Keď chce byť Pravda mienkotvorným denníkom, komentáre by mali písať len príčetní ľudia. (Podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka "príčetný" znamená ovládajúci rozumom svoje konanie.)
Keď chce byť Pravda mienkotvorným denníkom, komentáre by mali písať len príčetní ľudia. (Podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka "príčetný" znamená ovládajúci rozumom svoje konanie.)
"Vcelku presvedčivým dôkazom o pevnosti inštitúcií EÚ je však vláda talianskej premiérky Meloniovej, ktorá voľby vyhrala programom veľmi podobným našej Republike (aj s jej fašistickým pôvodom) a dnes úzko a konštruktívne spolupracuje s orgánmi únie."
Táto veta ma najviac zaujala, lebo charakterizuje autora článku. Meloniová sa volebným podvodom na voličoch dostala k moci a potom zmenila program. A Zala ju obdivuje.
Článok nie je scenárom, lebo scenár má obsahovať praktické prevádzkové pokyny na uvedenie hry. Neviem si predstaviť, aké pokyny môže v konflikte na Ukrajine dať bezvýznamné Slovensko. Skôr ide o tragikomickú úvahu na motívy Naďovho Globsecu.
Autor ma zabavil keď uvádza čo by nás stálo víťazstvo Ruska, ale nevie vypočítať, čo by sme získali víťazstvom Ukrajiny. Po víťazstve Ruska by sme nevynaložili na vojenské výdavky nič. Rusi by urobili to, čo naša prezidentka – odzbrojili by našu armádu, ak by nejaká ešte existovala.
Riešenie situácie na Ukrajine má v rukách americký prezident, ale vojnový konflikt Spojeným štátom vyhovuje. Rusko sa oslabuje, Európa je vo vazalskom postavení a kupuje americké komodity, zbrane sa dobre predávajú. Namyslený Západ už delí korisť po očakávanom víťazstve.
Uvedomujeme si vážnosť situácie? USA hovoria len o víťazstve a Rusko nemá kam ustúpiť bez straty existencie. Bude Európa existovať po jadrovej vojne, ktorá nie je vylúčená? Čie víťazstvo to bude?
Článok mi pripadá ako provládna propaganda.
Európskej únii sa darí, stagnuje, či upadá? Slovenská republika prosperuje, stagnuje, alebo sa "prebojovala" medzi neúspešných? Pravdivá odpoveď na tieto otázky podá vysvetlenie, prečo údajne "musíme" obmedzovať právo na vyjadrenie názoru a obmedziť prístup k informáciám.
Pre prosperujúci štát, so spokojnými občanmi, problém "dezinformácií" neexistuje. Len vláda, ktorá neverí vlastným argumentom a cíti, že nemá dôveru občanov, sa uchyľuje k cenzúre a represii. Úradné potláčanie "dezinformácií" automaticky predpokladá, že kto má moc, má aj pravdu. Tak to bolo za predchádzajúceho režimu a k totalite sa vraciame aj v súčasnosti.
To, čo žijeme a kam nás chcú nasmerovať ekonomické a politické "elity" ešte možno nazvať demokraciou? Ak áno, tak demokracia je otvorená výmena názorov. Alebo sa mýlim a toto je tá liberálna, štátom riadená demokracia s jediným správnym názorom?
Sloboda prejavu je jedným zo základných predpokladov demokracie.
Demokracia žije z diskusie a konfrontácie rôznych názorov. Diskusia nemá byť obmedzovaná, ale čo najširšia. Potláčať však treba vyhrážky, výzvy k násiliu, šírenie poplašných správ a vulgarizmov. Hystéria okolo boja s dezinformáciami zákonite smeruje od vyvracania klamstiev k potláčaniu názorov, ktoré nejaký "expert" označí za dezinformáciu.
Demokracia nemusí byť chránená cenzúrou. Pravda nepotrebuje cenzúru, lebo sa nemusí báť odhalenia. Len vláda, ktorá neverí vlastným argumentom a cíti, že nemá dôveru občanov, sa uchyľuje k cenzúre a represii. Úradné potláčanie "dezinformácií" automaticky predpokladá, že kto má moc, má aj pravdu.
