A čo by si čakal od denníka Pravda? Skutočná pravda sa obracia v hrobe...
A čo by si čakal od denníka Pravda? Skutočná pravda sa obracia v hrobe...
1. Kvalita vedeckého výskumu sa dá veľmi dobre posúdiť na základe už publikovaných článkov a kníh, ktoré sú voľne prístupné (predplatiteľom, ale zahraničné akademické inštitúcie majú prevažnú väčšinu kvalitných časopisov predplatenú a ich knižnice majú nakúpený takmer každý relevantný titul). Okrem toho moderné databázy umožňujú veľmi rýchlo získať výborný prehľad o citáciách (aspoň teda citáciách v najlepších časopisoch).
2. Toto je non-sequitur par excellence.
Môžem sa opýtať v akej relevantnej oblasti pracujete?
Vsadím sa 10:1, že aspoň 5 z tých 7 vysokých škôl to nejakým spôsobom (lobigom, hrozbami, úplatkami) uhrá.
Odstredivá sila by mohla byť vykompenzovaná špeciálnym naklonením motorov (tak aby výslednica síl bola vždy v smere kolmom na spojnicu družice a stredu Zeme) teoreticky pri akejkoľvek rýchlosti družice. (Samozrejme, striktne vzaté, existuje horný limit na počet východov Slnka za deň [meraný hodinami na Zemi], ktorý je daný tým, že družica sa nemôže pohybovať rýchlejšie ako svetlo, ale ten je už naozaj rádovo niekde inde ako 16, čo uvádzajú ako správnu odpoveď.) V otázke sa nič nehovorí o type ani o konštrukcii družice, dokonca sa tam vôbec nehovorí o žiadnej družici. Skrátka si niekde prečítali, že konkrétne na International Space Station je možné zažiť 15 východov slnka za 24 hodín a formulovali tú otázku takto hotentótsky.
Ktorá planéta sa ako jediná točí v smere hodinových ručičiek?
Odpoveď: Pre akúkoľvek planétu platí: Keď sa na ňu budeme pozerať z pohľadu jedného pólu, bude sa točiť v smere hodinových ručičiek a keď sa budeme na ňu pozerať z pohľadu opačného pólu, bude sa točiť proti smeru hodinových ručičiek.
Koľko východov je možné zažiť na orbite?
Odpoveď: Koľkokoľvek; záleží na rýchlosti pohybu družice.
Absolútne nesúhlasím s tvrdením: "Vždy je lepšie, ak niekto získa vysokoškolské vzdelanie, hoci aj nekvalitné, ako by nemal žiadne." Nekvalitné vzdelanie spoločnosti neprinesie žiadny úžitok, len odčerpáva prostriedky, ktoré chýbajú inde. Zvraty ako "rozvoj osobnostnej integrity, vytváranie svetonázoru, pestovanie kritického myslenia, či plnohodnotné dospievanie" sú do značnej miery frázy, a keby aj neboli, nič z toho nekvalitné vzdelávacie inštitúcie neposkytujú. (Napríklad vypracovávanie diplomových prác za peniaze, plagiátorstvo, hranie sa na vedu publikovaním zborníkov z Hornej Dolnej, ktoré po vytlačení už nikto neotvorí atď ... vytváranie svetonázoru a rozvoj osobnostnej integrity ako hrom!)
Keďže výdavky štátneho rozpočtu na školstvo podľa odporúčania OECD NEbudú (to sú samozrejme čisto vyhodené peniaze na niečo také smiešne a staromódne ako všeobecný prospech, namiesto do vreciek správnych ľudí), tak aspoň podľa odporúčania OECD zvýšime počet žiakov na jedného učiteľa.
Som ochotný sa staviť 10 ku 1, že sa aj tak nakoniec zasa všetky vysoké školy a tiež "vysoké školy" cez akreditáciu dostanú. A ešte pribudne aj tá v Šamoríne. Celé je to len taká komédia pre retardované obecenstvo.
Kde sa v ľuďoch berie toľko nenávisti, xenofóbie, zaostalosti, egoizmu a komplexov?
