Kedy a akou formou SAV prejavila záujem o medzinárodnú oponentúru? Poslala výsledky analýzy na uverejnenie v prestížnom vedeckom časopise s medzinárodnou redakčnou radou?
Kedy a akou formou SAV prejavila záujem o medzinárodnú oponentúru? Poslala výsledky analýzy na uverejnenie v prestížnom vedeckom časopise s medzinárodnou redakčnou radou?
Každá záverečná správa o riešení vedeckého problému sa podrobuje oponentúre. Je to bežná prax, vie o tom každý vedecký pracovník. Len tak môže SAV preukázať svoje vedecké kvality. Ale nemá o to záujem. Presadiť sa na tlačovke je jednoduchšie.
Vedecké výsledky sa neobhajujú na tlačovej konferencii, ale na vedeckej konferencii. Skúste to, akademici!
Vo vede neexistuje neomylnosť - ani vedcov, ani inštitúcie. Špičkové prístroje, na ktoré si SAV vypýtala 350 000 € (na čom robili doteraz?) nezaručujú správnu interpretáciu získaných údajov, neeliminujú metodické chyby. Preto sa bežne robí oponentúra predkladaných výsledkov, preto sa robia recenzie vo vedeckých časopisoch.
SAV ženie problém cez politiku a politikov. Chce ho rýchlo uzavrieť nejakým uznesením vlády, ktorá na posúdenie vedeckej kvality nie je kompetentná.
Vznikla zaujímavá situácia. SAV nechce podrobiť svoje výsledky medzinárodnej oponentúre a nemá o to záujem ani Pellegrini. Čo keby sa ukázalo, že ním ospevovaná SAV pochybila?
"Teraz nemá problém stretávať sa s diktátormi z celého sveta." Napríklad s Trumpom.
Už skôr som napísal, že vláda mala iniciovať vypracovanie správy ako sme zvládli pandémiu. Mali sme pandemickú komisiu, konzílium odborníkov, krízový klinický tím Mzd, Ústredný krízový štáb MV. Nepoznali sme ich personálne zloženie ani výsledok ich činnosti!
Prečo treba urýchlene prerokovať výsledky analýzy SAV vo vláde? Závisí na tom ekonomika, či politika štátu?
Vláda môže správu iba vziať na vedomie a konštatovať, či Akadémia odpovedala na všetky otázky v zadaní a neprekročila rozpočet. Nie je kompetentná vyjadriť sa k jej vedeckej kvalite. To by mohli urobiť len zahraniční experti, alebo redakcia renomovaného zahraničného časopisu, keby analýzu poslali na uverejnenie. Práve tomu sa chce SAV vyhnúť a urobila zo správy politikum. - tému pre politicky rozdelenú spoločnosť.
Veda nie je držiteľom pravdy, veda je nositeľom poznania. Nie sme neomylní!. Malo byť záujmom SAV preukázať svoju kvalitu posúdením svojich výsledkov v zahraničí. A my by sme mali počkať na výsledok.
"Ide zatiaľ o predbežnú verziu štúdie, ktorá ešte neprešla recenzným konaním vo vedeckom časopise."
Prečo sa SAV ponáhľa s prezentáciou svojich výsledkov, keď ešte neboli posúdené? Čo má s analýzou SAV spoločné prezident, že za ním ide predseda SAV? Lebo Akadémia potrebuje robiť z toho politikum. Spoločnosť sa rozdelí, k veci sa vyjadrujú ľudia a inštitúcie, ktoré o veci nič nevedia, ako Únia miest Slovenska, či primátor Banskej Bystrice. Pripomína mi to obdobie najtvrdších represálií komunistického režimu, keď z pracovísk posielali petície kto má dostať trest smrti.
Žiadny vedec, žiadna vedecká inštitúcia nie sú neomylní. Ani veda nie je držiteľom pravdy, veda je nositeľom poznania. Výsledkom vedy nie sú nespochybniteľné poznatky. Počkajme na posudok práce SAV.
Možno sa nikdy nedozvieme pravdu o vakcínach a pandémii. Sú v tom miliardy, prestíž politikov aj vedcov, ktorí si nikdy nepriznajú pochybenie.
Demokracia je v súčasnosti iba slovo, umiestnené na vývesnom štíte nad prázdnym obchodom.
