Máme takého?
Je to pekná verzia. Máme peknú hymnu a peknú minulosť.
Áno. Svet spred pandémie sa už nevráti; darmo to vyvoláva depresie u ľudí, ktorým sa podarilo zakotviť v19. storočí. Nebol to svet dokonalý (vždy bolo čo vylepšovať), ale bol relatívne zrozumiteľný a mal oporu v tradícii, ktorá pretrvala až dodnes. Rozpadá sa hodnotový systém, doteraz garantovaný cirkvou. Kto, čo cirkev nahradí? Nadchádza pochybnosť, či to západný systém liberálnej demokracie, genurujúci - podľa Ivana Hoffmana - "dementné elity", zvládne. Je o čom v novom roku rozmýšľať.
Možno nevybavil nič. Ale spôsob, akým s ním Zelenskyj jednal (vrátane ponúkaného úplatku) bol natoľko urážlivý, ponižujúci a arogantný, že si to vyžiadalo primeranú odozvu. Cesta do Moskvy nebol najhorší nápad. Putin by to nemal zneužiť; ovláda situáciu a vie svoje o povýšenosti a arogancii tých druhých. Jedno treba Ficovi uznať: má odvahu. Nech to už dopadne akokoľvek.
S Ruskom by sme mali opatrne a premyslene nadväzovať kontakty. Je to veľmoc. Malé krajiny nijako nectí, keď sa vtierajú do priazne mocných tak či tak - tu či tam. Ak premiér Fico zatiaľ vie odhadnúť mieru férovej ústretovosti pri zachovaní nevyhnutnej lojality voči druhej strane - to je v poriadku. Možno však pochybovať, či to zvládnu vyslanci ako Ľ. Bláha s jeho reminiscenčnými bonmotmi alebo príčinlivý A. Danko prahnúci po zásluhách.
Angela Merkelová sa vrátila do verejného života aj s knihou pamätí a zrejme nenaplnila očakávania ani jednej strany. Netrúfla si vysloviť zákulisnú pravdu o stave súčasného sveta a aj keď osvedčila svoju plnú konzistentnosť s postojmi európskych lídrov, za nič v minulosti sa príliš nekájala. Najlepšie zareagoval V. Putin, keď sa jej ospravedlnil za svojho psa.
Chcelo to odvahu otvoriť túto tému, ktorá bude čím ďalej, tým naliehavejšia a ťaživejšia. Gaslight... Dobre. Vďaka, Sylvia Ruppeldtová!
Vďaka autorke som to celé konečne pochopila. Ohromila ma však bohorovná istota s ktorou Kiska odmietal rozsudok a podpora Jany Shemesh z Denníka N., podľa ktorej sa síce dopustil podvodu, ale na vine je Fico. Nepochopiteľné! Zneistilo ma to, pretože ja Kiskovi nedožičím výsadu obete justičnej neistoty, za ktorú sa možno ukryť a na ktorú sa možno odvolávať. Malo sa s ním jednať spravodlivo podľa zákona bez akejkoľvek pochybností (čo sa zrejme stalo), ale biľag podvodníka mu ostane. Takže vďaka ešte raz, luna5.
Až by sa chcelo plakať. Je úžasné, že tieto odhalenia mohli verejne odznieť na významnom podujatí so šancou, že zasiahnu celý svet, a na druhej strane - zasiahnu, ale nič sa nezmení. Vývoj sa ďalej bude uberať po nastavenej ceste, akoby sa nič nestalo a nedialo. Je to nekonečne žalostná vizitka stavu súčasného západného myslenia. A nás všetkých.
Dobre, ale zatiaľ ešte azda nemožno hovoriť o ustupovaní či podriadenosti. Telegram ani po obvinení Durova neumožnil vstup cudzím elementom dovnútra systému a nesprístupnil citlivé dáta. Selekciu majú robiť jeho vlastní ľudia (a nie bez predchádzajúcej výstrahy). Dúfajme, že je to tak. Inak by išli proti sebe.
Takže Rodinov Mysliteľ medzi púpavami... Pekné! A mohlo by to zapôsobiť. Lenže taká sebavedomá istota, ktorej sme svedkami, by predpokladala - na spamätanie sa - aspoň náznak sebairónie. Niekedy niekde. Toho evidentne niet.
Čiže široká škála užitočných, praktických možností... Na zamyslenie kompetentných. Celá situácia je - vzhľadom na záver príspevku - na zaplakanie. A slušné východisko v nedohľadne...
