Kristus nikdy neprišiel povedať, že „ste Bohovia v tele“, ale že „bez Neho nič nemôžete činiť“ (Ján 15:5). Prišiel, aby nás spojil s Bohom, nie aby sme si uzurpovali Jeho miesto.
Tvoje tvrdenie, že „my len pozorujeme hmotu a učíme sa z nej“, je filozoficky prázdne. Človek nie je divák – je účastník. Boh mu dal vôľu, aby mohol konať dobro, nie len pozerať na zlo.
Ak by bolo pravdou, že sme bohovia, potom by svet už dávno žil v harmónii, pretože „bohovia“ by nepoznali nenávisť, chamtivosť, vojny a utrpenie. Ale realita hovorí presný opak: ľudstvo, ktoré sa hrá na Boha, ničí svet aj samé seba.
Preto je jediná cesta späť nie v seba-zbožštení, ale v pokore pred Stvoriteľom – v pochopení, že bez Neho sme nič, no s Ním môžeme byť všetkým, čím nás stvoril, aby sme boli.


