To ráčil byť ten, o ktorom aj K. Marx napísal, že si ho vybrali buržoázia ako z nákupného katalógu?
To ráčil byť ten, o ktorom aj K. Marx napísal, že si ho vybrali buržoázia ako z nákupného katalógu?
Kus papiera sa dá odvolať, hoci takto ten počin sugeruje spoločnosť s menej násilno-mocenskými „normalizáciami“ na základe nedostatku informácií. Ak ale začne raz nejaká korporácia spravovať pravidelne prídivších aj pôvodných občanov z dôvodu organizácie chaosu tak, že ich zaradí do nejakých elektronických démov-obvodov (výrobno-duševnovlastníckej či inak majetkovej povahy, veď prečo migrovali... (a duševnovlastnícky kontext neznamená rovnováhu, vyzerá to byť o prevahe ešte pred prevahou, čiže napr. aj o lobizme alebo aj o obchode a nátlaku s cudzím majetkom či pôvodne cudzím a teda ako o „dedení“)), bude táto entita/korporácia vlastniť veľké množstvo informácií, podobne ako keby bola vyšetrovateľom medzi tými všetkými. Potom je otázne, nakoľko by sa potom dal považovať výsledok spoločnej činnosti pre takú korporáciu za "spoločné dieťa" spravovaných a či by uprednostňovanie záujmov seberovných resp. staranie sa o nich a "odbavovanie sa" na korporácii nebolo vnímané ako v Pulp Fiction.
Ucho ihly bola aj jedna veľmi malá brána do mesta, takže ťava by ňou niekedy možno aj prešla, ale asi by si to vyžadovalo značnú šikovnosť a presviedčacie schopnosti.
dopl.: Teda súvislosť so súčasným prostredím môže byť niekedy trochu príliš tangenciálna, ako keď sa niekto z ŠTB vraj zamestnal v Microsofte niekedy asi začiatkom 90-tych rokov ak nie ešte skôr...
Byzantínska dokonalosť pre ľudí od začiatku, nič iné spoľahlivo netreba a ešte aj nebezpečné to bude. Teraz dúfam bude treba nielen výstupy pre zahraničných akcionárov (ako sú tu "ľudia"/štáty nútení platiť...), ale aj iné funkčnosti a viaceré kvality a hlavne viaceré hodnotené parametre v po(d)vedomí. Ale neviem, ako sa jasne dokazuje úspora. Úspora akoby neexistuje, zatiaľ čo samozrejme kto minie, šetrí jednoducho oveľa vyššie pokuty atď. atď.
Možno so službami širšej kvality než "všeobecné úradovanie" (aj „nepodnikanie“) sa situácia rozriedi a pre väčšinu aj zmení – určitý v spoločnosti nastavený aj manipulujúci potenciál v našej "lokalite" uplatňovaný sa zrejme dlho nemenil (a možno od začiatku už ani nemal kam expandovať a teda nielen to bol problém, že „došli/minuli si svetadiely“). Aj údajný tlak na legálny softvér obyčajne jasných značiek sa musel - ak sa teda náhodou aj vyvíjal - vyvíjať určite už vtedy, keď podnikateľmi boli v našom kapitalizme náhodou skôr dobrodruhovia, tzv. lúpežní privatizéri a asi nejaké tie stavebné výroby, pohostinstvá a podobne. (Naučené súvislosti z toho potom môžu aj neskôr fungovať v hlavách ako lepidlo príp. dokonca aj ako na pohľad živé presvedčenie – chyba je vždy v tých druhých a teda mimo etablovaných „počítačov“.).
Veľmi užitočný článok, ale zasa netreba preto hľadať na všetko postačujúci fotomobilový "štandard" (akoby nič nové potom už nemohlo byť vyskúmané a bolo možné nanajvýš iba vznešené opakovanie ako v slávnom románe/filme) a zisťovať, či už bol dosiahnutý - treba používať ten fooaparát, ktorý sa nám na daný účel hodí (z toho, čo nejako máme k dispozícii resp. ... so sebou...).
dopl. Teda samozrejme ďalším zjednodušeným postupom (i verziou na pochopenie) je bežný či od niekoho nacvičený bullying v "osobnej" verzii. Organizované/organizačné bullyingy môžu byť samozrejme tiež aj nákladné.