Parlamentná demokracia je politický systém, ktorý umožňuje zistiť väčšinovú vôľu ľudu a presne vymedzený čas vládnuť v súlade s ňou. To ambíciám „elít“ a progresivistickej avantgarde zásadne nevyhovuje. Oni sa považujú za výlučného majiteľa pravdy, takže ľud (démos) k tomu nepotrebujú. Pretože démos môže existovať len v rámci národného štátu, stávajú sa národné štáty hlavným predmetom progresivistického ataku. To platí predovšetkým pre Európu a Európsku úniu,
Čo teda máme? Plutokraciu, v ktorej moc sa sústredila v rukách oligarchov. Na realizáciu svojich záujmov potrebuje oligarchia nádenníkov – kúpených politikov, žurnalistov v nimi vlastnených médiách, ale aj „ideológov“, k čomu sa prepožičali spoločenskovedné pracoviská vysokých škôl. Pre progresivistov plnia rovnakú funkciu ako kedysi Vysoká škola politická ÚV KSČ pre komunistov.
Politológovia, už na pracujete na pravidlách plutokracie?
„Načúvať hlasu ulice a podľa toho meniť svoj program – to sa volá populizmus.“
„Hlas ulice“ je hanlivý výraz. Prejav povýšenectva. Obviňovanie zástancov iných názorov z populizmu sa stalo rutinnou súčasťou politiky – nálepkou, ktorú plným priehrštím rozdávajú „nepopulistické“ strany. To sú tie elitné, nezaoberajúce sa plebsom.
Populizmus považujem za vzburu proti sebeckej a skorumpovanej politickej, ekonomickej, kultúrnej a mediálnej „elite“. Je to ďalšie slovo pre demokraciu v zmysle suverenity ľudu!
Keď nemáme počúvať „ulicu“, máme počúvať „kaviareň“? Aké originálne myšlienky a riešenia ponúkla intelektuálna elita zo spoločenských vied v ostatnom čase? Iba celospolečenský cynizmus a nihilismus na jednej strane a na druhej strane masívny brainwashing. Čo ponúkajú politici – progresívci? Žiadne svet formujúce projekty, iba likvidáciu kultúrneho dedičstva, ekonomickú neistotu a strach pred blížiacou sa ničivou vojnou. Pre jej odvrátenie neurobili vôbec nič.
Nie je uhorková sezóna. Denne sa v zahraničí dejú vážne veci, ktoré si zasluhujú fundovaný komentár. A zahraničnopolitický redaktor Pravdy nemá tému - píše o novej výletnej lodi!
Pod článkom je uverejnených vyše 200 reakcií, pričom nikto, vrátane autora článku, správu nevidel a nečítal. Preto som sa nevyjadroval k správe SAV.
Vo vyhlásení SAV z 21.8. sa píše, že o podrobných výsledkoch bude informovať, akonáhle dostane poverenie od Ministerstva zdravotníctva SR. https://spravy.stvr.sk/2025/08/sav-informuje… .
SAV teda uverejnila informáciu bez súhlasu zadávateľa (ministerstva) v snahe ovplyvniť verejnú mienku pred uverejnením stanoviska ministerstva, či vlády Je to vyslovené politikum.
Prestíž SAV a jej pracovníkov sa nezíska propagandou v médiách. Čo bránilo Virologickému ústavu SAV, už skôr, usporiadať vedeckú konferenciu na túto aktuálnu tému a preukázať tak svoju kvalitu?
K invektívam Herzoga sa nevyjadrujem. Stačí si prečítať jeho 11 „príspevkov“ pod týmto článkom.
Vyjadrujete sa k niečomu, čomu nerozumiete.
Keď vám u lekára odoberú vzorku, dostanete výsledok s dvomi menami – kto vykonal analýzu a kto výsledok kontroloval (s pečiatkou a podpisom). Kvôli zodpovednosti! Pre SAV to pri analýze neplatí?
Vo svojom príspevku som sa vyjadril k problému a nie k výsledkom z SAV. K nepodpísanému stanovisku by som sa nevyjadroval. Kto sa nepodpíše pod svoje tvrdenie naznačuje, že sám o ňom nie je presvedčený a nechce sa blamovať.
Na základe čoho tvrdíte, že proti stanovisku SAV nie je relevantný protiargument. Čítali ste správu? Môže potvrdiť, že pracovníci SAV neurobili pri analýze metodickú chybu? Výsledkom vedy nie sú nespochybniteľné poznatky, tie sa neustále menia. Veda nie je demokratická. O tom, čo sa blíži k pravde, nerozhoduje koľko ľudí zastáva nejaké stanovisko.
„Naopak, splnomocnenec sa pustil do SAV, odbornosti jej pracovníkov. Ba žiada mená zamestnancov, ktorí skúmali mRNA vakcíny“
Správa za 350 000 nemá autorov? Hanbia sa podpísať?
