Nie, vonkajší svet naozaj nepozná „každý“. Väčšina ľudí v ňom len funguje, ale nerozumie mu. Žijú v ňom celý život a aj tak sa nechajú klamať médiami, autoritami, vlastnými emóciami, tradíciou aj davom. Takže predstava, že „vonkajší svet pozná každý“, je pekná veta, ale realita je presne opačná.
A s tým „Boh je v nás“ je to podobné. Božie svetlo môže do človeka prenikať, ale to ešte neznamená, že človek je Boh alebo že Boh je celý uzavretý v ňom. Je to asi ako keď lúče svetla vstúpia do tmavého domu cez špinavé sklo. Neznamená to, že slnko je v tom dome, ani že ten dom je slnkom. Znamená to len, že sa tam dostalo určité množstvo svetla.
A práve tu je rozdiel. Bežní ľudia majú toho svetla málo, lebo sklo je špinavé. Boží zástupcovia ho majú viac, lebo ich „sklo“ je čistejšie, a preto cez nich preniká Boží duch silnejšie, jasnejšie a úplnejšie. Preto nevolajú k sebe, ale k Bohu. Jeho a ich vôľa sa stáva tým istým
