A upaľovať na hranici bosorky, či štvrtiť heretikov sa už nebude? A ako potom chcete zabezpečiť aby nás neovládal diabol? .
A upaľovať na hranici bosorky, či štvrtiť heretikov sa už nebude? A ako potom chcete zabezpečiť aby nás neovládal diabol? .
Boh je temnota, pretože ho nikto nikdy nevidel. Duchovno založené na oslave temnoty nemôže byť dobro, pretože ho riadia vidiny.
Náboženstvo je temnota, pretože vychádza z nevedomosti a núti nás sa podriadiť výmyslom vyvolených, svetlo je sloboda a ochota na sebe pracovať
Náboženstva s Bohom mali v histórie veľa šanci ukázať je ten plnší život. No vždy, keď sa dostali k moci vyhral návrat k nezmeniteľným dogmám, ktoré nepodporujú rozum, ale inštinkty, kde vyhráva nevzdelanosť a povery, kde rozhodujú inštinkty strachu z neznalosti.
Kde to vždy skončilo, stačí si pozrieť dejiny.
Náboženstvo nie je svetlo na konci tunela, ale hrobárom každej myšlienky, ktorá by nás z toho tunela dostala.
Vládnutie sa stáva len výsadou vyvolených, čím svet je vydaný chúťkam psychopatov. Utešovať sa tým, že už čoskoro nastane koniec sveta a vtedy im to Boh spočíta je demagógia, nakoľko ani predstavitelia cirkvi v to neveria, pretože sa správajú akoby raj mali už teraz na Zemi. Jestvuje ešte väčšia absurdnosť?
Keď nevedia priamo vysvetliť, tak hľadajú za tým vždy hľadať určitý skrytý, duchovný význam, nakoľko ani Ježiš sa nimi doslova neriadil. A čo je to ten druhý význam, dozviete sa, že je to ešte niečo horšie, že netreba sa vzpierať osudu, ktorý nám pripravil Boh – že nemáme zlorečiť na nespravodlivosť, ale máme príčiny hľadať len sami v sebe, inak naša vina ešte porastie. Máš konať len dobro, hlavne voči svojim „páničkom“ pretože brániť sa, je vyvolávanie zla. Kto mohol niečo také vymyslieť? Boh, alebo jeho drábi.
„Tak to bude i na konci sveta. Vyjdú anjeli a oddelia zlých od spravodlivých a uvrhnú ich do ohnivej pece. To bude plaču a škrípanie zubov“ – Matúš 13/49-50.
„Ale aj zbabelci, neveriaci, vrahovia, smilníci, čarodeji, modlári a všetci klamári budú mať podiel v ohnivom jazere s horúcou sírou“ – Zjavenie 21/8.
„ Pokiaľ ťa zvádza tvoja ruka, utni ju! Lepšie bude vojsť do života bez ruky, ako byť vrhnutý s oboma rukami do pekla, do ohňa neuhasiteľného“ – Mark 9/43
„Ak ťa teda pravé oko zvádza na hriech, vylúp ho a zahoď.“ (Mt 5, 39) „A ak ťa pravá ruka zvádza na hriech, odtni ju a zahoď.“ (Mt 5, 30)
„Nestarajte sa o zajtrajšok.“ (Mt 6, 34), ale „Modli sa a pracuj“
Obsahuje táto filozofia, nejakú múdrosť? Ježiš zbavuje dobro o cnosť a pravdu tým, že neodporúča právo na sebaobranu. Zlo sa stáva pánom sveta a dobrí obeťami darebákov. Veriaci nemá právo chrániť seba, svoj majetok, svojho manžela a deti.
Tieto polemiky o záchrane náboženstva boli by na smiech, keby ich títo autori nechápali úplne vážne. Vyberajú si z Biblie len to čo im hodí a ostatné ignorujú. Keby sa poriadne z dnešného pohľadu pozreli na Bibliu, pochopili, že náboženstvo šíri len nevedomosť, strach na základe výmyslov a preto si nezaslúži prívlastok „vzbudzujúci lásku“ a vôbec by nemala byť takáto filozofia podriadenosti rešpektovaná. Kresťanstvo samo pre seba sa nehanbí nazývať morálne náboženstvo, ale je to len obal do ktorého sa zabalili oni sami, pretože je postavené na nemorálnom tvrdení o večnom pekle a nemorálnych výmysloch zapísaných do nemorálnej knihy.
Boh starého zákona je asi tá najodpornejšia postava z týchto legiend. Žiarli a je malicherný, nespravodlivý, ničí genocídne celé národy, posadnutý ovládaným ľudí a ešte je na to pyšný. Ale nejde len o starý zákon – v novom zákone sa toho z Ježišových úst o pekelných hrôzach pre tých čo mu neuveria valí tiež toho dosť.