Títo vymenovaní asi nemali kriticky masový trh - postoje sa niekedy odovzdávajú bez ohľadu na vnútornú genézu aj tak pomerne jednoducho s nátlakom a s kontradiktórnou ideou, že teda kto sa neprispôsobí tým menovaným osobám či akože prísnym novým časom (právnemu štátu, hoci napr. implicitný či explicitný scapegoating je priamym porušením už aj socialisticko-komunistickej definície právneho štátu), je sám príčinou zlej funkčnosti nového spoločenského poriadkuj pre ostatných (a hlavne svojej vlastnej), pre ktorý to režim majú byť všetci aj tak jednoducho pracovne nadšení a snaživou prácou v ňom sa zaradiť do "vyššej" novej kultúry. Teda nemusel každý Slováčisko byť kriminálny, je to iba zdôraznenie inšpirácie z mentalít a podobne z takých oblastí ako psychiatria, bezduchá práca a poslušnosť (voči svetskej moci). Nebol to asi priamy cieľ väčšiny, za ktorý sa treba kajať formou znovuzopakovania práve naznačených východísk. Ibaže by sa ľudia nepoučili, lebo aj marketing sa už určite zlepšil.
Podľa mňa asi je to taký prakticky a robustný dizajn pre užívateľa, ktorému mobil nepredstavuje hlavnú činnosť a už ho omrzel nejaký oveľa menší a mechanicky neelegantný model.
dopl.: Rizikom sa môže stať teoreticky aj Internet - často je na ňom niečo akoby pre "všetkých", len nie vždy celkom rovnako ako pre tých, ktorých sa niečo SKUTOČNE vecne týka a POSTUPNE môže tak pod trhovými a podobnými pravidlami spoluspôsobiť nahradzovanie síce trochu privilegovanej, ale predsa len dosť ľudovej a konkrétnej, účasti na moci a VÝVOJI (veď načo a hlavne čia bude inak polit. kontrola...) rôzne zúženým štandardom pre najširšie (a teda nezaujímajúce sa) masy. Tie sa môžu ocitnúť pod čímsi vedením, kontrolou a celkovým riadením a marketingom zhora (demokracia sa tak môže časom zmeniť na niečo trochu iné). Asi si treba dávať pozor pred uzákoňovaním marketingu a lobizmu.
Ono to pripomína skladbu P. Nagya nazvanú myslím Svet je krásny zadok (o tom, že tá druhá strana smrdí) - ak NAPRÍKLAD niekde zavediete nad faktické (legitímne) požiadavky iba tak z veľkorysosti tabuizáciu a implicitné alebo skryté tzv. gag orders (náhubkové predpisy), redukciu na (hoci vyšperkovaný) "štandard", samovyzvanú či hranú akoby vojenskosť a skryté vyvlastňovanie pre vyšší cieľ, okiadzanie typicky otvorene psychopatických postupov bez námietok, korupciu (hoci nič nebýva zadarmo) a redistribúciu viny, spravodlivého hnevu a pocitov krivdy (akože ľudu ale AKOŽE VLASTNÍKA) spolu so zavádzaním otvoreného primitivizmu hoci aj v hi-tech prevedení, ľahko sa nám rozpadne scéna s výhodami pre dosť zúčastnených na akoby KOMUNIZMUS a FAŠIZMUS.
Pokr.: Inak než ako možno kultúrna inšpirácia v skutočnosti veľmi nepomôžu narýchlo preložené úderné správy o potrebe riešení podľa zahraničných postrehov o zahraničných problémoch cez chápanie zahraničných rôzne straníckych ľudí s rôznym žargónom, ktorého nuansy a podtóny cestou možno zaniknú. Bojuje sa proti podhubiam extrémizmu, ale vieme, že zakladajúce učebnice pre vzťahy s verejnosťou (čo nemusí byť pre firmy či inde apriori iba zlá vec pravdaže, jednoducho je radšej lepšie vedieť, že existuje aj niečo také) mal kompletne vo svojej knižnici aj istý J. Goebbels?
