Práve Američania, ktorí sa radi oháňajú náboženskou morálkou, vlastnia zbrane, otrokov, obludné vlastníctva, nekresťanské rozdiely v platoch, Je toto i sekularizovaných štátoch?
Práve Američania, ktorí sa radi oháňajú náboženskou morálkou, vlastnia zbrane, otrokov, obludné vlastníctva, nekresťanské rozdiely v platoch, Je toto i sekularizovaných štátoch?
Veriaci sa nemajú prečo obávať sekularizmu a odluky, pretože nestrácajú nič, naopak, získavajú náboženskú slobodu pred zákonom a možnosť slobodne prejavovať a praktizovať svoju vieru. Sekularizmus nedáva totiž viere ani privilégia a ani za vieru, či nevieru netrestá. Sekularizácia spoločnosti výrazne pomôže k morálnemu a ekonomickému vzostupu krajiny (viď krajiny ako Japonsko, či Južná Kórea).
Kto stráca, a bojí sa odluky, tak to je predovšetkým doteraz dominantné postavenie katolíckej cirkvi, ktorá by prišla o privilégiá, bohatstvo, prestíž a možnosť vnucovať svoju vieru a náboženské dogmy a to každému zmocnením sa vzdelávania a vstupom do riadenia štátu, školstva, armády a vedy.
Zaslepenosť svojim egom a vidinou raja toto uctievanie je podložené len na nízkych pohnútkach, ktoré hovoria, že raj je len pre tých, ktorí uveria v hocijaké nezmysly, ba ospravedlnia i zločiny svojho diktátora. Kto potom tu potrebuje pomoc?
Koronavírus, či náboženstvo nás nechce zabiť, ale chce za každú cenu prežiť!
Asi ste si nevšimli, my nežijeme v stredoveku, kedy všetci verili, že existuje Boh. Iný spôsob záchrany ľudí neexistoval.
Všetko čo je v dnešnej spoločnosti vybudované, nie je zásluhou žiadneho Boha, ale človeka. Človek nie je neomylný, ale dokáže sa na chybách poučiť. Každý Boh je neomylný a nepoučiteľný, preto sa nemôžu dohodnúť len bojovať medzi sebou aj za cenu zabíjania (moslimskí teroristi, križiacke ťaženia za Ježiša..).
Náboženstvo, či nejaká iná ideológia, ktorá pozná len jednu pravdu je cesta k utrpeniu.
Nastal čas pre sekularizáciu spoločnosti - oddeliť vládu od náboženských predsudkov a postaviť vládu na rozume, nie na emóciách vyplývajúcich zo svätých výmyslov.
Význam ženy v mužskom svete sa podceňuje. Krajiny, kde nastala emancipácie žien, kde sa ženám poskytlo vzdelanie a aj sa im zverila kontrola zdvihne sa úroveň zdravia, vzdelania celého národa, zníži sa chudoba, čo zlepší i optimizmus života. Inteligencia sa skôr dedí po žene ako po muži. Pretože žena tým, že je matkou, má väčší cit a teda môže rozvíjať správnu starostlivosť i o spoločnosť rovnako ako sa stará o svoje deti a rodinu. Na rozdiel od mužského princípu, ktorý chce dobývať a ovládnuť ostatných, čo nás môže priviesť z titulu presadzovania jedinej jeho pravdy k záhube.
Pozitívnu úlohu v rozvoji človeka bola zaznamenaná, práve v dobe, keď hrozil zánik ľudstva - vznikol matriarchát, to jest vedenie skupín najstaršími ženami, ktoré netúžili po dominancii, či vláde. Dávali prednosť mieru proti nezmyselným bojom mužov o vedenie skupiny, a to tým, že určili úlohy každému členovi kmeňa v súlade s potrebami rozvoja celého kmeňa.
Kto je tu tupý? Dialóg nie je súbojom kto vyhrá, ale spôsobom ako sa obohatiť o nové vedomosti, ktoré možno uplatniť pre lepší život človeka. To, že náboženstvo jednostranne chápe duchovno ako pokoru k otrokárovi je príčinou neustálych vojen. a nespravodlivosti. Láska otrokárovi nemôže nikdy priniesť slobodu a spravodlivosť, len utrpenie.
V protiklade zbrojeniu a zabíjaniu Ježišova reč znie: Viete, že dedom bolo povedané: NEZABIJEŠ. Kto spácha vraždu, má byť postavený pred súd.
