Gravitácia pôsobí proti entropie.
Taraniny. Kedy už konečne pochopíte, že Vaše predstavy, nemajú nič spoločné s realitou, ktorá vychádza z prírodných zákonov.
Nebezpečenstvo tejto knihy tkvie v jej diktátorskom presvedčení, že je neomylná a nadčasová, pretože bola inšpirovaná Bohom, ktorý najlepšie vie čo človek potrebuje, t.j. ako sa dobrovoľne sťať jeho otrokom. Dôkazy o zjavení týchto svätých textov sú z ríše rozprávok, ktoré neobstoja pred žiadnou skúškou autentickosti. Každý rozmýšľajúci človek musí považovať tieto „rozprávkové svedectva“ za sporné.
Táto kniha nenapĺňa národ odborníkmi, ktorých spoločnosť naozaj potrebuje, aby zmiernili ťažký život ľudí, ale naopak napĺňa národ pustovníkmi, teológmi – zbožnými, ale neužitočnými ľuďmi, ktorí urobili z ľahkovernosti k Biblie najväčšiu cnosť, a z kritického skúmania Biblie najväčší zločin.
Ten kto potrebuje, aby človek veril týmto demagogickým tvrdeniam, ktoré dosvedčujú bájkami z Biblie ako jediné správne poučenie, chce aby človek sa vzdal zdravého rozumu a aj zrejme fakty pokladal za klam, pretože chce otvoriť dvere všetkým nezmyslom, ktoré dokáže len náboženská teológia vyprodukovať.
Kde je tá duševná arka, že o nej nevieme - asi ju už tajne vlastní kolektív duševnej práci v psychiatrickej liečebne v Pezinku.
Áno, cirkvi bolo v stredoveku v dobe temna lepšie, keď mali absolútnu moc a múdrosť sa obmedzila len na plané uctievanie neviditeľného Boha.
Kto kedy z tých "svätých" priniesol niečo dobré pre človeka. Preto museli nastať reformy, pretože bez nich by nenastali žiadne zmeny v prospech človeka.
„ Ak by som nekonal skutky svojho Otca, neverte mi. Ale ak ich konám, aj keď mi neveríte, verte skutkom, aby ste poznali, že Otec je vo mne“ (Ján 5, 36; 10, 37-38).
Podľa tohto svedectva by súčasná doba mala byť kňazmi blahoslavená, avšak kňazi vidia v tejto dobe nie zázraky, ale úpadok. Prečo, pretože tieto zázraky nevznikli na základe viery v Boha, ale napriek nej . Cirkev, trend svetského vzdelávania nikdy nepokladala za správny, túto cestu, hlavní vykladači zázrakov dokonca znevažovali a človeka, ktorý dospel k presvedčeniu, že sa sám dokáže postarať o kvalitu svojho života nazvali pyšným rebelantom - čo tvrdia, že hlboko uráža Boha (načo je potom nám takýto Boh?).
Samozrejme, nie že môžu reformy dosiahnuť lepší svet, ale i dosiahli.
Myslite si, že je horšie ako bolo v stredoveku, kde nedosahoval priemerný vek dožitia ani 40 rokov.
Evolúcie!
A čo je na tom najlepšie, nemusíš za to jej ďakovať ani sa k nej modliť.
"Mesiášske kráľovstvo Božie teraz stojí pripravené získať úplnú kontrolu nad svetovými záležitosťami."
Nezdá sa vám, že to už dlho preberá kontrolu nad svetom, že to nie je vidieť? Jedine, že bol spoluzodpovedný za 1. a 2. svet.vojnu a neustále sa pokúša ľudí medzi sebou poštvať.
Bez náboženstva nemohla vzniknúť diktatúra, bez náboženstva nemohol existovať despotizmus, ktorým vytvárali falošný dojem o práve vlády vyvolených, a ostatných len utešovali v ich ťažkom živote sľubmi o budúcom spravodlivom živote. Takáto spoločnosť zastrešená frázami o jednej pravde dokáže zmeniť budúcnosť i minulosť, alebo jej príčiny, ale nedokáže zmeniť spoločnosť podľa potrieb človeka, čo znamená, že na základe diktátorského presadzovania jednej pravdy vznikali a vznikajú neustále i vojnové problémy.
