Ďakujem autorovi za krásne slová, tak potrebné v tomto bláznivom svete.
Filozofia je kráľovská veda. Je v príkrom protiklade k propagande, ktorá je obsahom tohto článku.
Všimli ste si škandálne vyjadrenie Merkelovej k Minským dohodám? Pochybujete, že konflikt na Ukrajine je zástupnou vojnou medzi NATO a RF? Porovnávajme!
Jednu z doktrín zahraničnej politiky USA formuloval P. Wolfovitz (skrátene): Každá krajina, ktorá je dostatočne veľká a silná aby bola nezávislá, je potenciálnym nepriateľom USA!!!
Putina za vražedného diktátora označuje prezident krajiny, ktorá dosadila či podporovala vražedných diktátorov v Iráne, Guatemale, Kongu, Laose, Dominikánskej republike, Južnom Vietname, Brazílii, Indonézii, Ghane, Iraku, Kambodži, Angole, Pakistane, Čile, Salvadore, Grenade, Paname, Haiti, Hondurase a v Egypte.
Krajina, ktorá chce potrestať zločiny Ruska, sama prijala zákon zamedzujúci potrestanie amerických vojnových zločinov (American Service-Members' Protection Act).
O genocíde hovorí prezident krajiny, ktorá vznikla genocídou pôvodného obyvateľstva.
Súčasná vláda je Čaputovej vládou a takou bude aj tá nasledujúca, ak nejaká bude. Lebo dovládnuť môže aj táto - v demisii. (Lajčák za Kisku ministroval v demisii od novembra 2018 do marca 2020.) Keby prezidentka chcela urobiť prietrž činnosti tejto nekompetentnej vlády, možnosti na to mala.
"Ultimátum" Hegerovej vláde, aby pripravila podmienky pre predčasné voľby, považujem za taktický ťah. V januári má byť referendum a mnoho lenivých občanov sa nezúčastní s tým, že veď Zuzanka už s tým niečo urobí.
Prípadná Čaputovou menovaná úradnícka vláda bude pokračovať v súčasnej politike, lebo tá vyhovovala tým, ktorí dostali Čaputovú do prezidentského paláca. Bude teda pokračovať bezmedzná politika podpory vojenského riešenia na Ukrajine, sankcií ktoré ničia európsku ekonomiku, kúpa zbraní a ďalšie zadlžovanie.
Bol by som rád, keby táto moja predstava bola mylná.
Intelektuálne elity demokratického sveta sa údajne zaoberajú bojom proti dezinformáciam.
Nepatrím medzi elitu, ani si nemyslím, že žijem v demokratickom svete (ale v liberálnej oligarchii). Asi preto si myslím, že dezinformáciami sa zaoberajú intelektuálne nedochôdčatá z oblasti spoločenských vied, ktoré sa nevedia inak uživiť. Ktorí si myslia, že slobodu slova ochránime tak, že ju obmedzíme a pluralitu názorov zabezpečíme tým, že ich zjednotíme.
Občan má právo na názor a jeho prezentáciu, ak tým nepácha trestný čin. Štát môže občana obmedziť tak, že iný ako oficiálny názor je trestný, ale to už je totalita!
Niekto tvrdí, že lož nie je názor. Kto určí, čo je a nie je pravda? Ani veda nie je držiteľom pravdy, ale nositeľom poznania, ktoré sa mení.
Štát a ekonomické elity majú k dispozícii printové aj elektronické médiá. Nech tam píšu pravdu, overené fakty. Nech školstvo vychová občanov, ktorí sa budú vedieť orientovať v informáciach. Zavrieť ľuďom ústa donútením je však pohodlnejšie.
Keď politici zistila, že ich kariéra závisí viac od poslušnosti iným, ako od vôle občanov, na katastrofu je zarobené. Preto máme taký rozpočet. Nereálny v príjmovej časti a katastrofálny vo výdavkovej časti - zvyšuje dlh. Chýba mi špecifikácia výdavkov na Ukrajinu a zbrojenie.
Pomoc odídencom má byť adekvátna našim možnostiam. Jednorazový príspevok pre Ukrajinca je 654 € a mesačný príspevok na ubytovanie môže byť od 710 € do 1790 €, podľa počtu izieb. Priemerný dôchodok na Slovensku je 516 € a máme pol milióna ľudí žijúcich pod hranicou chudoby. Údajne časť výdavkov uhradí Únia, ale tá má peniaze len z príspevkov štátov, teda aj od nás.