Aké je riešenie? Kvalitné vzdelávanie, kvalitná verejná správa, kvalitní politici a novinári!
Poznám Geistovu platenú glorifikáciu EÚ. Ale že niekto sa musí naučiť jeho neoliberálnu propagandu, lebo Geist aj učí na Univerzite Komenského, považujem za trest, ktorý si mládež nezaslúži.
"V takejto situácii by bolo prirodzené, keby niektorá zo strán, ktoré nemajú ani teoretickú šancu sa dostať do parlamentu, vyslovila podporu SaS a KDH."
Novinár, ktorý má v úcte svoje remeslo a Etický kódex novinára, má politickú situáciu komentovať a nie tvoriť. Nemá byť súčasťou deja. Pre väčšinu žurnalistov na Slovensku to neplatí. Klesli na úroveň propagandistov.
Nikto z presstitútov sa neospravedlnil, že ich podpora politikov typu Matoviča a jeho koaličníkov bola chyba, ktorá stála Slovensko miliardy, že potrebujeme zmenu. Naopak. Repa tu znova propaguje SaS bez toho aby zhodnotil, čo saskári splnili z 1144 opatrení, ktoré sľubovali pred ostatnými voľbami.
Pre masívnu propagáciu neskúsených progresívcov a podporu rovnakých strán, ktoré nás dostali do hospodárskeho, finančného a intelektuálneho bahna, mám jediné vysvetlenie. Zasa to budú iba figúrky zahraničných a domácich oligarchov – bábkovodičov.
Parlamentní listy, 13.9.2023
Podporu v závěru předvolebního boje vyjádřil dopisem bývalý prezident Václav Klaus slovenskému expremiérovi Robertu Ficovi.
„Pozorně sledujeme předvolební debaty i celou atmosféru na Slovensku. Jsme tím zneklidnění a ve Vašem úspěchu vidíme šanci, aby Slovensko zůstalo demokratickou zemí a aby zůstalo samo sebou.
Shodujeme se s Vámi, že je třeba opřít se o občany Slovenska, o slovenské voliče, a ne o komentáře v New York Times či v jiných zahraničních médiích, včetně českých.
Berte tento dopis jako výraz naší podpory v závěru předvolebního boje. I když se z mediálních zpráv může zdát, že u nás stoupence nemáte, můžeme vás ubezpečit, že tomu tak není,“ vzkázal v závěru exprezident Václav Klaus slovenskému expremiérovi Robertu Ficovi.
Progresívne Slovensko nie je neznáma, ale čitateľná, sorosovská neoliberálna strana.
Parlamentní listy uverejnili 27.8.2023 rozhovor s R. Hrehom, bývalým riaditeľom Slovenskej televízie. Toto je jeden z jeho postrehov:
Šimečkova neuvěřitelná kariéra evokuje podezření z podpory či spolčení s nadnárodními lobbisty nejen v EU. Ostatně Šimečkovo hlasování v EP tomu nasvědčuje. Hlasoval kupříkladu pro zrušení jaderných elektráren, pro posílení federalizačních ambicí komise EU na úkor omezení vládních kompetencí jednotlivých členských státu. O jeho kladném vztahu k imigraci a k rozvoji multikulturalismu ani nemluvě.“
Politológa Šimečku považujem za politického žoldniera, úkolovaného západnými "elitami" na ovládnutie Slovenska, s ktorým ho spája snáď len adresa. Ale riadiť štát je niečo iné ako propagovať bruselskú neoliberálnu polkitiku v europarlamente. Nič nevieme o jeho organizačných schopnostiach, ani psychickej odolnosti, potrebnej v krízových situáciách.
Záver: PS = Šimečka = Soros.
Ako súvisí odluka cirkvi od štátu s parlamentnými voľbami?
Mám pocit, že Pravda využíva každú možnosť na rozoštvávanie ľudí. Politici a novinári priam podnikajú s nenávisťou. Rozdelená spoločnosť sa ľahšie ovláda!
