Prečo potom mnohí sa stále snažia uzavrieť s USA zmluvu TTIP, podľa amerických predstáv, ktoré tvrdo diskriminujú Európu??
Prečo potom mnohí sa stále snažia uzavrieť s USA zmluvu TTIP, podľa amerických predstáv, ktoré tvrdo diskriminujú Európu??
Daň z príjmu ubytovateľ odvádza do štátnej kasy, kde sa to delí podľa voľákeho kľúča. Poplatok za ubytovanie ide do miestneho rozpočtu, ktorý je plnený prevažne z podielových daní, ktoré majú iný účel a iný spôsob rozdeľovania. Keď sú miestne poplatky samostatnou položkou, môže hoteliér argumentovať hoci tým, že dáva ročne obci x tisíc Eur na ubytovacích poplatkoch, tak by mohlo byť osvetlenie, alebo prístupová cesta v lepšom stave. Prípadne naopak,keď je zrejmé, že ubytovateľ nadmerne "optimalizuje" miestne poplatly,len mu je to ťažko dokázať, tak mu môže vedenie obce pripomenúť, že čo chce, keď poriadne neplatí obci, čo by mal.
Vidno, že vieš skutočne čítať s pochopením. V takom prípade by ti bolo jasné, že podľa mňa je doterajší systém, so samostatným platením poplatku za ubytovanie transparentnejší a teda jeho zrušenie nevedie k všeobecne proklamovanej transparentnosti. Pokiaľ ide o jednotlivé nákladové položky, skús si spomenúť, kto ti, ako zákazníkovi dá kompletnú cenovú kalkuláciu produktu. Myslím, že čosi také neexistuje ani pri veľkoodberateľoch, nie to ešte v prípade koncového zákazníka. Pokiaľ máš nielen všeobecne uvedené, ako býva "dobrým zvykom" hoci aj pri internetovom obchode, že cena, uvedená hoci v TV reklame, plus slovne deklarovaný príplatok za poštovné a balné, tak ťa to moc hnevať nemusí.. Na rozdiel od palivového príplatku, ktorý sa môže meniť z hodiny na hodinu, ostatné sú, spravidla minimálne na sezónu fixné, tak by nemalo robiť problém, priamo vyčísliť ich hodnotu a teda si ich zákazník vie pripočítať.
To máš tak. Veľ ľudí velebí aj USA, pritom tam nemajú v podstate nič vlastné. To, v čom sú v popredí, spravidla buď ukradli, alebo kúpili, niekde vo svete. Teda spravidla nie priamo produkt, ale jeho tvorcov. Ako násilne vnucujú svoje predstavy o svete, radšej ani nehovoriť.
Nielen, že nemecké, ale aj poľské, maslo je dthodobo lacnejšie, ako slovenské, ale nemecké, s českou značkou, je spravidla lacnejšie, ako nemecké so slovenskou značkou.
To je asi v rámci všade proklamovaného zvýšenia transparentnosti. Dnes zaplatíš transparentne poplatok za ubytovanie, ktoré by mal ubytovateľ odviesť obci. Po novom nikto nebude ani tušiť cenovú kalkuláciu a koľko z celkovej ceny bude poplatok obci. Skutočne ukážkovo "zvýšená" transparentnosť.
Veľa kriku pre nič. Akurát dnes formálne zaplatí poplatok nocľažník ubytovateľovi a ten ho odvedie správcovi poplatku, spravidla obci. Po novom si ho ubytovateľ započíta do cenovej kalkulácie, veď zo svojho ho platiť nebude a opäť odvedie tomu istému správcovi poplatku.
Hlavný problém je, že neprodukujú elektrinu podľa potreby, ale doslova podľa vetra. Teda keď fúka slabo, vrtuľky sa netočia a keď prisilno, sú nastavené do polohy, aby sa netočili, lebo nadmerné otáčky by ich mohli zničiť. Nehovoriac o tom, že spravidla jediná regulácia je , pokiaľ ju vôbec výrobca robí, odstavenie nepotrebnej kapacity. To vidno často napríklad na veterných elektrárňach v Rakúsku, pri slovenských hraniciach, keď sa neraz netočí ani polovica vrtuliek, aby netlačili do siete v tej dobe nepotrebnú, elektrinu. V prvom rade by bolo teda potrebné, aby boli regulovateľné oboma smermi. Teda nielen tlmiť nadbytočnú energiu, ale aj dopĺňať nakumulovanú v dobe vyššej spotreby. V dobe prebytku vyrábať vodík, alebo syntézou z vodíka a CO2, metán a ten buď dodávať do príslušnej plynovodnej siete, alebo uskladňovať priamo na mieste a v prípade nedostatku vyrábať z vodíka, alebo metánu, elektrinu a dodávať do rozvodnej elektrickej siete tú.
Lenže problém je, že vyššia cena mnohokrát nie je podložená vyššou kvalitou. Napríklad taká Tatranská bryndza, pôvodom z Poľska, ktorú pred časom predávala Tatranská mliekáreň pod svojou značkou, patrila v obchode k najdrahším, napriek tomu, že jediná obsahovala, podľa deklarácie na obale, len chabých 25% ovčej hrudky. Takých výrobkov je viac, akurát na tento som si spomenul, ako na prvý.
