Der Standard: Voľby v Česku sú ukážkou kolektívnej straty pamäte
Ten nájomný, či štátny, alebo podnikový, bol lacnejšie, ako zadarmo. Platil si síce mesačné poplatky, ale tie boli nižšie, ako prevádzkové náklady. Fond opráv sa začal tvoriť a prevádzkové náklady v plnej miere uhrádzať až okolo roku 1985 a to už mnohí v nájomných bytoch frfľali, ako im zvýšili "nájomné". Nájomné, ako postupnú úhradu vložených prostriedkov vlastník, či už štát, alebo podnik, nedostal žiadne. Naopak, ešte boli zľavy na nezaopatrené deti. Ver mi, že tí, čo sme mali družstevné byty, sme na to nadávali. Nám nik zľavy nedával, prevádzkové náklady, vrátane nákladov na správu družstva sme museli platiť v plnej miere a k tomu ešte aj splácať anuitu, teda sumu, ktorú na výstavbu požičal bytovému družstvu štát, s 30 ročnou splatnosťou, pri úroku 1%. Každopádne to bol nižší úrok, ako dnešné hypotekárne úvery a čo bolo najdôležitejšie, človek mal istotu, že bude mať z čoho tých 30 rokov splácať, pokiaľ "za mimoriadne zásluhy" neprišiel o zamestnanie.