Keď niekto niečo tvrdí, že v to čo verí existuje ako nepochybná pravda, bez toho, že by to vedel reálne dokázať – ide len o domnienku, ktorá môže byť pravdou, ale skôr nemusí, najmä keď existujú dôkazy o prirodzenom vysvetlení.
Jednotlivé náboženstva majú svoje pravdy o stvorení sveta a života a k tomu si vo svätých knihách vyfabrikovali i zdôvodnenia a úlohy pre človeka. Tieto rozdiely podľa jednotlivých náboženstiev sú hlavný nedostatok tak zvaných presvedčivých právd, čím sa stávajú len nepotvrdené hypotézy.
Existenciu boha ako určitú energiu by bolo možné teoreticky akceptovať, len ako prvotný impulz v začiatkoch rozšírenia vesmíru, o ktorom ani nevieme či neexistuje večne; avšak bez bájnych prívlastkov, ktoré mu prisudzujú náboženstva. Celkom iste nie ako vševediaceho, všemohúceho a všadeprítomného, ako ilúzia ducha. Také bájne vlastnosti a schopnosti v hmotnom svete mať nemôže a ich nemožnosť je dokázateľná, pretože pre hmotný svet platia prírodné zákony, ktoré nemožno obísť.