Obrovské výdavky na zbrojenie boli plánované pred vojnou na Ukrajine. Naď úplne demilitarizoval SR, lebo všetko čo sa dalo sme venovali Ukrajincom. Navyše im vyrábame náboje, húfnice, zriadili sme pre nich opravárenský závod a cvičíme ich vojakov. Kto to platí?
Poslanci sa zaviazali, že budú plniť povinnosti v záujme občanov SR. Tak nech to robia!
Profesor Eric Posner (University of Chicago) v knihe The Twilight of Human Rights Law (Súmrak medzinárodného ľudskoprávneho práva, 2014) poukazuje, že presadzovanie ľudských práv nikdy nefungovalo, že Všeobecná deklarácia ľudských práv zostala len deklaratívnym dokumentom. Ľudské práva sa porušujú aj v krajinách, ktoré ich používajú ako palicu proti iným, na realizáciu zahraničnopolitických cieľov.
To neznamená, že Deklarácia je zbytočná. Slúži ako dôležitý etalón. Kto ju čítal zistil, ako ju aj SR porušuje.
Mohol by som uviesť dlhý zoznam porušenia Deklarácie „demokratickými“ krajinami, na čo doplatili životmi milióny nevinných ľudí. Pripomínam, že na napadnutí Srbska krajinami NATO sa podieľala aj SR a Káčer bol v tom čase generálnym riaditeľom sekcie na MZv, kam patrila aj bezpečnostná politika. Padlo tam 700 000 ton bômb a okrem tisícov ľudských životov zničili 70% infraštruktúry Srbska.
Káčerov propagandistický článok je príkladom mizérie predstaviteľa slovenskej diplomacie.
Keby som bol Rothschildom, Gatesom, Sorosom, alebo niečim podobným, dal by som si do pracovne tabuľku „štátna moc pochádza od občanov“. Vždy po príchode by som sa mohol zasmiať.
Keď vidím v nadpise článku slovo „demokracia“, položím si otázku, prečo autor/ka píše o niečom, čo už u nás neexistuje. „Demokracia“ je len vyblednutý vývesný štít nad prázdnym obchodom. Všetka moc patrí oligarchom a bolo by poctivé nazvať systém plutokraciou.
Je ilúziou domnievať sa, že sa vrátime k skutočnej demokracii. Plutokracia má už aj svoju ideológiu – progresivizmus. Kedysi prinášal pokrok, ale dnes sa obracia proti slobode prejavu, propaguje politickú korektnosť a je zameraný proti tradičnej európskej spoločnosti. Na zbožňovaný trh nemôžeme aplikovať žiadne kritériá spravodlivosti a aká je to spoločnosť, ktorá nežije podľa základov spravodlivosti.
Autorka je vedeckou pracovníčkou. Kto iný by mal uvažovať ako zlepšiť (zmeniť?) tento nefungujúci systém?
Sú dva spôsoby ako dosiahnuť stabilitu v medzinárodných vzťahoch: prvý je založený na zmluvách, výhodných pre zúčastnené strany, druhý je založený na rovnováhe síl.
USA, EÚ a NATO rokovať o zmluvách s Rusmi od roku 2008 (kedy sa začalo hovoriť o vstupe Ukrajiny do NATO) odmietli. A keď rokovali (Minské dohody), tak s cieľom podviesť Rusov. Dokázalo to nedávne škandálne vyjadrenie Merkelovej.
V októbri sa vyjadril bývalý zástupca náčelníka generálneho štábu americkej armády a poradca prezidentov Jack Kean takto: „Na Ukrajine sme investovali nepatrné čiastky – toho roku len 66 miliárd. Ide o 1,1% rozpočtu, ale získavame neporovnateľne väčší prínos. Washingtonu sa podarilo to najdôležitejšie: vytvoriť Moskve na hraniciach s Ruskom vážneho súpera, ktorý bude brániť ruskému vedeniu v politike vplyvu vo východnej Európe. Preto je taká investícia do Ukrajincov, ktorí bojujú proti Rusku v záujme USA, veľmi výhodná.“
V novembri Merkelová v časopise Der Spiegel, komentovala Minské dohody argumentom, že „počas rokovaní v Minsku získala čas, ktorý Ukrajina mohla využiť na odvrátenie ruského útoku. Teraz je to silnejšia a odolnejšia krajina. Som si istá, že nebyť toho, Putinove jednotky by ju dobyli už vo februári 2022“. Toto je taktika Západu.