Kto tu zabíjal v mene Ježiša a nebol postavený pred súd, ba ešte chce znova určovať morálku. Tak ako komunisti nebolo odstavený za to čo hlásali, ale čo v mene svojej ideológie urobili, tak i náboženstvo nemá žiadne právo tu niečo radiť.
Sekularizácia cirkvi od štátu prospeje aj veriacim, pretože cirkev bude musieť sa inak chovať a počúvať ľudí a nielen hrabať majetky, kde nikomu nie sú povinný skladať účty.
Nebolo vládcom lepšie, keď za každým rohom číhal diabol? Tu nejde o vládu rozumu, tu ide o moc!
Pýtam sa, ktorý normálny človek potrebuje, aby ho neustále uctievali aj keby si to zaslúžil. Ale podľa veriacich je pravý Boh len ten, ktorý vyžaduje voči sebe bezpodmienečné uctievanie, pričom o jeho múdrostiach nezostal žiadny písomný odkaz, len protirečivé texty od neznámych autorov. A ak nemu neprejavíš úctu, tak nič odo neho nedostaneš. Boh by mal byť na vyššej úrovni a keď uctievanie normálny človek nepotrebuje, ale Boh áno, potom veriaci slúžia bytosti na nižšej úrovni ako je človek. Zaslepenosť svojim egom a vidinou raja toto uctievanie je podložené len na nízkych pohnútkach, ktoré hovoria, že raj je len pre tých, ktorí uveria v hocijaké nezmysly, ba ospravedlnia i zločiny svojho diktátora. Kto potom tu potrebuje pomoc?
Našťastie existencia Boha je vymyslená len pre potreby vyvolených. Ak ide do tuhého, vtedy Boha nie je, obchody, nemocnice sú otvorené, ale kostoly zavreté. Dokedy z nás chcete robiť hlupákov?
Človek nepotrebuje city vypestované vierou, ale v prvom rade svetský rozum, pretože rozum je založený na dôkazoch a viera na domnienkach.
Argument sebe podloženejší citom nie je dôkaz, ale len nepotvrdená fantázia, ktorá nikomu nepomôže, len nás privedie k strate vnímania reality. A o to ide náboženstvám.
Vystihol to už Martin Luther: Rozum je diablova nevesta a najväčší nepriateľ Boha. Každý kto len chce byť kresťanom musí svoje oči odtrhnúť od svojho rozumu. Viera musí pošliapať pod svojimi nohami všetok rozum, vnímanie a chápanie (zväzok V, 423).
Prečo Boh sa bojí sa samostatného myslenia človeka – či to nie je zlo? Myslím si, že trvala dobrota môže byť len produktom pravdy, teda produktom aktívneho rozumu a slobodnej vôle.
Je zrejme, že výsledky, ktoré boli dosiahnuté využitým kontrolovateľných metód, kde sa využil hlavne rozum je treba brať do úvahy, pretože u nich je možnosť si ich i overiť. Čo vychádza z rozumu je vždy pravdivejšie, či už tomu veríme, alebo nie.
Čo "soudí" Dunbár mňa nezaujíma. Prečítal veľa autorov s podobnou tematikou, ale Dunbár nedokladuje žiadne dôkazy, len "soudí".
Je to dobrý nápad, (skúšali to v Holandsku i vo Fínsku), avšak má to háčik. Napríklad v takej Snine žije minimálne 10% s predstavou života na úrovni Rómov, ktorých týmto systémom nijako nezmotivuješ, skôr naopak. Nehovoriac o tom, že obec potrebuje financie na vytváranie pracovných a iných príležitostí. Bez nich sa to zvrhne len na bezduchú konzumáciu.
I keď cirkev (a to aká koľvek) nikdy neinvestovala do zlepšenia života človeka, či ochrany prírody, ale len do svojej propagandy, napriek tomu sa ju ľudia boja odsudzovať, ba ešte vyžadujú výchovu svojich detí, týmito obmedzencami.
Cirkvi prisúdili obrovské majetky, ktoré im ani nepatrili, nehovoriac o tom, ako môžu tí čo hlásajú lásku k človeku vlastniť také majetky, ktoré nepoužívajú pre zlepšenie života človeka.. No tým, že sa dostali k týmto majetkom nenastal obrat k lepšiemu, ale práve opačne začalo sa s podporou ešte primitívnejších povier – čím vznikol stav, že na Slovensku je dvakrát toľko kostolov ako základných škôl. Počas pandémie nám nijako tieto kostoly nepomohli, pretože boli pre ochranu seba zavreté.
