Predstavovať si svoje želania za pravdu, bez podpory na faktoch a svetskej vzdelanosti by v dnešnej dobe už nemalo nikomu prechádzať. Rozumný štát by nemal zakladať ombudsmana na ochranu viery, ale ochranu ľudí proti poverám a hlúposti. Náboženské duchovno nikdy nevychádzalo z rozumu a z reality, ale len z vznosných emócií, ktoré z veriaceho akože urobia osobnosť, ktorú vraj ne-možno nikto súdiť pre jej presvedčenie. To, že táto „osobnosť“ je svetsky nevzdelaná a presvedčená, že tí čo nechápu jeho splesnivelé biblické názory sú nevýslovní tupci, ktorí majú namierené rovno do pekla, ich kto presvedčil?


