Na autorovom mieste by som si napred položil otázku, či systém, v ktorom žijeme, je ešte demokraciou. Myslím si, že nie je, že je to typická plutokracia. A v inom systéme, prirodzene, platia aj iné pravidlá. Denne sa o tom presviedčame.
Hodnotiac uplynulých 33 rokov, použil Lovaš prímer „Kristove roky boli pre Ježiša začiatkom cesty na kríž. K smrti.“ Ale nie v tom, podľa Biblie, bol zmysel tohto príbehu, ale v tom, čo nasledovalo – vzkriesenie. Ako, podľa Lovaša, by malo vyzerať naše súčasné vzkriesenie? Je návrat k Masarykovej (alebo inej) predstave demokracie reálny? Akou cestou? Pripustia to svetové ekonomické „elity“, pre ktoré vyhovuje, že „demokracia“ je len oponou a to dôležité sa hrá za ňou?
Veľké problémy, ktoré pravdepodobne nastanú, môžu byť pre nás katarziou aj katastrofou. Obávam sa, že nie sme na to pripravení, lebo (intelektuálne) plávame v plytkých vodách, kde sa nič nevyrieši. Kto zavelí, že treba ísť na hlbinu, na podstatu problémov, keď intelektuáli zlyhali?