"Problémom na Slovensku sú jednak možnosti štátneho rozpočtu..." Aké problémy štátneho rozpočtu? Veď nehovoríme o absolútnych číslach, ale o percente z HDP. Prečo by mal mať nižší štátny rozpočet nižšie *percento* podpory vedy ako vyšší štátny rozpočet? Nebude to tým, že peniaze do vedy a školstva znamenajú peniaze z ktorých sa nedá dobre kradnúť, a preto dosiaľ všetky vlády vedu a školstvo stavali na okraj svojho záujmu?
Len aby sa nejaký starnúci psychopat nerozhodol na vlastnú päsť vyskúšať takúto omladzujúcu kúru.
Týmto sa ešte viac zvýši moc súdov a obzvlášť ministerstva spravodlivosti. Môže to byť dobré pre postihovanie malých a stredných rýb, obávam sa však, že veľké ryby to skôr posilní.
Ľudia by nemali hrať spoločne so zvieratami.
Prečo by v "kvadratúre kruhu" jedno vylučovalo druhé? Ide o veľmi prirodzenú matematickú úlohu (zostrojiť len pomocou pravítka a kružidla štvorec, ktorý má rovnaký obsah ako zadaný kruh); nie je na nej nič nelogické. Táto úloha je síce neriešiteľná, ale na dôkaz je neriešiteľnosti bolo potrebné použiť moderný matematický aparát.
Možno o 1981 rokov bude ústrednou postavou najrozšírenejšieho náboženstva na svete.
Ja viem veľmi dobre čo je to H-index a súhlasím s tým, že na porovnanie rovnakých odborov na rôznych školách to môže byť celkom dobré kritérium (určite lepšie ako nič). Avšak medzi-odborovo sa vedci nedajú porovnávať na základe priameho porovnania H-indexu. Na tento nedostaok (a iné nedostatky) poukázal už aj samotný Hirsh vo svojom pôvodnom článku ( http://arxiv.org/PS_cache/physics/pdf/0508/0… ) a neskôr mnohí iní. Napríklad matematik s H-indexom 25 je už mimoriadne úspešný, zatiaľčo biológ s H-indexom 25 ani nie, pretože v matematike sa bežne cituje rádovo menej ako v biológii (pozri napríklad tabuľku I v článku http://arxiv.org/ftp/physics/papers/0607/060… ) a tiež v matematike má jeden článok v priemere odhadom dvoch spoluautorov, no v biológii môže byť priemerný počet spoluautorov odhadom 6. Viac sa môžete o tomto probléme dočítať napríklad v článku http://arxiv.org/ftp/physics/papers/0509/050…
Ten H-index veľmi závisí od odboru a nie je možné na jeho základe posudzovať profesorov ako takých. V niektorých odboroch je aj H-index 12 dosť málo a v iných je aj H-index 5 nie až taká katastrofa (pripúšťam však, že H-index 2-3 je na profesora veľmi málo v akomkoľvek odbore); veľmi záleží na zvyklostiach a štandardoch v danom odbore.
Takže teraz už VŠ budú prijímať úplne všetkých z populačného ročníka, vrátane mentálne retardovaných. Zároveň VŠ nebudú nikoho vyhadzovať, lebo by si tým sami krátili už aj tak dosť mizerné financie. Toto všetko samozrejme študenti vedia a už sa nebudú absolútne nijako snažiť učiť (ani na strednej, aby sa dostali na výšku, ani na výške, aby ju dokončili). Takže škola nebude mať už ani diskriminačnú funkciu (vyčleniť šikovnejších od menej šikovných) ani vzdelávaciu funkciu (prinútiť študentov, aby sa niečo naučili). Gratulujem všetkým, ktorí tento systém vymysleli a zaviedli! Poslali ste naše školstvo na cestu do pekla...
Vie mi niekto vysvetliť ako môže len samotné zníženie počtu pedagogických fakúlt a sprísnenie prijímačiek zvýšiť kvalitu vyučovania na školách (bez toho, aby zostávajúce fakulty a/alebo priamo učitelia a školy, na ktorých budú učiť, dostali viac peňazí)?
Odporúčame