Nedávno publikoval americký analytik M. Whitney článok “No, Putin Did Not Start the War in Ukraine”. Towards a U.S. War against Russia?" Má tento záver: USA nemajú na Ukrajine žiadne životne dôležité záujmy národnej bezpečnosti. Pre Washington je dôležité zasadiť úder Rusku, zaviesť ho do konfliktu, ktorý spôsobí, že sa „preťaží vojensky alebo ekonomicky", čím sa stane neschopným premietať moc za svoje hranice. To je cieľ - oslabiť Rusko. Nemá to nič spoločné s Ukrajinou. Elity a ich globalistickí spojenci sa rozhodli, že jediný spôsob, ako zastaviť ekonomický úpadok Ameriky a zachovať jej úlohu ako poprednej svetovej superveľmoci, je použitie vojenskej sily.
Poznáte rozprávku Stolček, prestri sa? Stala sa scenárom, podľa ktorého hrá ukrajinská vláda.
V októbri prezradil Zelenský medzinárodným darcom, že Ukrajina potrebuje 55 miliárd dolárov – 38 miliárd na pokrytie rozpočtového deficitu v budúcom roku a 17 miliárd na obnovu kritickej infraštruktúry. Podpredsedníčka ukrajinskej vlády Stefanyšinová upozornila Západ, že od neho záleží “či učitelia, zdravotnícky a sociálny personál dostanú svoje platy“.
Schopnosť mnohých krajín EÚ splácať svoje domáce a zahraničné dlhy už dosiahla kritický bod. Rast cien, spôsobený sankciami, prehĺbil rast kurzu dolára voči západným menám. Medzinárodné ceny komodít sú vedené v dolároch, takže jeho posilňovanie ešte viac tlačí nahor dovozné ceny. Rastúci dolár tiež zvyšuje náklady na obsluhu zahraničného dlhu. Čo bude nasledovať? USA skúpia čo má v Európe cenu. Za dlhy európskych vlád voči Medzinárodnému menovému fondu.
Kto bráni, aby jednotlivé krajiny posielali peniaze na Ukrajinu, ak to chcú urobiť?
„USA sú dôkazom toho, že vo verejných financiách by nemal byť chaos.“
Podľa oficiálnych údajov z polovice toho roka, federálny dlh USA prekročil 30 biliónov dolárov, čo je 124,7 % hrubého domáceho produktu. Ale celkový dlh USA, ktorý započítava aj záväzky jednotlivých štátov Únie, obcí, bánk a občanov presiahol 91 biliónov dolárov. (Bilión = milión miliónov.) Dlh sa pravdepodobne zvýši, lebo od marca investujú Spojené štáty do Ukrajiny v rôznej podobe, vrátane pôžičiek (ak sa do toho započíta prezidentova posledná žiadosť z novembra vo výške 37,7 miliárd USD) neuveriteľných 91,3 miliárd dolárov.
Posúdenie, či takýto astronomický dlh je alebo nie je prejavom chaosu vo financiách, prenechávam na čitateľa. Rozhodne to nie je nasledovaniahodný príklad pre malé, chudobné Slovensko-.
Na autorovom mieste by som si napred položil otázku, či systém, v ktorom žijeme, je ešte demokraciou. Myslím si, že nie je, že je to typická plutokracia. A v inom systéme, prirodzene, platia aj iné pravidlá. Denne sa o tom presviedčame.
Hodnotiac uplynulých 33 rokov, použil Lovaš prímer „Kristove roky boli pre Ježiša začiatkom cesty na kríž. K smrti.“ Ale nie v tom, podľa Biblie, bol zmysel tohto príbehu, ale v tom, čo nasledovalo – vzkriesenie. Ako, podľa Lovaša, by malo vyzerať naše súčasné vzkriesenie? Je návrat k Masarykovej (alebo inej) predstave demokracie reálny? Akou cestou? Pripustia to svetové ekonomické „elity“, pre ktoré vyhovuje, že „demokracia“ je len oponou a to dôležité sa hrá za ňou?
Veľké problémy, ktoré pravdepodobne nastanú, môžu byť pre nás katarziou aj katastrofou. Obávam sa, že nie sme na to pripravení, lebo (intelektuálne) plávame v plytkých vodách, kde sa nič nevyrieši. Kto zavelí, že treba ísť na hlbinu, na podstatu problémov, keď intelektuáli zlyhali?
