Ide teda o Boží zámer? A ak áno,je možné hovoriť o slobodnej vôli?Nejde len o ilúziu slobodnej vôle?
Ide teda o Boží zámer? A ak áno,je možné hovoriť o slobodnej vôli?Nejde len o ilúziu slobodnej vôle?
" Ako napr. to, že skutočný Stvoriteľ(nech už je to čokoľvek) dal človeku slobodnú vôľu a to bezvýhradne "
O slobodnej vôli toho už bolo filozofované milión krát a zrejme ešte bude.Asi najlogickejším názorom na túto tému je ten,ktorý vníma slobodnú vôľu ako determinant schopnosti šedej hmoty mozgovej spracovávať a vyhodnocovať informácie prijímané z vonkajšieho prostredia pomocou našich zmyslových orgánov.
Z pohľadu veriaceho človeka je teda možné prijať za logický argument,že pokiaľ sa názory na otázky Božej existencie rôznia,tak je to zrejme spôsobené tým,že Božie zákony účastné na vývoji a usporiadaní našich šedých hmôt mozgových a teda následne aj na výsledkoch ktoré táto hmota mozgov produkuje,tieto zákony a ich účinok je tým určujúcim faktorom rôznosti výsledkov práce šedej mozgovej hmoty a teda aj našich názorov.
To znamená,že zákony pôsobia na všetkých rovnako,ale názory sú rôzne.Šedá hmota je usporiadaná rôzne ,hoci na ňu pôsobia tie isté Božie zákony.
Vždy boli básnici a vždy aj budú,čo neustále o svojej pravde hudú.
Verše všakovaké tu ostré tu sladké ako med,
no návod jak život správne žiť?Tej záruky u nich niet.
Tá tvorba básnická ,nemá šanc svetu dať silu,
keď len imitácie pravdy znaky má
s nárokom len na limitnú edíciu.
Jak balónik nafúknutý,Ikar bájny,vyletí veršík k nebu,
skvejúc sa ťarchavý myšlienkou lásky - mieru.
Však zákon všehomíra nedáva zľavy zo svej moci
Nik nemôže byť letcovi tomu na pomoci.
Pád neodvratný ukončí balónika bájny let,
Tam odvolania proti nebolo a niet.
Ten básnik čo z viery svej
veršu platnosti univerzálnej šat farebný
by chcel priodieť,ten pre škodu svú nevšimol si
že pre svet iný zákon platí
Čo pravde každej na poctivosti kráti.
Veru to neplatí o všetkom,čo človek robí z celej mysle a sily.Je veľa konaní v živote ľudskom,ktoré boli konané s dobrým úmyslom.Tie najhoršie zverstvá,aké si len vieš predstaviť,boli konané z celej mysli a sily.Zámerne nepíšem že z celej duše a srdca,lebo to sú len filozoficko básnické kategórie.
Aj tvoje konanie celkom určite konáš z celej mysle a sily vedený dobrým úmyslom zjednotiť ľudí na spoločnom názore,že Biblia je ten najsprávnejší návod pre prežitie spokojného a zmysluplného života.Ja k tomu poviem len toľko,že bodaj by bola.Ale nie je tomu tak a zrejme ani nebude,ledaže by Boh,ak niečo také jestvuje spôsobil nejakú zmenu v tom smere.
Mozog je spojený kompletne s celým telom a všetko riadi,všetko kontroluje neuveriteľne zložitým procesom,ktorý ešte nie je výskumom kompletne poznaný.
To,čo vieme je,že z jednej časti sú riadené základné životné funkcie,z inej zasa mentálne,inteligenčné a pod. Všetko je to spojené do funkčného celku.Ale to,čo je podstatné je uvedomiť si,že mozog bez srdca môže pracovať bezo zmien,čoho dôkazom sú ľudia s transplantovaným umelým srdcom a zároveň bez vykázania akejkoľvek zmeny vo funkčnosti mozgovej činnosti.
Naopak to bohužiaľ nefunguje.
http://www.lekarnici.sk/?p=3059&print=1
Netre ba čítať celý článok.Stačí úplne poslednú otázku.
