákladmi na výstavbu.
2. PPP projekty boli dohadované v dobe, keď všeobecne boli ceny stavebných prác podstatne vyššie, lebo v čase konjunktúry sa podniky snažili o maximalizáciu zisku, kým dnes sa snažia aspoň prežiť, kým prídu lepšie časy.
Keď si potrpíš na slovíčkárenie, máš čiastočne pravdu, lebo jej celý titul bol Mária Terézia, cisárovná Svätej ríše rímskej nemeckého národa, Kráľovná Uhorska, Česka, Chorvátska a Slavónska, arcivojvodkyňa Rakúska, vojvodkyňa Parmy a Piacenzy a veľkovojvodkyňa Toskánska. Na druhej strane bola aj rímskonemecká cisárovná. Oficiálne sa stala cisárovnou až po smrti svojho manžela, Františka I. Lotrinského, rímskonemeckého cisára, v roku 1765 a titul zdieľala so svojím synom, Jozefom a stručne sa zvykne uvádzať najvyšší titul.
Skutočne Genitálny Kekoňom. Svedčí o tom aj fakt, že postupne vyletel až z troch univerzít na západe, až sa napokon vrátil z emigrácie domov a konečne úspešne absolvoval Električkovú univerzitu v BA. So svojou diplomovou prácou dokonca zožal taký úspech, že sa stala základom daňovej a dôchodkovej reformy. Do úplnej dokonalosti už chýba len superhrubá mzda a odvodový bonus.
Len tak na doplnenie tej demagógie. Grécko sa dostalo tam, kde je, počas 12 rokov pravicovej vlády. Ľavicová len dostala do vienka po predchodcoch krajinu s nadmernou zadĺženosťou, navyše vytvorenou v období rastu, nie krízy.
Maria Terezia bola predovšetkým Rakúsko-Uhorskou cisárovnou a až akosi popri tom aj uhorskou kráľovnou, aby maďarónikovia dali pokoj.
Ja mám z tej doby úplne opačnú skúsenosť. Okolo roku 1985 som bol týždeň v Liptovskom Mikuláši a veľká časť polí, na ktorých 20-30 rokov predtým rástlo obilie, bolo osiatych ďatelinou. Tam kde pred rokmi boli krmoviny na ornej pôde boli pasienky a tam, kde predtým boli lúky a pasienky rástlo všelijaké kriačie, ktoré by ani koza nežrala. Žiadne utajené polia ani nič podobné.
To máš podobné, ako pri porovnaní liekov a voľne predajných výživových doplnkov s rovnakou účinnou látkou. Tie prvé musia byť účinné a o ich použití spravidla rozhoduje odborník, tie druhé nesmú poškodiť. To sa najľahšie dosiahne tým, že sa použije dávka pod hranicou reálnej účinnosti. Keď ma presviedčajú napr. v reklame na magnetické pásky Dr, Lewina, aká je to fantastická vec a na pásiku na zápästie ani neuvedú, ako ho na to zápästie umiestniť, tak to normálne mysliacemu človeku musí byť, napriek barnumskej reklame, jasné.
V ekonomike sa musíš v maximálnej možnej miere snažiť o synergický efekt a ten zabezpečuje to 1+1=3 a nie žiadna bublina. Kým snaha o dosiahnutie synergického efektu je stará pomaly ako ľudstvo, finančné bubliny sú prevažne typické pre obdobie po zrušení zameniteľnosti USD za zlato v roku 1971. Teda po strate poslednej formálnej väzby peňazí na materiálové toky. Odvtedy platí doslovne, že peniaze, často len virtuálne, robia peniaze, ale to je o inom.
Možno blbý, ale veľmi reálny. Hlavne keby nezodpovední zodpovední dostali z každého kúpeného systému primerané všimné.
Predpokladám, že tie tony hovoria o vyhodených liekoch tak, ako sú zabalené. Teda že povedzme v 20 g odpadu sú fakticky 2 tabletky po 500mg z pôvodného 200 kusového balenia a zvyšok je obal. Alebo hoci fľaštička od tekutého púdru s neúplne vytretým zvyškom na dne a pod.
Zohľadňuje v článku uvedená štatistika také "maličkosti", ako napríklad koľko z tých liekov vyhodili ako preexpirované už lekárnici. Koľko a či vôbec čosi spôsobuje vyššia uvedomelosť občanov, ktorí dôslednejšie separujú odpad. Teda sa do vytriedeného odpadu v lekárni dostalo to, čo donedávna končilo v domovom odpade. Nič tiež nehovorí o charaktere nespotrebovaných liekov. Či minimálne balenie nie je niekoľkonásobok potrebného množstva. Taktiež tony vyhodených liekov nehovoria veľa, kým nevieme, koľko ton bolo na začiatku. Teda či bolo vyhodených napr. 2%, alebo 22%, a či snáď polovica.
Máš podobný problém, ako Najgenitálnejší Kekoňom vo svete a v prifarenom vesmíre. V účtovníctve, podobne ako v aritmetike skutočne platí, že 1+1=2. Skutočný ekonóm sa však musí vždy snažiť konať tak, aby 1+1 sa rovnalo minimálne 3. Lenže to nesmie rozdať a rozpredať všetko, čo jeho predchodcovia vytvorili. V takom prípade je totiž veľmi často 1+1 podstatne menej ako 2, dokonca občas menej, ako 1.