Niektoré zmeny od socíku podnes sú popri odbornom napr. ekonomickom či akom zameraní na technické detaily trochu podozrivé na mierne či viac odfláknutú prioritizáciu (možno to tak má byť, trh poskytne prirodzené riešenie, lebo iné práve nevieme...). Možo ani niekde možný záujem o osudy a CHÁPANIE ľudí by sa nemal ocitnúť zastrašený ako nejaká detailistická socíková či trhom prekonaná neefektívnosť (efektívnosť rovná sa pre niektorých až keď časť melie NEKONFLIKTNE z posledného (potom si ľahšie asi môžeme predstavovať fyzikálnu analógiu stojatých vĺn a ich invertovanie v nejakom systéme...)). Ani by nemalo byť podmienkou akéhokoľvek ďalšieho VNÍMATEĽNÉHO zamýšľania sa to, že najprv musí vzniknúť 1587,8 nejaké liečby vykonávajúcich odborníkov (hoci ekonomicky...).
Ten horúci nápoj aj chápem . keď je marketing, že je to ready na pitie a nie je k tomu EULA, nemôže to byť také horúce, že dlhodobejšie popáleniny... ono to protivylievacie krytie nevydrží pád pohárika, to je jasné.
Obávam sa, že "partneri" nemajú v takomto (duševnovlastníckom) kontexte ani pevnú, niekedy ani skontrolovanú, ani korektne deklarovanú, ani komplexne chápanú ("kto prv príde") identitu. Podobne to máme s režimami - hlavný prúd komunizmu, fašizmu i demokracie mal jasné ideály, ale tajno-represívne či exportne orientované prvky sa nemôžu asi chváliť presnou patričnosťou k nim (čo je pri difúznosti presadzovania niečoho či bránenia niečoho v rôznych krajinách potom pochopiteľne problém). Presadzovanie d. v. sa pritom vďaka vlastným organizáciám a od pol. 20. st. v podstate aj myšlienkovo pridruženej sektárskej štruktúre môže hrdiť obrovskou manévrovateľnosťou, vámošovsky ba sa dalo povedať, že do najnemožnejších polôh - a to má aj neodhadnuteľný spätný dopad, lebo ide o moc a jej možnosti (a teda príležitosti...).
Škoda, že nevieme aj autorov tých reklamných fotografií osobných áut (prvšie fotky "Škoda"). Celkom dobré na tie časy.
Stredovekí panovníci väčšinou asi nepresadzovali koncept nejako mimoriadne podobný EÚ, zato niekedy sa snažili obstáť vo vzájomných či iných vojnách aj za cenu značných dlhov (okradnutie Indiánov). Tiež pre šľachtu niekedy dostať vo vojne do zajatia rovnocenného šľachtica znamenalo byť do konca života "za vodou"...
G. Ch. asi funguje tak, že je v pamäti stále - kto také výhody nepotrebuje (napr. ovládanie desktopu z ľubovoľného miesta aj najlacnejším Android tabletom), nemusí ho používať. Alternatíva napr. iron z srware.net.
Čudné je, že tam počuli niektoré dotknuté osoby akoby viaceré výbuchy - zrejme ozvena streľby nablízku, niekto po zaľahnutí v ušiach dokonca vôbec nepočul streľbu - dúfam, že to nebolo tak, že náhodný výbuch spustil akciu atentátnika. Tu sú zážitky potenciálnych obetí tiež: ( https://news.rambler.ru/community/41061874-u… )
Normálne niekedy bývajú terčom útoku priamo antivírusové softvéry - asi aj tie treba diverzifikovať. (V Linuxe sa preto niekedy odporúča nepoužívať na desktopoch žiadny - súčasne sa tým aspoň nesugeruje falošná istota.) Dáta sa strácajú aj inak - napr. na nezašifrovaných USB kľúčoch tie letiskové ( https://www.bbc.com/news/business-45785227 ).
Odporúčame