Na zmenu osobnosti/myslenia,povahy,charakteru/je potrebný zásah do mozgu.Ten zásah môže byť fyzického charakteru a môže byť aj psychického charakteru.Oba spôsobujú zmeny v usporiadaní a tým aj "fungovaní" mozgových synapsií a ich nervových spojení.
Sú známe prípady,keď po úraze hlavy doktori síce človeka vypiplali,ale následkom úrazu došlo u neho k zmenám samotnej hmoty mozgu a to bolo aj príčinou zmeny osobnosti pacienta.Z pohodového človeka sa stal neznesiteľný hajzel.
Podobne môže dôjsť k zmenám mentálnej funkčnosti mozgu v prípadoch duševnej choroby ,alebo obrovského psychického stresu.
No a pochopiteľne,že akýsi vplyv svaloviny srdca na to všetko nie je preukázaný.Srdce nebolo nijak poškodené a vykazovalo normálne hodnoty.
Janko domnievam sa ,že rôznorodosť poznaní /názorov/ prejavujúca sa rôznorodosťou v príspevkoch prispievateľov a vôbec vo svete ľudí všeobecne,nie je možné pripisovať ich vedomému chceniu,či nechceniu.
Ona je výlučne determinovaná momentálnou a aj mentálnou schopnosťou mozgu pozorovať a spracovávať informácie,ktoré sú mu dodané pomocou našich fyzických zmyslov/oči,uši,hmat,čuch/.
Táto schopnosť mozgu vykonávať rozhodovaciu funkciu v interakcii s fyzickými zmyslami je plne závislá na samotnom usporiadaní šedej hmoty mozgovej--nervových synapsií a ich prepojeniach.
Ponechajme bokom diskusiu ,čo je vedomé a čo nevedomé,len uvediem príklad fungovania našich hmôt mozgových.
Ak dáš na posúdenie trom ľu´dom nejaké filozofické teoretické pojednanie autora,ktorý sa bude nad problémom svojim spôsobom zamýšľať,tak jeden z tých troch nebude chápať nič,druhý čiastočne a tretí bude chápať plne a dokonca bude schopný aj spozorovať chyby v úsudku autora.
Záver je jasný.Všetci chceli pochopiťalemozog?
Žiadna ľudská bytosť sa nemôže riadiť hlasom srdca,pretože srdce je len svalovina ovládaná mozgom a na činnosť mozgu má len ten vplyv ,že ho zásobuje krvou a aj do toho procesu mozog zasahuje,napríklad keď je potrebné z nejakého dôvodu výkon srdca zvýšiť.Kooperujú len na tomto fyziologickom základe.
Vplyv srdca je len básnická metafora a nič viac.Za všetkým stojí len a len mozog a jeho riadiace schopnosti.
Ale aby som bol úplne presný,tak jeden prípad,kedy je možné počúvať hlas srdca poznám.Bol som ako mladý vojačik druhý mesiac na vojne v českom pohraničí.S párom takých istých vykotúľancov ako ja, nás rovno pichli strážiť muničák.Tí chlapci sa v noci v čiernej hore tak báli,že ako áno,ako nie,začali tam po sebe strieľať.Od Boha šťastie,že som bol vtedy na bráne,ako tzv.návestný strážny.Nikto nebol zranený,ale nasledovalo zdvojenie stráží a so mnou chodil cigáň Čambal od Trnavy.Vtedy som prvý krát počul biť srdce od strachu a už sa to nikdy nezopakovalo.Ukázalo sa,že diverzanti b.srnky
Ak platí,že je pravda normou skutočností,platí potom,že každá pravda je normou skutočností?
A kto stanoví,že ktorá pravda je tá skutočná pravda,čo je normou skutočnosti?
Ak sa domnievaš,že tá tvoja pravda,ktorú neustále prezentuješ vo svojich príspevkoch je tá,ktorá je normou skutočností,tak si opomenul,že ona je len jednou z možných právd a nič viac.
Z toho dôvodu bude tvojim "životným údelom" pokiaľ nedôjde ku zmene v tvojom MS/makovicovom softvéri/ prezentovať tú svoju pravdu,ako normu skutočnej pravdy a dívať sa,ako sa tvoje úsilie stretáva aj s nepochopením,pretože ľudia majú v makoviciach rôzne softvéry s rôznymi mentálnymi schopnosťami a teda aj s tými svojimi "normovanými pravdami".