To sú len propaganstické plagáty, ale čo robí EU, tá mieša reálne politiku do športu
Práve opačne mali by sme nielen prijimať ruských špotrovcov, ale i dávať granty pre manažerov obchodu, aby pochopili, že vojna je špatnosť.
Situácia je vážna už milióny rokov. Boli väčšie katastrofy a život nielen prežil, ale sa i rozvinul až k človeku. Zem nie je ideálna planéta, ale práve preto sa život na nej stále vylepšuje. Náboženstvo chce otočiť tento vývoj tak, aby človek smeroval k svojmu zániku, tým, že sa má podriadiť a modliť k osudu - namiesto toho aby poznával lepšie prírodu a Vesmír..
Tí, čo vidia len seba a svoje nanebovstúpenie, prestávajú si ceniť život a zabiehajú do vymysleného duchovna, kde si vytvorili svoje nebo a to sa týka i večného panovníka Putina.
Páter Pia bol blázon, pretože vyhlásil, že „Svet by mohol existovať bez Slnka, ale nemohol by existovať bez svätej omše“
I necvičený mozog konštruuje našu realitu tak aby čo najrýchlejšie pomohol svojmu majiteľovi prežiť a rozmnožiť sa, čo znamená že postupuje čo najužitočnejšie, čo síce neznamená, že i najsprávnejšie. Náš mozog si všíma spojenie i náhodných udalosti v čase, čo ho môže viesť i k poverčivosti, čo koľko-ráz mu mohlo i pomôcť pri predchádzaní nebezpečenstva. Tieto nezmyslené rituáli nie sú hlbšie duševno. Ľudia potrebujú predvídateľnosť a pocit kontroly, aby sa cítili dobre.
Emócie sú hlavným motorom tvorivého prejavu, pretože ak prežívame radosť i bolesť tak si vlastne uvedomujeme nielen vlastnú existenciu, ale máme i najpresvedčivejší argument, že ostatný svet tiež existuje a nie je len výplodom svojej mysle. Avšak pocity vyplývajúce z emócií môžu byť zaplnené nielen súcitom, charitou, ale i závisťou, pomstychtivosťou, či zlomyseľnou krutosťou. Preto bez kontroly rozumom, ktorý kontroluje predsudky, ako sú napríklad „zjavené pravdy“, či povery, by sa človek mal chcieť zaobísť.
Jedine rozum ťa zachráni pred nešťastím, nie viera, pretože tá je len bábkou osudu, ale rozumom sa tiež nemusí všetko vydariť, ale aspoň vieš do akého rizika ideš.
Jedine rozum, ťa zachráni, nie viera!, ktorá je bábkou osudu.
Formovanie elementárnych častíc energie do hmoty s vlastnou gravitáciou po veľkom tresku bolo revolúciou, ktorá vytvorila nový a samostatný rozvoj sveta oslobodeného z večnej božej diktatúry. Sila entropie je sila starého sveta večnosti, ktorá chce rozdrobiť všetku vytvorenú hmotu a nedovoliť jej vlastný rozvoj. Jedine túto silu možno nazvať tou „božou“ silou, ktorá je akoby rukou zo záhrobia večného Vesmíru. Ale táto sila v žiadnom prípade nie je tou silou, ktorá stvorila náš hmotný svet, či ktorá tento svet rozvíja, práve naopak, je to sila smrti, ktorá hmotu trhá a rozkladá. Náboženstvo túto silu oslavuje ako Boha, ale Boha, ktorý sa tým stal hlavnou hrozbou ďalšieho rozvoja individualizácie hmoty.
Áno personifikoval ako silu Boha, pretože jedine čo nemožno ako silu bez viditeľného zdroja je entropia
Odpovedzte si sami na otázku, čo tým Boh entropiou sleduje, že neustále kladie rozvoju života prekážky a čo robí v tomto smere náboženstvo. Asi snaha náboženstva všetkých podriadiť Pánovi osudu je to práve orechové, čo by malo život vylepšiť? Asi nie. Náboženstvo stále žije v otrokárskej minulosti, z ktorej nám prezentuje zromantizované ideáli pokory voči vyvoleným, ale vôbec nič nerobí pre potreby rozvoja života, ale práve naopak koná všetko pre návrat do večnosti a to hľadaním argumentov na prenasledovanie tých, čo realizujú zmeny pre zlepšenie života
V temnom duchovno žiadne príležitosti neexistujú, všetko vychádza z neomylného zjavenia diktátu Boha, kde sa nemožno dovolávať žiadnych zákonov, či sľubov, kde platí len nevyspytateľná vôľa Boha. To samozrejme, že ruší každú snahu o hľadanie samostatnej cesty individuálneho rozvoja.