Veď v BA bola doba, keď DPB kupoval prevažne autobusy na plyn a zrazu sa chytá novinka, iný ako naftový pohon. Čo sa medzi tým udialo??
Tvoj problém, že nedokážeš oceniť ochutené mleté potkanie chvosty. My sme mali doma suku, ktorá mala pri análnom otvore presne také McDinakdovské M, len biele na čiernom základe. Dodnes ma nik nepresvedčil, že z neho nešiel kvalitnejší produkt, ako z celosvetovej siete rýchleho občerstvenia.
Tá súčasná extrémna hygiena a teplotný režim pri manipulácii s mliekom sú dovedené do takej úrovne, že tepelne neupravené mlieko z mliekomatu vydrží dlhšie, ako pasterizované z obchodu pred 30 rokmi. Len vtedy bolo bežné, že sa neschladené mlieko zvážalo v nechladených cisternách, nanajvýš zakrytých trstinovou rohožou. Pravda, priemerné vzdialenosti boli podstatne kratšie, ako dnes, lebo voľáka mliekáreň bola v každom okrese. Následne sa zabalené mlieko tozvážalo v nechladených autách a aj v predajni boli spravidla debničky s mliekom voľne pložené na zemi, bez chladenia. O hygiene v maštali pri dojení nehovoriac.To už nehovorím o časoch, pred 60 rokmi, keď sa aj do obchodu vozilo mlieko v konvách a tam sa nalievalo do prinesených konvičiek. Všetko prirodzene, bez akéhokoľvek chladenia.
Ja som pestoval, ale keď mi vlani ukradli v záhrade už tretiu pumpu, tentokrát ani dva týždne po namontovaní, akosi som už štvrtú nekúpil a bez vody sa nedá.
Spamätaj sa! ZSSR už vyše 20 rokov neexistuje, takže z neho nemôžme žiadne drevo dovážať, naviac, keď väčšina lesov na Slovensku sa rúbe pre export nespracovanej guľatiny na západ. Pokiaľ by si mal len nepatrnú zemepisnú predstavu, nemohol ti nezmysel o masívnom vývoze dreva z Kaliningradskej oblasti ani napadnúť., vzhľadom na jej nepatrnú veľkosť.
Naopak, podaktorí generáli v USA sa nevedia dočkať otvoreného vojenského konfliktu s RF a pokiaľ by si boli istí, že prijatie Ukrajiny do NATO by presvedčilo Putina, že nemožno pokračovať v uvážlivom prístupe k provokáciám USA, už by to dávno spravili.. Stále veria, že by Rusko porazili behom pár minút. Akosi neberú na vedomie, že v podstate všetky zo stovák konfliktov, ktoré po roku 1945 vo svete vyprovokovali, zároveň aj prehrali. Pritom s jednalo o malé, lokálne konflikty, tak je otázne, kde berú presvedčenie, že s veľkým protivníkom by vyhrali.
Vieš si predstaviť lepšiu "optimalizáciu" odvodov, ako nemusieť, v súlade si zákonom, platiť žiadne?
Však ja som to ani nechápal ako nadávku. Ak by som to za čosi nenáležité považoval, buď by som nebol reagoval, alebo by som bol zareagoval podstatne inak. Ončas si háda, aj ja môžem dovoliť trošku rypnúť v reakcii na príspevok iného. Vo všeobecne sa snáď až priveľmi držím zásady, že mám rozprávať, resp písať, len keď som jednoznačne presvedčený, že mám čo k veci povedať a že to je lepšie, ako zostať ticho. Potom mám už zo 60 rokov vážny problém, že nedokážem komunikovať na témy typu "Ako ti žerie pes". To bola pravidelná úvodná veta brata maminej nevlastnej matky, keď nebolo o čom debatovať a tým vlastne partnera vyzýval, aby s voľačím rozumným prišiel on. Samozrejme to bolo len keď dotyčný žiadneho psa nemal, aby sa debata napokon nezvrtla na zdravotný stav rodinného miláčika.
V osemdesiatych rokoch stál, už veľmi dlho chlieb, ako som uviedol. Teda najlacnejší "obyčajná" a "šumavský" stál 2,60/lg, potom bol rascový, za 2,80/lg, predávaný najčastejšie v pecňoch po 1,5 kg za 4,20 Kčs/kus. Potom bol výražkový za 3,40/kg, teda 5,10 za 1,5 kg. peceň. Najdrahší v štandardnej ponuke bol cmarový za 4 Kčs/kg, teda 6 Kčs/kus v prípade 1,5 kilového pecňa z veľkopekárne, alebo 8 Kčs za dvojkilový okrúhly peceň z remeselnej pekárne. Okrem, toho bol v bežnej ponuke ešte kilový Bevit za 2,60/kg a už menej často Graham, ktorého cenu, ani gramáž si už nepamätám. Každopádne oproti dnešným "grahamom",z bielej múky s prídavkom otrúb, ten bol skutočne z grahamovej múky, čo je skôr pšeničný šrot, ako múka
Čo takí, čo sa narodili v meste, ale aj všetkých blízkych príbuzných mali, minimálne v okresnom meste, keď nie rovno v BA??
Odporúčame