Ale that s OK.Pokiaľ bude tvoja snaha prezentovať svoju "pravdu" v čo len jednom prípade úspešná,tak máš v rámci/okruhu/ svojej pravdy právo pripísať si zásluhy.
Ale takisto by si sa mohol zamyslieť,ako je možné,že sa "pravdy" ľudí tak rôznia ?
Zdá sa,že filozofovia vo všetkých svojich filozofických prácach na túto tému opakovane zabúdajú na skutočnosť,že ich myšlienkové postupy,akokoľvek by vykazovali pravdivostný potenciál sú stále len teóriami.Naviac je potrebné si uvedomiť,že za množinou teoretikov "za" ,rozhodne nezaostáva množina teoretikov "proti" .
Preto je najlogickejšou odpoveďou na otázku existencie Božej odpoveď....NEVIEME....lebo nie sme/možno zatiaľ/ schopní jednoznačne pravdivej odpovede.
Prepáč ,ale tvoje presvedčenie,že žiaden Boh neexistuje je tiež z toho rangu,že nepripúčťa iné riešenia?
Ľudstvo si od nepamäti kladie otázky pôvodu Vesmíru,Zeme ,života obecne,univerzálnej platnosti fyzikálnych zákonov,ktorým sa podriaďuje všetka hmota,aspon teda sa nám to tak javí z doterajšieho dosiahnutého poznania "všehomíru".
Skutočnosť,že nie je v možnostiach ľudí presvedčiť sa na základe prostriedkov ktoré majú k dispozícii /fyzické zmysly a mentálnu inteligenčnú / o skutočnej pravdivosti teórie existencie božej entity,ešte neznamená,že taká možnosť tu nie je! Lenže je potrebné si uvedomiť,že sa stále bavíme len o teoretickej možnosti a z toho plynie,že takých teoretických možností je potom možné vymyslieť X,bez akejkoľvek možnosti overiť ich pravdivosť.
Ten istý,ako aj u tých zdravých /chcú žiť šťastne a spokojne/ a potom už je vecou ich individuálnej schopnosti v čo najväčšej miere prispôsobiť a aj využiť k tomu účelu všetky okolnosti okolitého sociálneho prostredia.Pomoc okolia je vo väčšine prípadov nevyhnutná,nakoľko dlhodobo trpiaci v mnohých prípadoch psychicky nezvládnu,lepšie povedané prevládne u nich tendencia uprednostniť ukončenie svojho utrpenia /a tým dosiahnuť stav šťastia a spokojnosti/ nejakým suicidálnym pokusom.Z tohto pohľadu sa tiež javí ako logicky správna odpoveď na otázku o zmysle života všeobecne,že zmyslom života je prežiť ho spokojne a šťastne v čo najväčšom súlade so svojimi potrebami.
Neexistuje exaktná odpoveď na otázky o zmysle života.Neexistuje ani definícia,ktorá by univerzálne postihovala všetky aspekty potrebné na jej stanovenie.
N a konci hľadania skúmajúceho subjektu s pomocou kritického myslenia,stojí každý taký subjekt pred poznaním,že zmysel života ako filozofická kategória nemá jednoznačnú odpoveď ,práve preto,lebo je plne determinovaná okamžitou mentálnou schopnosťou skúmajúceho subjektu.T toho dôvodu je možné stanoviť len jeden postulát,ktorý má širokospektrálne prijímaný kladný pravdivostný potenciál a ktorý vidí univerzálnu odpoveď na otázku zmysla života v tom,že každý subjekt/živá bytosť s vedomím a podvedomím/ podlieha z jeho vnútra vyvierajúcej túžbe prežiť svoj život v každom jeho okamihu v súlade s jeho potrebami.
Súhlasím Luke2.Akosa vraví....do kameňa tesať.Psíka mám a chodím s ním na prechádzky.Aj včera sme boli okolo jazera,po parku a po meste.Odhadom dva a pol hoďky.Skrátka som jedným z tých "čudákov",čo prisahajú na to,že aj ten pes je len človek a nezabudne dodať,že veľmi seriózny človek.
n otázku o zmysle života,viem len jednu serióznu odpoveď.