Nerád to píšem, ale takýto článok sa v normálnom duševnom rozpoložení napísať nedá.
To, čo sa deje na teritóriu Ukrajiny, je konflikt Ruskej federácie a Ukrajiny. Tieto štáty nie sú členmi Európskej únie, ani NATO (napokon ani oni medzi sebou nevyhlásili vojnu!). Predstavitelia EÚ, NATO, aj prezident USA opakovane zdôraznili, že nie sú vo vojnovom stave s Ruskom, teda oficiálne nie sú účastníkmi konfliktu. Na akom právnom základe (okrem zákona džungle) chcú štáty EÚ a NATO rekvírovať majetok nielen ruského štátu, ale aj jednotlivých občanov?
Štáty NATO, bez súhlasu BR OSN, napadli v roku 1999 malé Srbsko. Zničili 25 000 obytných domov, 470 km ciest, 595 km železníc, 38 mostov, 18 materských škôl a 176 kultúrnych pamiatok (nehovoriac o stratách životov a o tom, že to USA využili na zriadenie vojenskej základne v Kosove). Podľa Geistovej logiky mali Srbi zistiť akcionárov americkej firmy Lockheet Martin, najväčšieho dodávateľa zbraní na svete, a ak majú majetok v Srbsku, tak ho zhabať.
V závere článku sa správne konštatuje, že potrebujeme „ jasnú politickú víziu a o ňu opreté líderstvo“. Len nie je uvedené, kto by tú víziu mal vypracovať.
Vedecká komunita má skúsenosť, že keď v r. 2010 vypracovala Víziu a stratégiu rozvoja slovenskej spoločnosti, novonastupujúca vláda profesorky Radičovej aktivitu desiatok vedcov úplne ignorovala. Neinak by to bolo aj teraz, lebo (1) vláda nebude ochotná nechať sa víziou obmedzovať vo svojich kšeftoch, aj keby myšlienkove sterilní spoločenskí vedci niečo vyprodukovali a (2) neexistuje žiadna vízia budúcnosti Európskej únie, okrem absolútnej podriadenosti Spojeným štátom.
V situácii, keď „elity“ a im podriadené médiá sústavne a metodicky rozoštvávajú spoločnosť, nevidím (bez aktivity ulice) perspektívu vlády národnej záchrany.
Potrebná zmena bude behom na dlhej trati, aj to za predpokladu, že sa vygeneruje skupina intelektuálov, ktorí víziu budúcnosti SR vypracujú z vlastnej iniciatívy, ako nevyhnutný základ pre spoločenské aktivity.
„Existuje vedecký konsenzus v tom, že globálne klimatické zmeny prebiehajú a takmer jednomyseľná zhoda v tom, že vplyv ľudstva je dominantnou príčinou pozorovaného otepľovania od polovice 20. storočia.“
Nie je to pravda. Viac ako 1400 vedcov a odborníkov (aj laureát Nobelovej ceny IVAR GIAEVER) podpísalo Svetovú klimatickú deklaráciu THERE IS NO CLIMATE EMERGENCY. Ľudská činnosť ovplyvňuje klímu, ale nie do tej miery, ako to tvrdia tí, ktorí sa snažia získať peniaze a body za “záchranu ľudstva”. Stále nepoznáme mechanizmus klimatických zmien.
Snahou „klimalobby“ je odpútať pozornosť od problémov, ktoré nechce riešiť – preľudnenie, nedostatok vody,
priepastný rozdiel medzi bohatými a chudobnými. Z vedeckého problému vytvorili ideológiu a apokalyptickú hrozbu. Nahnať strach z budúcnosti, lebo prestrašení sa ľahko ovládajú.
Daubner má pravdu keď poukazuje na skutočnosť, ako globálny kapitalizmus ohrozuje naše prežitie. Potreba systémovej zmeny je kardinálnym imperatívom súčasnosti.
Toto nie je ekonomický, ale neoliberálny politický komentár. Nemožno sa čudovať, Zemko vyštudoval politické vedy. Aj preto tu chýbajú údaje, ktoré by podopreli jeho tvrdenia. To umožní chváliť čo treba zavrhnúť a odsúdiť čo treba pochváliť.
Možnosť investovať do rizikových akciových fondov nie je výhra. Penzijné fondy na Západe patria k tým finančným inštitúciám, ktoré v dôsledku špekulatívnych investícií riskujú príjmy dôchodcov. Nedávno riešili problém možného kolapsu penzijných fondov vo VB.
