Tá, ktorú som mal na mysli bola členkou KDH a kasala sa tým, ako vyžije ešte za vlády Malého Šedivejúceho Fúzača.
Tá, ktorú som mal na mysli bola členkou KDH a kasala sa tým, ako vyžije ešte za vlády Malého Šedivejúceho Fúzača.
Vyššia produktivita je okrem iného výsledkom používania podstatne výkonnejšej techniky. Nehovoriac o tom, že podľa viacerých odborníkov je to, čo doja tie vysokoproduktívne kravy, dosť ďaleko od toho, čo bolo považované za mlieko v časoch pred 20 a viac rokmi.
O akom poštátnenom poľnohospodársve to blúzniš? Tých pár štátnych majetkov nebolo rozhodujúcich vo vtedajšom poľnohospodárstve a družstvá, jedno či roľnícke, spotrebné, výrobné, alebo hoci stavebné, boli jedinou legálnou možnosťou rozsiahlejšieho súkromného podnikania v tej dobe. Všetko to totiž boli spoločné podniky členov družstva, teda v istom zmysle obdoba akciových spoločností, aj keď ponovembroví "praví" politici tvrdili, v rámci snahy zlikvidovať všetko funkčné, čosi iné. Dokonca bolo obdobie, keď družstevníci dostávali viac peňazí za veľkosť majetku, vloženého do družstva, ako za prácu v ňom.
S tým súvislým zaľadnením severu je to premenlivé. Prvé známe pokusy o plavbu so severnej Európy do Tichého oceánu boli už v 16 storočí, aj keď prvýkrát sa to podarilo až v 19. storočí švédskemu polárnemu bádateľovi Adolfovi Nordenskjöldovi, který 18. júla 1879 preplával Beringovou úžinou a doplával do Tichého oceánu. V období po 2. sv. vojne ZSSR pomerne intenzívne komerčne využíval v lete spojenie sibírskych riek s európskymi prístavmi, predovšetkým na prepravu surovín. Takže v ostatnom čase často spomínaná úspešná plavba čínskej nákladnej lode z Tichého oceánu do Európy severnou cestou nie je až taká nepredstaviteľná novinka.
Keď už tak "intenzívne riešia" zoznamy ŠTB, aj keď bez akéhokoľvek reálneho pokračovania, prečo ich ani najmenej nezaujímajú zoznamy ÚŠB, POHG a podobných bohumilých inštitúcií? Veď ÚPN bol založený na zdokumentovanie oboch totalít.
Nemáš pravdu. obdobia, keď niekoľko desaťročí výrazne klesla teplota, aj keď nie celoročne pod bod mrazu, alebo len málo nad v lete, boli aj v nedávnych storočiach Prejavili sa následne spravidla veľkými vojnovými konfliktmi, ako napríklad 30 ročná vojna a čosi podobné, po čom bolo aj to prudké oteplenie po roku 1951 bolo aj obdobie 1. a 2. svetovej vojny, ktoré mnohí historici považujú za jedno cca 30 ročné vojnové obdobie s približne 20 ročným prímerím na dozbrojenie a preskupenie síl, medzi jeho dvoma fázami.
Ešte aby som čosi pridal aj k tým bunkám v mlieku. Problém je, že pri extrémnej úžitkovosti sa skutočne do mlieka dostávajú aj bunky, ktoré do skutočného, kvalitného, mlieka nepatria. Sú to predovšetkým biele krvinky a uvoľnené bunky z mliečnej žľazy. Práve tie, telu cudzie, bunky spôsobujú často odmietavé reakcie na mlieko, ktoré s klasickou alergickou reakciou na laktózu, alebo zriedkavejšie kaseín, nemajú nič spoločné.
V nie veľmi dávnej minulosti sme tu mali posrankyňu NRSR za Katolícke dementné hnitie, ktorá tvrdila, že dokáže vyžiť zo zákonom stanoveného životného minima. Napokon musela uznať, že jej to na mesiac nestačilo ani na stravu a kde sú ešte náklady na bývanie, ktoré platí tiež každý mesiac, alebo na oblečenie, ktoré občas môže voľáky mesiac, ale nie nadlho, počkať.
Takže vlastne tvrdíš, že ťa stále mátajú spomienky na staré dobré časy, ktoré sa ti neodolateľne vynárajú v mysli pri akokoľvek voľnej dnešnej ponáške na ne. Aj keď možno aj dnes sú "tvorcovia" tých vysokonápaditých šotov honorovaní podľa správne politicky formulovaného komentára k akejkoľvek jednoduchej akcii. V polovici 60-tych rokov som mal známu, fotografku v ČSTK a tá mala vždy väčší problém s nájdením správnej titulky k obrázku, ako s jeho nafotením a spracovaním. Pritom správna titulka bežne znamenala isté uverejnenie a minimálne 5-10 násobnú odmenu v porovnaní so síce uverejneným obrázkom, ale bez správne politicky naformulovaného textu pod ním.
Neviem prečo dnes niekto preferuje farmy do 28ha, keď už v šesťdesiatych rokoch som čítal rozhovor s malým roľníkom z dolnej Champagne, ktorý tvrdil, že menší podnik, ako 50ha nemá nárok na ekonomicky opodstatnenú existenciu. Pritom len sám, s rodinou obhospodaroval cca 60 ha pôdy, kde pestoval pšenicu. Jediná iná poľnohospodárska činnosť bola malá záhradka pri dome, kde jeho manželka pestovala zeleninu pre potreby domácnosti a kvety, pre vlastné potešenie. Rozsiahlejšie práce, ako orba, sejba, žatva, si zabezpečoval prostredníctvom spoločného podniku, voľačoho, ako boli u nás kedysi STS a ináč si celý rok stačil sám so synom. Keď zabudneme na časy socialistického poľnohospodárstva, treba si uvedomiť, že verejné zásobovanie zabezpečovali statkári, ktorí mali polia neraz väčšie, ako chotár jednej obce. Tie romantické políčka, známe z historických obrazov slúžili temer výlučne na samozásobenie, najčastejšie kovoroľníkov, ktorí popri tom robili v priemysle.