Dve posledné totalitné ideológie, forsírované cielenou propagandou nás poznačili tak, že následky znášame dodnes. Napriek tomu prežívali myšlienky, na ktorých sa v minulosti vedeli zjednotiť mysliaci a odvážni ľudia aj z protichodných názorových blokov a vydávali o tom svedectvo. Paradoxne tých, ktorí sa vzopreli jednej, drvila aj druhá. Väčšina mlčala a prispôsobovala sa. Teraz znovu smerujeme k tomu, že budeme "všetci v jednom vreci" - na čom sa zjednotíme dnes?
Pozícia poradcu premiéra v tej podobe, ako ju pochopil (údajne na základe dohody) pán E. Chmelár, nebola nadlho udržateľná. Vyžaduje si istý stupeň lojality. Poradca môže kritizovať kroky vlády a jej členov - ale nie verejne, aj keby bola kritika oprávnená. Ak si problém nevyjasní medzi štyrmi očami, či v úzkom kruhu, musí zložiť funkciu. Jednoducho preto, že dvojitá hra zneisťuje verejnosť.
Akoby nebolo východiska. Niet dosť dobrej vôle prenikať k podstate problému a k akejkoľvek dohode v záujme veci. Od začiatku milénia sa mnohé vo svete radikálne zmenilo, všeličo sa ukázalo v ostrom svetle. Jedna strana spoločnosti to však odmieta pripustiť a vytrvalo sa domáha pokračovania v našliapnutej ceste, pretože nevie, ako ďalej. Ani druhá strana nevie, ako ďalej. Vie len to, že po našliapnutej ceste sa nedá uberať (najmä keď sú zaujímavé pozície dlhodobo obsadené a celá spoločnosť je účelovo infiltrovaná vtieravou ideológiou). Navyše nemá dostatok osobností na primeraný dialóg s kultúrnou a umeleckou obcou. Nemala by sa k tomu nahlas vysloviť akademická sféra, bez ohľadu na dôsledky? Ale ako, keď toto spoločenské pnutie sa zrejme premieta aj do vnútra inštitúcií...
Bolo to, žiaľ, tak. Ale mali sme výrazné kultúrne osobnosti, ktorým sa dalo dôverovať a trvala nádej, že bude lepšie, keď sa zmenia politické pomery. Dnes je situácia tiež dosť zložitá, aj keď inak. Je oveľa menej prehľadná.
Autor má v mnohom pravdu a je to nekonečne deprimujúce. Život v takto rozdelenej spoločnosti nie je a nebude dobrý, lebo neexistuje priestor na pokojnú výmenu názorov. Jedno je "kultúra pod správou SNS" (o tom by sa dalo polemizovať aj bez masívnych protestov) a niečo úplne iné je odmietanie všetkého, čo táto vláda podnikne. Nie je to vláda "veľkého zla" ako sa zvykne charakterizovať. Len má iné predstavy o budúcnosti, ako polovica západného sveta, vrátane Slovenska. "Veľkým zlom" je najmä neľudskosť. Problémom je aj to, že už nie sme schopní rovnaké pojmy rovnako interpretovať a nie všetko "progresívne" musí byť nevyhnutne spoločenským pokrokom. Niektoré prejavy môžu byť symptómom rozkladu. To zatiaľ nevieme.
Chcem dodatočne dôrazne upozorniť na to, že tomuto fondu treba venovať zvýšenú a kompetentnú pozornosť! Nezavrhnúť všetko, čo sa doteraz urobilo! Zásluhou Fondu na podporu umenia sa v posledných rokoch dostali do verejných knižníc knihy, ktoré by sa tam možno inak nedostali. Napríklad nádherná kniha Orlanda Figesa o kultúrnych dejinách Ruska Natašin tanec (dnes by ju tam nepochybne bývalé MK neposunulo), ale aj knihy Simone de Beauvoir. Nie som si istá, či to súčasné MK bude vedieť zodpovedne a objektívne posúdiť napriek aktivistickým vplyvom z oboch strán.
Nemyslím, že je to dobrá rada. Až takí skvelí zas byť nemusíme, to je pravda; postačí, keď si zachováme tvár. To sa nám však pri „socialistoch EÚ“ sotva podarí. Ale ak sa Orbánovi podarí urobiť krok k mieru – prečo nie...
Odporúčame