Náboženstvo, ktoré nejde s dobou, ale v podstate smeruje k chimére jednej nemeniacej sa pravde, k jednému Bohu je v podstate diktatúra. A diktatúra zraňuje, čo znamená, že v žiadnom prípade nemôže oslobodiť ducha človeka.
Je na čase to zmeniť a pomôcť tomu môže len demokracia, čo každé náboženstvo odsudzuje.
A to väčšie - pôvodca vzniku hmoty ako vznikol? Ak on môže byť večný, tak i Vesmír, hmota je môže byť večná.
Týchto majstrov posadnutých Duchom svätým si môžeš strčiť za klobúk, pretože pre človeka, pre spoločnosť nič nepriniesli.
Chápem, že niečo také, čo cítime ako zjednocovací prvok tela môže existovať, či už to nazveme akokoľvek je to jedno. Myslím si, že v chorom tele je chorá i duša. A ak môže byť niečo choré, tak to môže i zomrieť. Všetka tá sila ducha, ktorou vnímame, že žijeme, že konáme je rozložená v celom tele a bez tela samostatne duša nemôže existovať, pretože nebude mať prísun reálnych informácii cez zmysly tela, a čo je hlavné nebude môcť ani nič urobiť bez tela. Duša bez tela nemôže nič vnímať, budú to len sny a o taký „blažený život“ nikto nestojí. A čo sa týka jej nesmrteľnosti je to zbytočná nádej, nakoľko ak by bola duša nesmrteľná musela by existovať už pred našim narodením a museli by sme niečo vedieť o živote z minulosti. Duša, bez tela je len prelud, ktorý pre človeka nemá žiaden význam. Ak však sa zrodila spolu s telom, a slúži telu, je logické, že i s telom zanikne. Spolu so stratou života stráca sa schopnosť i vnímať a kto nevníma, tomu už na ničom nezáleží.
Čomu mám rozumieť, že Boh je výmysel, teda je mimo priestor a čas - a čo z toho potom pre nás vyplýva, že nám môže byť táto predstava ukradnutá. O tom však neustále píšem.
To sú len špekulácie bez dôkazov, ktoré nie sú použiteľné v živote. Meditácia ťa nenakŕmi, ale len odvedie tvoju pozornosť k hlúpostiam, k želaniam a k snom.
Takže až do začatia merania času človekom, čas ako veličina vo vesmíre neexistoval? Neexistovali ani fyzikálne vlastnosti vesmíru? Potom logicky nemohol existovať ani Boh, pretože neexistoval ani človek, ktorý si ho uvedomoval. Z toho potom logicky vyplýva, že Boh a aj Vesmír má ozaj len 6.000 až 10.000 rokov, to jest jeho vznik sa datuje od doby, kedy človek si ho začal všímať.
To, že kvantové pole reaguje na pozorovateľa, neznamená, že ho môžeme ovplyvniť kvalitou svojich myšlienok i keď sme jeho súčasťou a môžeme si vytvárať i reálne budúce udalosti. To je klam ktorým trpia vykladači Biblie. Mohli by sme tento „objav“ prakticky využívať tak, že v jednom momente zmizneme z našej súčasnej reality – a v tom istom momente sa objavíme v realite, ktorú sme si vysnívali. Tak to, ale nefunguje i keď si týmto spôsobom môžeme vysnívať život i po smrti bez tela, čo je nezmysel. Miešaním ľudských, či kvantových zákonov potom máme dojem, že existuje niekto, kto to tu všetko sleduje a riadi.
Ale i u pobožného človeka musí predsa jeho „Ja“ upozorňovať na to, že kresťanská viera sú len mýty, vyrobené človekom, ktoré mu síce dávajú útechu, ale sú to len príbehy zaváňajúce účelovosťou.
Odporúčame