Okrem iného v ČR ešte stále nemajú aplikovaný genitálny kekoňomický experiment, zvaný rovná daň, vďaka ktorému je DPH hoci na maslo a na kaviár, alebo aj luxusnú jachtu, rovnaká.
Nie je dôležité, z akej úrody sa pečie, ale aká je aktuálna ponuka na trhu. Keď máš veľa drahého obila, máš smolu, v prípade ešte vyššej aktuálnej ceny by si zarobil. Trhová cena je taká, ktorú akceptuje trh. To len páni profesori na Električkovej univerzite vyučujú, že trhová cena sa určuje ako súčet úplných vlastných nákladov a primeraného zisku. Aspoň pred cca 20 rokmi som absolvoval voľáky seminár o trhovom hospodárstve jedného zaslúžilého tamojšieho súdruha profesora. Keď som ho poprosil, že som nerozumel, či by mohol onú definíciu zopakovať, opäť zacitoval ten istý nezmysel. S kolegom sme zostali do prestávky, zjedli občerstvenie, ako jedinú prínosnú zložku seminára a odišli. Napokon aj jeho, voľáky čas kolega na onej nižšej strednej škole, všeobecne známy ako Najgenitálnejší Kekoňom vo svete a v prifarenom vesmíre okolo rokun 2000 exceloval v TV podobnou genitalitou, keď tvrdil, že v uplynulom roku REÁlNE mzdy väčšine ľudí rástli, len si za ne vplyvom inflácie mohli menej kúpiť.
Len prečo je potom nemecké maslo, s názvom českej mliekárne na Slovensku štandardne za takú cenu, akú takisto nemecké RAJO nedosiahne ani pri extra akciovom znížení a to "české" nemecké maslo stojí štandardne cca 2/3 "slovenského" nemeckého.
Tepelné zaťaženie mlieka pri domácom pomerne pomalom preváraní je určite vyššie, ako pri niekoľkosekundovom prudkom ohriatí a následnom prudkom ochladení UHT mlieka, aj keď doma je teplota maximálne okolo 100 st.C, kým pri UHT je to cca 140. Čerstvé mlieko, ktoré vraj preferuješ, má význam len v prípade, že sa jedná o kravičku na paši, ktorá nadojí denne voľákych 8 litrov, keď sa podarí možno do 10. Pokiaľ je to biologická továreň na mlieko s vysokou úžitkovosťou, tak ti nepomôže, ani keď si onen biely produkt, z tradície nazývaný mlieko, budeš striekať z vemena priamo do úst. Hlavný problém totiž nie je, čo sa deje v mliekárni, ale čo do nej, v záujme trhovej prosperity, vstupuje.
Mliečna bielkovina nemá bunky a ani mliekárensky upravené mlieko spravidla neobsahuje repkový olej. Problém je už pri výžive kráv, keď sa dojivosť 40l/deň, ktorú dosahujú dnešné vysokoproduktívne dojnice nedá dosiahnuť tradičnou stravou. Aj keď je dopĺňaná rôznymi bielkovinnými koncentrátmi, prevažne zo sóje, pokiaľ ich niekto nevylepší zakázanou mäsokostnou múčkou. Do stravy sú pridávané rôzne mliečne prekurzory, teda akési umelé skoromlieka, ktoré krava viacmenej len premiestni z papule do vemena. Tie spôsobujú väčšinu nových alergií na mlieko, úplne iných, ako klasické alergie najčastejšie na laktózu (mliečny cukor), zriedkavejšie na kaseín (hlavná mliečna bielkovina, základ tvarohu).
Pasterizácia, prípadne i sterilizácia je tradičná úprava na predĺženie životnosti mlieka. Ešte pred pár rokmi sme mlieko po donesení domov prevárali, aby sa v priebehu pár hodín nepokazilo. pritom už to bolo v mliekárni pasterizované, len celý proces bol menej dôsledný, ako dnes.
Vzhľadom na výsledky doterajšej činnosti Ústavu pamäti národa som kategoricky proti zníženiu odmien. Ústav treba zrušiť a potom bude akákoľvek diskusia okolo výšky odmien zbytočná.
Základom dobrej pamäte je, používať ju. Po nástupe do prvého zamestnania po skončení VŠ som spočiatku chodil na porady bez zápisníka. Všetko som si pamätal a nič nezmeškal. Po krátkom čase ma kolegyňa upozornila, že by som si mal robiť poznámky, lebo šéfovi sa účasť na porade bez zapisovania úloh a termínov nepáči. Začal som si na porade všetko zapisovať a v tom momente začali prvé problémy s dodržiavaním termínov. Čo bolo v notese, nebolo aktívne uložené v pamäti a následne neraz ani včas prečítané a problém bol na svete.
Prezraď, čo má sóda spoločné s liečením chrípky.
Ja by som predsa len radšej bazový čaj, prípadne aj s citrónom. Prípadne by bodol aj iný prírodný zdroj C vitamínu.
Keby to holanďan robil zadarmo, tak vďaka podstatne vyšším dotáciám dostane napokon viac, ako slovenský, alebo hoci český roľník.
Odporúčame