Najuniverzálnejší zmysel života auplatňujúci sa pre každé indivíduum,je túžba/chcenie/ prežívať svoj život šťastne a spokojne v súlade so svojimi potrebami.To pramení z nepremenných zákonov universa/ak chceš tak Boha/,ktoré máme neodpárateľne tam kdesi vo vnútri génoprapodstaty/krásny novotvar/.
No a na túto prapodstatu sa už potom nabaľuje všetok ten balast vplyvu sociálneho prostredia v kooperácii s veľkosťou individuálnej mentálnej výbavy indivídua.No a výsledkom interakcie všetkých týchto množín premenných a nepremenných vytvára potom ten funkčný model ktorým sa navonok prejavuje každé indivíduum a ktorému sa trochu nadnesene hovorí zmysel
Básnika remeslo ,to vraj znie úžasne,však býva to krok do tmy.
vie hlavu zamotať,keď krúti veršami,jak ľahká dáma bokmi.
Popísal básnik,vraj všetko podstatné,no nevšimol si,
že cestou ku svetu sám seba oblafne.
Ak by na dobré rady dal,mohol si ušetriť tú sťažnosť na srdca žiaľ.
A akáže to pravda nad básnikovým veršom plá?
Nuž tá, že slovo nové a ani ideu nikdy už svetu neoddá.
Len pridá na kopu Veľkú ,miliónkrát vyslovenú mienku.
Márny verš na kope kapusty ,klišé charity nechcenej,svet k sebe nepustí.
Múza ,tá bájna chvíle milenka,pre lásku božiu,kde s ostala visieť?
Kto by sa namáhal tu, pre bolesť namáhavú,prenikavo myslieť!
Na účte tom nebýva veľa meny a pomoc žiadna na dohľad,
Bo žiaden neprizná si,že v makovici svej,len maličký má poklad.
Na prekliatie to nezmerné nik ešte nevynašiel lieku a ani básnik žiaden
bárs by aj verš k zožraniu nablyšťaný dal,márnosť tej pravdy prekliatej
jak milenky vernej dych hreje ho na krku.
Tak iďme v mene božom pyšníci od hriechu
vieme kde má
Oňahdy na počiatku,teda po Nežnej,sme počúvali,že máme potenciál byť novým Švajčiarskom.Nechápem kam sa tá osvietená koncepcia vytratila?
Asi sme zabudli rátať s nevyváženosťou v jednote predpokladov.
K+.Opätovne si mi pripomenul,aké je pre spoločnosť veľmi dôležité ,aby na všetkých rozhodovacích pozíciách od toho najmenšieho vedúcika až po vrcholových managerov /týka sa aj politiky/ boli ľudia,ktorých charakterové,vzdelanostné a mentálne schopnosti sú na tej najvyššej úrovni.
Pokúsim sa dať odpoveď na otázku,čo vlastne chce EÚ.Na pozadí historických udalostí vznikla filozofická myšlienka,že najlepším spôsobom,ako sa vyhnúť všetkým tragickým udalostiam a ich neustálemu opakovaniu je začať uplatňovať všetky možné spôsoby zjednocovania sa všetkých ľudí sveta na spoločných hodnotových princípoch.Na takomto filozofickom základe sú postavené zatiaľ ešte tenučké múriky EÚ.
Že to nejde šuch buch zo dňa na deň je úplne pochopiteľné a z pohľadu mnohých ľudí dnešného sveta ide len o číru utópiu,ale tá myšlienka žije a neustále opakovanie a nepoučenie sa z historických chýb ju udrží pri živote.
A že prečo? No lebo ak je z historických análov ľudskej rasy jednoznačne viditeľný aký taký vývoj,tak by bolo trochen od veci myslieť si,že ten vývoj sa zrazu zastaví.Vývoj tu myslím bude,bude vo veľkej miere ako sa hovorí pupočnou šnúrou naviazaný na vývoj technológií umožňujúcich všetkým ľudom sveta užiť si ho v čo najväčšej miere podľa svojich predstáv bez obmedzení dneška.
Odporúčame