Boh je dobrý a všemocný, ale za všetko zlé môžu len ľudia.
Načo je nám taký Boh? Bez tohto výmyslu by ľudia pochopili, že všetko majú oni v rukách a že sa zaobídeme aj bez jeho milosti.
Lenže to nejde, pretože sa vytvára dojem akoby bez tohto výmyslu to nešlo. Boh stále sleduje ľudí, riadi prírodu, len chyba je v tom, že ho nikto nevidel a ani neuvidí.
Urobiť z tohto sveta niečo lepšie vyžaduje iba jedinú vec. Prestaňme veriť v niečo – v čo nie sú dôkazy! Treba veriť overenej skutočnosti, realite, histórie, kde sa človek nepresadí poklonkovaním neviditeľným silám, ale rozvojom svojho rozumu, prácou pre dobro človeka.
Náboženstvo bolo vytvorené nie pre vzájomnú spoluprácu ľudí, či ochranu prírody, ale pre krytie zločinov a ukojenie hlupákov vierou v rozprávky a výrobou strachu pred mocou, ktorá je neexistuje.
Prečo vlastne veríte v boha a v nádeje ktoré nikto nemôže potvrdiť ?
Kde sú vaše priame dôkazy, ktoré si možno overiť o tom, že Boh, peklo, či nebo existuje – ale prečo sa to vlastne pýtam, to by malo byť samozrejme?
Náboženská viera, či Boh nie je vyvrátiteľný, lebo ja založený na netestovateľnej a nefalzifikovateľnej (tzv. slepej) viere. Je jedno, koľko tvrdení veriacemu vyvrátite. Vždy mu ostane v rukáve viera. Inými slovami, ak by som mal vám uveriť odpovedajte mi na otázku: Za akých podmienok môže byť tvrdenie o existencie Boha označené za chybné?“ Aby sa dalo toto tvrdenie otestovať.
Dovtedy si budem myslieť, že dokazovanie Boha je nelogické a nevedecké, pretože, medzi veriacimi nie je ani jeden, ktorý by dokázal vytvoriť inú rozumnú vedeckú metódu, ktorá by pripúšťala existenciu kresťanského Boha, a súčasne nepripúšťala existenciu iného Boha, či len Deda Mráza alebo Baby Jagy.
Je to dôkaz, pretože ak od ľudí niečo požaduje, a je to ako tvrdia charakter, taký sa nebojí ukázať. Alebo, že by nebol charakter? Ale potom načo je nám taký Boh, ktorý neverí ani sebe?
Jednoduché vysvetlenie je že neexistuje, kto sa potom skrýva za ním?
O nejakom Stvoriteľovi, dokážeme písať milióny slov, analyzovať blúznivé texty z Biblie (Zjv. Sv. Jána) ako nejaké proroctvo. Ak by Boh existoval, načo by nám boli knihy, na jeho vysvetlenie? Alebo kňazi. Fakt, že to nedokáže urobiť sám za seba, je dobrým dôkazom, že vlastne vôbec neexistuje.
Veriť, že existuje i iná realita, ktorú nevidíme, síce môže byť pravda, ale keďže nie sme ju schopný dokázať, tak ide len o podvodnú špekuláciu, ktorá nás nevedie k pravde, ale k omylom.
Človek, ktorý uveril v existenciu pekla, je už závislý uveriť hocijakej báchorke, zázrakom, pretože stvoriteľ veriacich obdarili určitými neodňateľnými právami. Medzi tieto práva patrí právo veriť i tomu čo nedávať zmysel, vzájomne si odporovať, čo v konečnom dôsledku nesmeruje k využívaniu rozumu, ale k zvyšovaniu poverčivosti.
Myslím si, že život je život a treba si ho užiť tak, že po nás niečo zostalo, čo vás bude viac blažiť ako predstava, že po smrti - celú večnosť budem spievať na oslavu Stvoriteľa.
Ale oni nerozumeli tomu, čo hovorí. Význam tých slov bol pred nimi skrytý, a tak ich nepochopili, ale báli sa ho na to spýtať’!
No, práve báli sa ho spýtať - a to má byť najväčší učiteľ, ktorý kedy žil!
Ako môže byť jeho učenie dokonale, keď mu nerozumejú ani jeho najbližší, pravdivé, keď nabáda k nenávisti k inak zmýšľajúcim a duchovné, keď nič po ňom nezostalo, len rozprávky od tých, čoho ani nevideli?