K pandémii by sme sa mali vrátiť. Nie pre škandalizovanie, ale pre poučenie. V súvislosti s Covidom je mnoho otvorených otázok. Celosvetovo však vidím snahu zamedziť vyšetrovanie príčin a dôsledkov pandémie. V kauze je priveľa politiky a nemedicínskych záujmov.
Zaoberajme sa predovšetkým situáciou na Slovensku. Mali sme pandemickú komisiu, konzílium odborníkov, krízový klinický tím Mzd, Ústredný krízový štáb MV. Zväčša sme nepoznali ich personálne zloženie, ani výsledok ich činnosti. Chceme v tom v budúcnosti pokračovať? Lebo vírusy vieme manipulovať a vznik nových pandémií nemožno vylúčiť.
Vedci nie sú svätcami. Nie každý vedec odolá nutkaniu na popularitu a peniaze. Nezriedka sa preto stáva aktivistom, čo je nešťastná kombinácia, osobitne v čase, keď sa veda stáva súčasťou politiky a hromadnej paniky.
Tendenčný komentár, nerešpektujúci fakty.
Trump nerokuje s Putinom ako s partnerom. Partnerovi sa nedávajú ultimáta. Nevieme na čom sa Trump s Putinom na Aljaške dohodli, či nedohodli, a čo z toho Trump dodrží, lebo mení stanoviská denne.
Taktika „kolektívneho Západu“ je priehľadná. Akýmkoľvek spôsobom a zámienkou dostať vojská krajín NATO na Ukrajinu, odkiaľ už neodídu. Vysmiať sa Putinovi a vyvolať nespokojnosť s jeho politikou v Rusku.
USA a krajiny NATO vojnu potrebujú. Keby nastal mier na Ukrajine, musel by Trump vyvolať vojnu inde na svete, lebo zbrojársku lobby treba kŕmiť objednávkami, ak chce prežiť. Nemecko potrebuje doma zámienku, aby prešlo na vojnovú ekonomiku, zaviedlo povinnú vojenskú službu a ako vedúca vojenská sila NATO v Európe napadlo, spolu s partnermi, vo vhodnom čase Rusko.
Nikto zo Západu nemá záujem poskytnúť bezpečnostné záruky Rusku. Za týchto okolností nemožno očakávať, že Rusko znova naletí na sľuby Západu, ako to bolo v Minsku.
Uvedomujeme si čo nás čaká?
Po zmene majiteľa Pravdy, ktorým sa stal Čech, sa hlavným zdrojom agentúrnych informácií stala neobjektívna ČTK. Pri hodnotení tohto summitu treba počkať na informácie aj z iných zdrojov.
Audiatur et altera pars (nech je vypočutá aj druhá strana) je jednou zo zásad práva, týkajúca sa rešpektovania záujmov zúčastnených strán sporu. Väčšina článkov o stretnutí Trumpa s Putinom sa zaoberá požiadavkami Západu na Rusko a takmer žiadny požiadavkami Ruska na vlastnú bezpečnosť. Aké pocity môže mať Putin pred rokovaním?
America first je Trumpovo heslo v boji o zachovanie americkej hegemónie. Aké má byť postavenie iných štátov? Ako možno dôverovať USA, ktoré uznáva len vlastné pravidlá?
A Európa?
Nemecko a Francúzsko podviedli Rusov pri Minských dohodách.
Británia nátlakom na Ukrajinu je spoluzodpovedná, že Zelenský neuznal "Dohodu o trvalej neutralite a bezpečnostných zárukách Ukrajiny", ktorú parafoval na mierovom rokovaní v Turecku vedúci jeho delegácie na jar 2022.
EÚ vo vyhláseniach hovorí len o vojenskom víťazstve nad Ruskom.
Aké záruky má Putin, že to, na čom sa dohodne s „kolektívnym Západom“ bude na budúci mesiac, či rok ešte platiť?
Politika Západu nevedie k mieru.
Stretnutie Trumpa s Putinom je dobrý počin. Dôležité je, že má ísť o dôverný rozhovor rozhodujúcich aktérov vojnového konfliktu (USA a RF). Veľké očakávania od tejto schôdze sú však neoprávnené.
Nevieme, aký zámer sleduje Trump a je otázne, či ho dokáže realizovať. Ak nebude rešpektovať záujmy zbrojárov, bankárov a sionistov, skončí ako Kennedy. Keď hovorí o mieri na Ukrajine neznamená, že to myslí vážne. Stretnutie s Putinom môže slúžiť aj ako zámienka na eskaláciu konfliktu, pre „neposlušnosť“ Putina.