Výhrou nie je ani zrušenie zastropovania pre odchod do dôchodku. V štvrtej priemyselnej revolúcii, sa vďaka robotike, radikálne zníži spotreba práce. Bude to problém, na ktorý sa nepripravujeme.
Je nepochopením vážnej situácie, keď „odborníci najviac kritizujú zavedenie rodičovského dôchodku“. To nie je ekonomický, ale ideologický a etický problém. Skutočným problémom je pol milióna seniorov žijúcich pod hranicou chudoby, ktorých počet bude narastať lebo vláda nekompenzuje ani mieru inflácie.
Autorka uvádza dôsledky, pozrime sa na príčiny.
USA, aby si udržali výnimočné postavenie, budú pokračovať v doterajšej politike. Základom je disponovanie svetovou menou a kontrola hlavných peňažných tokov. To si vyžaduje svetové vedenie. Predovšetkým kontrolu Euroázie – oblasti s najväčším počtom obyvateľov. Preto rozširuje lokálne spoločenstvá štátov a sprísňuje ich kontrolu. Na to vyčleňuje veľké zdroje a v globálnej konkurencii tak stráca svoje postavenie.
Západ očakával, že v súčasnom konflikte Rusko ekonomicky rýchlo skolabuje, veď má HDP iba 1,4 bilióna USD, Európa 23 biliónov a USA má v porovnaní s RF HDP o 1400% vyšší. Nestalo sa.
Sankcie sú skoro vždy predohrou vojny. Vojnu na Ukrajine zaplatí Európa priamo, aj nepriamo, znížením životnej úrovne a deindustrializáciou.
Ale to nie je najhoršie. Šéf amerického ministerstva pre vnútornú bezpečnosť Mallorcas pred snemovným výborom vyhlásil, že prípadný jadrový výbuch v Európe by nemal negatívne dôsledky pre zdravie Američanov ...
Takmer súčasne som zaregistroval dve správy. (1) V stredu (15.11.) vláda rozhodla, že Slovensko daruje Ukrajine ďalší vojenský materiál v hodnote 3 588 929 eur. (2) Inštitút pre výskum sociálno-ekonomických rizík zistil, že začiatkom roka žilo na Slovensku pod hranicou chudoby 306 000 seniorov a teraz je to už 494 tisíc.
Dnes oficiálne oslavujeme Deň boja za slobodu a demokraciu. Je čo oslavovať? Nekreše sa znova sloboda prejavu? Nezamenili sme demokraciu za plutokraciu?
Rozdiel medzi novembrom 1989 a novembrom 2022 je v tom, že nádej vystriedala beznádej. Zlá nie je iba vláda, zlý je systém. Euroatlantická civilizácia pácha kolektívnu samovraždu. Zabíja ju konzumizmus, demontáž rodiny a prirodzenej sexuality, multikulturalizmus, politická korektnosť, fragmentácia spoločnosti a strata zmyslu pre posvätno a krásu. Máme možnosť reštartu, ak dokážeme zmeniť svoje východiská. Namiesto toho sme zvolili pochybné riešenie – vojnu.
Prvý odstavec len zdanlivo nesúvisí s ďalším textom.
Vedci zaoberajúci sa funkciou mozgu konštatovali, že vedomému rozhodnutiu našich neuronálnych systémov predchádza rozhodnutie nevedomé. Náš rozum je kontrolovaný emóciami, nie naopak. Kto je k niečomu emočne silne viazaný, toho nemožno osloviť kognitívne.
Tento poznatok sa využil pri tvorbe manipulatívnych metód aj v politike. Existuje veľká skupina ľudí, ktorí podnikajú s nenávisťou. Doviedla nás až k rasizmu - prenasledovaniu iných pre ich pôvod, ako za Hitlera.
Účelovo nasmerovať pocit nepriateľstva a odporu nie je pre „elity“, vlastniace médiá (a pri mizernej úrovni vzdelania občanov) zložité. Len treba nájsť (vytvoriť) vhodného nepriateľa. Táto manipulácia je účinná aj pri štátoch, ktorých predstavitelia si vôbec neuvedomujú, ako krok za krokom ničia vlastný štát. Toho svedkom sme pri súčasnej vazalskej politike EÚ!
Nenávisť sa stala drogou a jej iniciátori nepočítajú s tým, že keď sa im vymkne z rúk, sami sa stanú jej cieľom.
Ako dopadne spoločnosť, ak mier je neznáme slovo?
Odporúčame