Ale tým som rozhodne nemyslel Dzurindu, ktorý to tvrdí o sebe na bilbordoch. Ten už pokazil čo sa dalo. Spolu s Miklošom aj na Ukrajine.
Parlamentní listy uverejnili 27.8.2023 rozhovor s R. Hrehom, bývalým riaditeľom Slovenskej televízie. Toto je jeden z jeho postrehov:
„Šimečkova neuvěřitelná kariéra evokuje podezření z podpory či spolčení s nadnárodními lobbisty nejen v EU. Ostatně Šimečkovo hlasování v EP tomu nasvědčuje. Hlasoval kupříkladu pro zrušení jaderných elektráren, pro posílení federalizačních ambicí komise EU na úkor omezení vládních kompetencí jednotlivých členských státu. O jeho kladném vztahu k imigraci a k rozvoji multikulturalismu ani nemluvě.“
Šimečku nepovažujem za osobnosť, ale za žoldniera, úkolovaného neoliberálnymi elitami na dočasné ovládnutie Slovenska, s ktorým ho spája snáď len adresa. Od mladosti mal vydláždenú cestu. Bez Sorosových peňazí by nemohol študovať v Oxforde politológiu, ktorá presadzuje záujmy svetovej oligarchie.
V ťažkých časoch by mal krajinu viesť líder, ktorého schopnosti preverila predchádzajúca riadiaca činnosť a ktorý prejavil psychickú odolnosť v krízových situáciách.
Dobré už priniesla koalícia, na čele s Matovičom a Hegerom - politickú kultúru, pokoj a hospodárske výsledky. Tak to vidíš, Jano? Skvelý postreh! A mali sme ich nechať dovládnuť, nie?.
Opravujem, namiesto 2022 má byť 2002.
Dobre fungujúci štát musí mať kvalitný štátny aparát – skutočných profesionálov. Mali by byť dobre zaplatení a nemali by byť vystavení neistote po každých voľbách. Profesionálov ani nie je treba toľko, ako amatérov.
Tak to bolo za I. ČSR. Pracovník, po niekoľkoročnom preverení schopností, dostal definitívu – mohol byť prepustený iba pre trestné stíhanie. Mal taký plat, že manželka nemusela byť zamestnaná.
Istý čas, po zmene režimu, bola snaha o skvalitnenie štátneho aparátu. V roku 2022 sa zriadil Úrad pre štátnu službu, ktorý mal na starosti výberové konania a vzdelávanie zamestnancov. Jeho činnosť ukončil Mikloš v roku 2006, vraj to bolo drahé. V skutočnosti išlo o to, že politikom sa nedarilo do administratívy dostatočne rýchlo presadiť svojich pajtášov a spolustraníkov. Preto dnes máme nefunkčnú byrokraciu, vedúcich funkcionárov ktorí nepoznajú predpisy a musia mať pri sebe niekoho, kto tomu trocha rozumie. Ale vedia, že keď majú politickú „tlačenku“, nič sa im nestane.
Obrovská propaganda, ktorú Pellegrinimu denne robí Pravda, potvrdzuje jediné. Slniečkári si vybrali Pelleho za budúceho koaličného partnera už dávno. Pred vyše rokom si ho Čaputová pozvala do paláca na rozhovor, o ktorom sa nevydala žiadna správa.
Smer sa rozdelil na dve časti preto, lebo prospechári, na čele s Pellegrinim, sa báli o korytá. Nechcelo sa im bojovať, len sa v budúcnosti pri niekom priživiť. Nepredpokladali, že sa Ficovi podarí stranu dostať na popredné miesto.
Skúsenosť hovorí, že kto zradí raz, zradí aj viackrát. Čím by boli Pelle a jeho partia bez Fica? Sú to trstiny klátené vetrom. Vietor je dôležitý, aby vedeli kam sa ubrať.