Tie motivácie alkoholičky sú nanič. Ja som žene sľúbil k päťdesiatke auto, ak rok a pol nebude piť. Vydržala 6 týždňov. To už mala za sebou 5 v podstate neúspešných ambulantných liečení. Zakaždým, keď v rámci liečby užívala Antabus, alebo čo za svinstvo to dnes dávajú, vydržala po ňom maximálne týždeň, aby sa neprejavili problémy s voľákymi rezíduami v organizme a začala so svojim najväčším životným priateľom opäť.
Priznávam, že by ma to nebolo prakticky nič stálo, lebo za tých 18 mesiacov, keby to čo prepije dávala do domáceho rozpočtu, našetril by som na akontáciu a ďalšie mesiace by vyšší príspevok do rodinného rozpočtu stačil na trojročné splátky. Prínos pre rodinnú pohodu a jej zdravie by však bol nevyčísliteľný.
Všetko statné, okrem korenín, primeraného množstva soli a malého prídavku vody pre lepšiu spracovateľnosť mletých výrobkov, je tak navyše. Či sú to rôzne zahusťovadlá, zvýrazňovače chuti, rozotreté kosti, hydrolyzát koží, výborne zadržiavajúci vo výrobku vodu, alebo úchvatná zbierka konzervačných a antioxidačných prísad. Akurát tie dusitany sa spravidla dávali hoci aj do Pražskej šunky aj v minulosti, aby mala krásnu ružovú farbu a okamžite po načatí nezelenala.
Skutočnosť, že v akomkoľvek mletom mäsovom výrobku nemá človek zaručené ani to, že potkan, ktorého doňho pomleli bol zdravý, platí už desaťročia. Pred takými 30 rokmi bolo dostať celkom chutnú a podivuhodne lacnú sekanú, do ktorej dávali aj vyradené párky. Občas sa podarilo, že párky vo fólii nevyzliekli a človek ťahal z výrobku kusy plastickej fólie. Pritom vtedy platili nepomerne prísnejšie kvalitatívne normy ako dnes. Voľakedy som si myslel, že keď sa nedá spoľahnúť na to, že v mletých výrobkoch, hlavne "jemných" je hádam dokonca aj voľáke mäso, aspoň keď kúpim kus mäsa, tak kupujem skutočne mäso. Až po škandáloch s hydinovým mäsom dopovaným vyše 70% vody, prostredníctvom hydrolyzátu koží a vlastnej skúsenosti so "šťavnatými" mrazenými prsiami som si začal viac všímať hoci údené karé, alebo stehno, vákuovo balené pre samoobslužný predaj. Čuduj sa svete, tie lepšie majú neuveriteľných 65% mäsa. Dusená šunka pod 50% mäsa je skôr štandard, ako výnimka. To je mäso, ktoré tam má byť.
V civilizovaných krajinách, ako USA, Francúzsko, Nemecko, sami ľudia s vysokými príjmami navrhujú dodatočné zdanenie. Pritom v tých krajinách je progresívna daň z príjmu, teda aj bez dodatočnej dane platia vyššie %. U nás je jednotná sadzba dane a akákoľvek zmienka o vyššom zdanení vysokopríjmových kamarátov a sponzorov našich nevládnych vládnych sa nesmie ani len spomenúť.
Pre 50 kráv, ktoré nepasieš nepotrebuješ ani hektár. Keď to preženiem, môžeš ich mať v maštali na námestí.
Ono je to asi prirodzená vlastnosť väčšiny ľudí, ktorá sa v ostatnom čase stále viac vyostruje. Človek, ktorý má dve košele, nemá problém darovať tú lepšiu človeku, ktorý nie z vlastnej viny nemá ani jednu. Ten kto ich má vyše stovky, nedovolí ti na ne ani pozrieť, okrem tej, ktorú má práve na sebe. Voľakedy, keď tí veľmi bohatí a veľmi bohatí neboli až tak nechutne bohatí ako dnes, im nerobili problém vybudovať hoci verejné mestské parky. Bez takých by nebol hoci Central park v NY, ale ani dnešný sad Janka Kráľa v Petržalke. Kým v tej tradične komerčne založenej Amerike ešte minimálne nie je problém udržať, čo bolo vybudované v minulosti, u nás aj to postupne likvidujú.
Pred takými 25 rokmi ani svokra v okresnom meste na Slovensku nezamykala, pokiaľ išla do obchodu, alebo na cintorín, teda tak max. do hodiny neprítomnosti. Bráničku zamykala len na noc.
Pred takými 10 rokmi už zamykala, aj keď bola doma, alebo išla do záhrady. Bráničku neodomkla aj celý deň, keď nepotrebovala cez ňu prejsť, či už ona, alebo voľáka návšteva a potom ju hneď znovu zamkla. Nebol to prejav paranoje, ale reakcia na objektívny morálny stav spoločnosti.