Súčasná situácia má počiatok v roku 2008, keď Bush na summite NATO navrhol vstup Ukrajiny do tohto agresívneho spoločenstva. Zmenili odvtedy USA svoje stanovisko? Je dojemné, že EÚ sa chce zúčastniť na rokovaní s Putinom. Urobila EÚ za 17 rokov na diplomatickom poli niečo na zabránenie konfliktu?
Desí ma fakt, že Únia si neuvedomuje nebezpečnosť svojho (ne)konania. Aj tréner dedinského futbalového mužstva vie, že podceňovať súpera sa nevypláca. A tu ide o jadrovú veľmoc!
Situácia na Ukrajine je dielom Spojených štátov, ktoré do zorganizovania Majdanu investovali 5 miliárd USD. Nemôžu byť rozhodcom – sú účastníkom sporu. Riešenie môže priniesť len bezpečnostná zmluva medzi USA a Ruskou federáciou, nie Trumpove reči.
Vážne medzinárodné spory sa dajú riešiť diplomaticky. Kubánska kríza sa vyriešila dohodou Kennedyho s Chruščovom. USA a EÚ však diplomatické riešenie ignorujú. Spoliehajú sa na víťazstvo vo vojne. Aktivity Trumpa v podobe telefonátov s Putinom nemožno brať vážne. Išlo o ďalší podvod na spôsob Minských „dohôd“.
Trump hrá vabank. Chce naraz odrovnať Rusko, Čínu a Indiu – vlastne BRICS, a potvrdiť postavenie hegemóna. Hra s clami je dvojsečná zbraň a dosiahnuť vojenské víťazstvo je iluzórne. Nevyhral ani v dvojtýždňovej vojne s Iránom.
Od prípadného stretnutia Trumpa s Putinom si nič nesľubujem. Rusko nemôže cúvnuť od požiadavky návratu Ukrajiny k neutralite, Západ uvažuje nereálne a Čína s Indiou na ultimáta nepristúpia. Čakajú nás zlé časy!
Článok je o liberálnej demokracii. Nie je to neutrálny politologický termín. V súčasnosti sa stal propagandistickým heslom.
Demokracia je vládou väčšiny, liberálna demokracia je vládou menšín.
Výraz demokracia je zrozumiteľný - politický systém, ktorý umožňuje zistiť väčšinovú vôľu ľudu a istý čas vládnuť v súlade s ňou. To oligarchii nevyhovuje. Vymyslela „liberálnu demokraciu“. Vláda väčšiny je „doplnená“ vládou byrokracie, ktorá zabezpečí ochranu najrôznejších menšín - rodových, sexuálnych, náboženských, etnických, vekových atď. Umelé práva, nároky, pravidlá a svojvôľa “nezávislých” orgánov dostávajú prednosť pred voličom a zodpovednosťou voči nemu. Rozdelená spoločnosť sa ľahšie ovláda. Oligarchom pomáhajú nimi financované politické mimovládky a think-tanky. To sú „inštitúcie liberálnej demokracie“.
Účelom článku je podsunúť do vedomia čitateľa predstavu, že liberálna demokracia je niečo pozitívne, pričom ide o degradáciu demokracie.
Bola to len Witkoffova turistická cesta.
„Súd uznal, že klimatické zmeny sú spôsobené ľudskou činnosťou …. „
Nie som právnikom, ale viem, že Medzinárodný súdny dvor (ICJ) síce je hlavným súdnym orgánom OSN, ale právomoc má obmedzenú len na štáty, ktoré súhlasili s jeho jurisdikciou. Jeho autoritu neuznávajú USA, Izrael, Rusko, Čína, Turecko a veľa ďalších štátov.
Či sú klimatické zmeny spôsobené ľudskou činnosťou je vedecký, nie právny problém. Neexistujú o tom nezvratné vedecké dôkazy, takže ide skôr o politickú agendu, slúžiacu ako nátlak na plnenie predstáv globálnych „elít“.
Kto si pozorne prečítal Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, prijatú Valným zhromaždením OSN (1948), si nemohol nevšimnúť, že sa z nej neplní takmer nič. OSN je organizácia bez autority, neplnia sa ani uznesenia Bezpečnostnej rady. Jediné čo platí, je zákon džungle - právo silnejšieho. Preto stojíme pred hrozbou svetovej vojny.
Odporúčame