Prisnil sa mi sen. V tomto sne mi nadpozemská bytosť oznámila, že on je pravý Stvoriteľ, pretože on stvoril zlo ako základný princíp potreby pre zaktivovanie dobra. Veď predsa dobro je nedostatok zla. Táto zla predstavuje silu entropie, ktorá všetko determinuje k večnosti – teda takej budúcnosti, ktorá chce všetko zastaviť a dobro, naopak rozvíjať.
Život nebol stvorený, ale vznikol ako opozícia k zlu. Život je odpoveď na diktát, ktorý som vytvoril zákonmi prírody, život teda nie nič iné ako hľadanie prežitia proti večnosti, ktorá je a vždy bola mŕtva...
Vrchol opozície - človek si však vyvinul rozum, ktorým sa oslobodil zo závislosti na tomto diktáte. Jedine rozumom možno poraziť zlo. Moja požiadavka o neúmernú pokoru a uctievanie je mojim tromfom ako presadiť zlo, ktoré môže pokoriť len rozum. Všetko čo pochádza od neviditeľných bohov je zlo, ktoré budí strach z neznáma a dobro môže pochádzať len od viditeľnej prírody, či ľudí, ktorý sa dokážu postaviť za to, čo vykonali.
Celá naša civilizácia začala smerovať k zániku až vtedy, keď zmocnila vlády cirkev. Nastala doba temna.. .
Prečo, pretože Biblia prirovnáva vzťah medzi Bohom a človekom, ako medzi hrnčiarom a hrncom ním vytvorením. To znamená, že ich postavenie je neporovnateľné. Cirkev potom chcela súdiť hrnce za chyby, ktoré vytvoril sám Boh – za chyby hrnca môže len ich tvorca..
Pre každého je zrejmé, že výrobok predsa nemôže byť zodpovedný za konanie svojho majstra. A tak celú náboženskú filozofiu vzniku sveta obrátili naopak. Keďže v skutočnosti majster je človek, ktorý stvoril Boha - avšak nie je preukázateľne neomylný, tak si museli vymeniť úlohy a za neomylného vyhlásili svoj výrobok, ktorý nám už určuje neomylne náš osud. Tak sa stalo neomylné i náboženstvo, ktorého idei o vymyslenom blaženom živote po smrti sme doteraz nepochopili, nakoľko taký život v skutočnosti nemôže fungovať.
V zamietnutom Barnabášovom evanjeliu sa píše, že Ježiš nebol ukrižovaný, ale dobrovoľne za neho to vzal Judáš.
Rimania boli tolerantní k náboženstvám, ale ako vládcovia dobytých krajín boli diktátori, ktorí nemohli tolerovať militantných odbojárov ich režimu. Napríklad nemohli tolerovať židovskú sfanatizovanú sektu sikarionov, ktorá vraždila nielen „zradcov“ vo vlastných radoch, ktorí spolupracovali s rímskou vládou, ale i samotných Rimanov.
Zámer vyhnať Rimanov zo svojej krajine bol pochopiteľný, ale museli počítať s tvrdou odvetou zo strany Ríma. Rimania po čase stratili trpezlivosť a v r.66 ukradli poklady z Jeruzalemského chrámu ako platbu za neodvedené dane. Na základe tejto svätokrádeže vzniklo celožidovské povstanie, kde židia v čele so sikarionami zmasakrovali rímske posádky v Jeruzaleme, čím akože oslobodili Jeruzalem.
Rím toto povstanie tvrdo potlačil, následne vedenie židovského spoločenstva sa chcelo s Rímom dohodnúť, ale sikarionovia nesúhlasili a obrátili sa aj proti vlastnému národu, čo spôsobilo, že Rím exemplárne zakročil a zničil i jeruzalemský chrám (r.70).
O čo potom ide náboženstvu, keď zničenie hmotného sveta je pre neho prijateľné, ale pochybnosti o vidinách, ktoré pomáhajú zotročiť ľudí je pre nich rúhanie!
Áno, vieme, že vyvolený Bohom tiež často podpisovali mierové výzvy, pričom sa odvolávali na Boha a súčasne sa púšťali do vojny. Tieto účelové klamstva, ktoré nie sú precítené vlastným presvedčením, ale vychytralosťou viery v Boha sú pozostatkom uvažovania, ktoré vyplynulo z „múdrych“ textov Biblie (aj podľa Koránu – mier podpisujú len slabý) by nás mali odradiť od voľby ľudí, ktorý ešte stále sa týmito nebezpečnými textami radia. Pretože človek mieni, ale Boh, ktorý nehľadá riešenie ale nepriateľa, potom pomocou emócií dokáže všetko zmeniť - vždy z hľadiska človeka k horšiemu.
Odporúčame