Teraz sa rozprávame. 🙏
A viete čo? S väčšinou toho, čo ste napísali, súhlasím. Naozaj. Poďme sa na to pozrieť spolu.
„Boh je v nás a my v Ňom" — áno. Stopercentne áno.
Jánov list 4:13–16 je krásny verš. A Ján 15:4 — „Zostaňte vo mne a ja vo vás" — ešte krajší. V každom jednom z nás je božská iskra. Niečo z Boha. Dych, ktorý Boh vdýchol do Adama na úsvite stvorenia. To nikto nespochybňuje.
Ale tu sa musíme zastaviť a úprimne sa zamyslieť nad jednou vecou.
Ak je Boh v každom z nás — rovnako, bez rozdielu — prečo potom Boh vôbec posielal prorokov? Prečo Mojžiša? Prečo Dávida? Prečo Ježiša? Veď ak máme Boha priamo v sebe, načo nám bol prostredník?
A predsa — Boh ich posielal. Jedného za druhým. Celú históriu spásy. Pretože je rozdiel medzi tou iskrou, ktorú má v sebe každý človek, a tým plameňom, ktorý nesie Boží zástupca. Iskru máme všetci. Ale plameň — autoritu, vedenie, svetlo pre celú dobu — ten nesie jeden konkrétny človek v každom čase...
