V sobotu boli problémy na Dlhých dieloch, to je iný kopec, ako tebou spomínané, na Kolibe, na Kramároch, na konečnej autobusov v Lamači, pod Slavínom.
V sobotu boli problémy na Dlhých dieloch, to je iný kopec, ako tebou spomínané, na Kolibe, na Kramároch, na konečnej autobusov v Lamači, pod Slavínom.
V Bratislave je aj zopár elektrární a v minulosti ich bolo aj viac, aj keď na spotrebu mesta nestačia.
Keď som videl v Moskve vymieňať v roku 1971 oproi Detskému miru kábel, nevychádzal so z údivu. Rozkopaných bolo ani nie 100 m. Na začiatku zbíjačkou rozbili betón a asfalt, vykopali ryhu so starým káblom, ten vybrali, na jeho miesto dali nový a hneď ryhu zasypali a zhutnili. Žiadna ohradená jama minimálne dva týždne, ako v Bratislave. Keď bol celý menený úsek hotový, hneď položili betón. Po jeho stuhnutí, keď som išiel okolo ani nie o týždeň, bolo vidno, že čosi tam robili, len podľa pásu nového asfaltu.
Zaujímavé, že zas sa tu ľudia odbavujú na Bratislave, aj keď článok hovorí o problémoch s meškajúcimi prímestskými linkami. Teda problém nie je v Ba, ale v okolitých dedinách a mestách a cestách z nich do hlavného mesta, čo nie je v kompetencii bratislavských kaviarenských povaľačov.
Podkožný tuk, ktorého úbytok sľubuje táto diéta, je predovšetkým estetický problém. Prirodzene, pokiaľ sa nejedná o monštruóznu tučnotu. Oveľa väčší problém je, zo zdravotného hľadiska, vnútrobrušný a hlavne vnútroorgánový tuk, o ktorom sa článok, propagujúci "divokú diétu", vôbec nezmieňuje.
Pre novembrom 1989 sa RKC tvrdo usilovala o odluku cirkvi od štátu a dnes by naopak, chceli kafrať do riadenie štátu nie len voľáko z boku, ale by chceli byť priamo prizývaní do tvorby zákonov a riadenia štátu. Podľa ústavy predsa SR nie je farská republika, ale podľa prvej vety v prvej hlave ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.
Navyše, predkovia tých diviakov tam žili stáročia predtým, než ktosi postavil voľáke Ťahanovce.
S Filiálkou sa nikdy neuvažovalo ako s hlavnou stanicou, ale len ako s konečnou pre prímestské vlaky. Problém s voľakedajšou traťou od Predmestia na Filiálku a ďalej cez Nivy do Petržalky bol, že úrovňové vedenie železničnej trate v centre mesta nie je práve najlepšie riešenie. Všetky súčasné trate idú v širšom centre mesta na násype.
Koľajnice od Predmestia po Filiálku sú stále tam, aj keď netuším, v akom stave. Zlikvidovali akurát prepojenie cez Nivy do Petržalky. Voľakedy, pred 55 - 60 rokmi som sa ešte viezol z Rendézu cez Filiálku na Nivy vlakom, lebo sa mi to vtedy javilo výhodnejšie, ako MHD. Nivy a aj Filiálka boli funkčné ešte pred voľákymi 40 rokmi.
Môže sa pritrafiť, aj keď pravdepodobne nie úmyselne. Aj keď, aj v minulosti bolo nemálo takých, čo čakali so svietením až do úplnej tmy, tak prečo by sa tak nesprával nikto pri dnes používaných denných svetlách.
Žiaden fyzikálny zákon, ale keď má človek zrak prispôsobený osvetleniu, menej vníma neosvetlené predmety. Denné svietenie pôvodne zaviedli v Škandinávii, kde je po značnú časť roku potrebné aj tak svietiť celý deň a prevzal ho zvyšok Európy. Pokiaľ by vodiči rozsvietili normálne stretávacie svetlá aj za mierneho zníženia viditeľnosti, nebolo by denné svietenie vôbec potrebné. Nakoľko mnohí čakajú, resp aj bez denného svietenia čakali, až do úplnej tmy, malo by byť denné aj vzadu. Argumentovať LED svetlami v súvislosti so spotrebou, je trochu mimo, lebo ešte ani dnes to nie je štandard pre všetky nové autá a po cestách jazdí nemálo áut, vyrobených v časoch, keď čosi také nebolo samozrejmosťou ani na vybraných modeloch.
Však vo väčšine prípadov je v aute najproblematickejší komponent medzi volantom a pedálmi.
Rakúšania to zrušenie povinných denných svetiel neodôvodňovali len ekológiou, ale aj bezpečnosťou a tie ich argumenty majú nespornú logiku. Tvrdili totiž, že auto je dosť veľké, aby si ho človek za bieleho dňa všimol aj bez svetiel. Ale celodenné svietenie áut znižuje cez deň rozpoznateľnosť neosvetlených účastníkov premávky, ako cyklistov, chodcov a v Rakúsku podstatne rozšírenejších povozov, ako u nás.
Však USA dosadili prezidenta aj na Ukrajine, takže sa niet čo čudovať.
Plasty nie sú len PET fľaše z nápojov. Keď sa tie budú zálohovať, je predpoklad, že výrazne klesne o separáciu ostatných plastov, nakoľko tie sú pre ďalšie spracovanie menej zaujímavé, ako PET.
Však to už je roky bežný jav a nie je predpoklad, že sa to v dohľadnej dobe zlepší.
Titulka hovorí o stiahnutí výrobku. Až v článku čitateľ zistí, že sa jedná len o dve šarže, ktoré napokon ani nemuseli byť do Slovenských lekární dodané. Pritom stačilo do titulky doplniť, že stiahli dve šarže onoho spreja. Len to by už nebolo dostatočne bulvárne. Tak by to uviedol seriózny mienkotvorný denník.
Odporúčame