Klaus takto hodnotil Fica: „Robert Fico, jakkoli je ideově z druhé strany barikády, férově přiznávám, že to byl nejvýznamější politik Slovenska posledních tří desetiletí. Je-li někdo na špici pelotonu, fouká na něj, a na Fica foukalo nepřetržitě. Nabalovala se na něj nejrůznější osočení, o kteých si nemyslím, že by se prokázala jako pravdivá.“
Pred ostatnými voľbami sa písalo o potrebe zmeny. Teraz, napriek mizernej matovičo-hegero-čaputovej vláde, sa to nepíše. Ekonomické a zahraničnopolitické „elity“, vlastniace médiá, nechcú zmenu vlády, len premaľovanie vývesného štítu.
Začiatkom roka 2010 predložila vláde skupina expertov z SAV, vysokých škôl a štátnej správy Stratégiu rozvoja slovenskej spoločnosti. Práve sa stala premiérkou Radičová. Jej vláda, ani nasledujúce, nevenovali Stratégii ani 5 minút. To ma presvedčilo, že Slovensko bude blúdiť.
Pred ostatnými voľbami sa písalo o potrebe zmeny. Teraz, napriek mizernej matovičo-hegero-čaputovej vláde, sa to nepíše. Ekonomické a zahraničnopolitické „elity“, vlastniace médiá, nechcú zmenu vlády, len premaľovanie vývesného štítu.
Heslo progresívcov pred voľbami v roku 2020: "Mladá sila. Poďme do nich." Nezmenili sa. Za premiéra presadzujú politológa Šimečku. O jeho organizačných schopnostiach pri riadení štátu nič nevieme. Zrejme sa spoliehajú, že vládu bude aj tak v skutočnosti riadiť niekto iný. A nemusí byť ani zo Slovenska.
Hlúpy nie je ten čo niečo nevie, ale ten, ktorý si skutočný stav vecí odmieta zistiť, ktorý podľahne emóciam a propagande. Ešte je dosť času premyslene sa rozhodnúť koho voliť.
Nebudem sa vyjadrovať k textu ktorý som nečítal, lebo inzeráty nekomentujem. Čo iné môže týždeň pred voľbami napísať propagandista z Pellegriniho Inštitútu sociálnej demokracie?
Západ prechádza hlbokou krízou, prejavujúcou sa rezignáciou na produktívne sily kapitalizmu, konzumným spôsobom života, rozkladom školstva a podliehaním iracionálnym ideológiam. Slovensko je navyše v postavení politického protektorátu a ekonomickej periférie, preto negatívne dôsledky sa nás týkajú intenzívnejšie. Kto to nepochopil, darmo sa považuje za filozofa. Je to jeho kognitívne (poznávacie) zlyhanie, nepochopenie povahy udalostí ktoré prebiehajú. Preto nemôže Zala poradiť niečo rozumné. Lebo jeho „filozofiou“ je číry oportunizmus. V tom si s predsedom Hlasu určite porozumie.
Ódor popísal súčasnú katastrofálnu situáciu, ale zabudol uviesť, kto je za to zodpovedný. Prezidentka menovala Matoviča za ministra financií aj keď videla, že je neschopný.
Už štátny rozpočet na rok 2022 počítal s dlhom 5,5 miliardy a ten chcel v marci 2022 Matovič ešte zvýšiť. A to bolo v čase, keď celkové zadlženie Slovenska (štát, podniky, obyvateľstvo …) bolo 113,5 mld € a 615 000 občanov žilo na hranici chudoby. Kde boli ekonómovia ktorí teraz mudrujú? Prečo sa na to vtedajší koaličníci nečinne pozerali?
Treba vziať na politickú zodpovednosť ľudí, ktorí odzbrojili armádu SR tak, akoby sme prehrali vojnu a teraz horlia za nákup aj takých zbraní, ktoré neslúžia na obranu, ale na útok. Máme na to, aby sme posielali milióny na Ukrajinu v podobe zbraní a streliva, živili Ukrajincov aj z oblastí kde sa nebojuje? A pritom šetrili na dôchodcoch?
Myslime na to pred voľbami, lebo kandidujú aj strany, ktoré sú za súčasnú mizériu zodpovedné, aj keď z taktických dôvodov si zmenili názvy!
Odporúčame