Mediálny problém mediálnych ľudí má asi iné kvality ako bežný život, ale aj v jednom i druhom môže byť jedna strana viac-menej mediálna (prevádzkované či hovorené "sociálne siete"...) a teda útočiaci je napr. alfa (v totalitách ľahšie) a napadnutý je jeden z desiatich variantov sigma typu možno, ale vždy najlepšie akože silent disruptor, hoci ostatní môžu byť kombnáciou zvyšných deväť či všetkých 10 varintov podobne ako on a majú sa (tiež) diplomaticky prispôsobiť rozporom v tom, že problém nesie len ten jednotlivec. a to dovtedy, pokým sa nejaký súvisiaci problém v spoločnosti celkom totálne nestratí, čiže aj navždy (aby si kolektívy uvedomili). Mediálni ľudia to môžu mať trochu jednoduchšie, už dávno napísal nejaký český fotografický časopis mysíím, že kto má vlastné médium, je slobodný... Mediálnych ľudí teda asi berieme ako v lepšiej pozícii voči spoločenským tlakom, príkladom sú ironické komédie alebo vyjadrenei F. Atkinsona o takýchto veciach, lebo tiež majú "všestíhateľnosti".