Odkazovať sa na doby ľadové ako argument, že všetko je v poriadku, môže len niekto, kto podstatu problému nepochopil. Zmeny teploty samozrejme boli aj v minulosti - lenže posun bol v priebehu pár tisíc rokov, kým teraz to ľudstvo zvláda na báze päťročníc.
Rastlinné a živočíšne druhy sa dokážu prispôsobiť pomalej zmene klímy, no hynú pri našej rýchlej.
Len tancujte ďalej, smejte sa a nadávajte tým, ktorí vás upozorňujú, že Titanik sa potápa. Z Gréty ste si urobili ľahký terč.
Vás trápi liter benzínu za dvacku - a ani ste si nevšimli, že to tu už bolo. Pred 30 rokmi stál nejakých 5 Kčs, v 1996 už 20 Sk. Teraz koľko? 1,50 EUR = 45,19 Sk. A pôjde ďalej hore.
Vo svojej malosti nevidíte, kam sa ľudstvo posunulo - za pár desiatok rokov sa vygenerovali milióny ton plastov, a teraz ich nájdete vo vode, ktorú pijete, v rybách a mäse, ktoré jete, a vo vzduchu, ktorý dýchate. Len za 12 rokov na Zemi pribudla miliarda ľudí - a každý z nich chce steak a liter benzínu, tak ako vy. Tak tancujte ďalej.
Napr. pri postavení obchvatu Martina (2015) sa písalo, že na 16,4 km vodiči ušetria 10-12min, po starej ceste jazdilo takmer 30 tis. vozidiel denne. Ak sa na D1 presunulo 20 tis. áut, kde každý ušetril 10min, je to spolu 200 000 minút, teda 3 333h, teda 416 pracovných dní (8-hodinových). V aute nejazdí len jeden človek, aj keď často je to tak. Pesimisticky povedzme, že priemerne sa vezie 1,3 človeka, to znamená ušetrených 540 pracovných dní - čo je 26 až 31 mesiacov (podľa metodiky) - pri priemernej mzde 1100 EUR majú ušetrené minúty hodnotu 28 600 až 34 100 EUR.
***** Teda nepostavený 16,4 km úsek diaľnice nás stál okolo 30tis EUR denne (11mil ročne) len na čase, ktorý ľudia v kolónach stratili. Koľko nás stojí zdržanie pri Višňovom? *****
V odhade nie je zahrnutý ušetrený čas tých, ktorí zostali jazdiť po odľahčenej starej ceste, a tých, ktorí už nemusia tak dlho čakať na priechodoch, nie je zahrnutá úspora paliva, a znížená záťaž na okolie.
Historický problém bol, že sa išlo po najnižšej cene - potom sa firmy predbiehali, ktorá cenu podlezie najnižšie a dúfali, že nenastanú komplikácie a podarí sa "optimalizovať" náklady (nízke platy subdodávateľom, nekvalitný materiál pod násypy, ...). Lenže ak to nevyjde, stavba sa zastaví a predražuje - náklady na nový tender, náklady na udržiavanie rozostavanej stavby, náklady na zbytočnú réžiu.
Lenže ani privysokú cenu nemôžeme akceptovať - tak ako pri znižovaní, aj pri zvyšovaní ceny budú dodávatelia veľmi tvoriví. Je potrebné nájsť primeranú cenu (odhad odbornej komisie) a nedovoliť ju výrazne podliezť.
Treba si tiež uvedomiť, že platíme nie len ze výstavbu diaľnice, ale za každý deň, kedy potrebná diaľnica nie je k dispozícii - len tie výdavky sú rozpustené medzi obyvateľstvom: čas, palivo, opotrebenie vozidiel a poškodzovanie preťažených ciest a ich okolia (stavby, ovzdušie, havárie).
Je čas *** UVALIŤ SANKCIE NA USA *** za opakované snahy o rozpútanie vojnového konfliktu, a za vedenie obchodných vojen proti mnohým štátom, vrátane spojencov.
... a okrem toho som zvedavý, či sa 3 milióny nájdu aj v Európe...
Kto si ich prevezme, toho američania nenechajú dlho požiť...
To, ako sa k Hlinovi túli manželka, mi v prvej chvíli evokovalo skôr reklamu na Clavin ako na KDH.
Ja som tiež na tú reklamu čumel pár týždňov, kým som sa dopočul, že je to jeho rodina. Možno mal Hlina na billboard napísať veľkými písmenami, "manželka" a 2x "dcéra".
To mám teraz poznať tváre všetkých príbuzných všetkých predsedov politických strán? Taký Kollár má nejakých 10 matiek svojich detí - majte predsa zľutovanie.
Presne to som chcel napísať aj ja - nedávajte tomu negatívnu nálepku "pokuta". Použitím toho slova cielene vzbudzujete u svojich čitateľov, že chce niekto študentov trestať. Lenže to naozaj nie je trest.
Poplatok určite viacerých odradí, no kto vyštuduje a nájde si v zahraničí dobré miesto - pre toho splácať náklady na štúdium nebude problém. A kým si miesto nenájde, nikto od neho nebude pýtať ani cent - môže pracovať na Slovensku, získa prax, zníži sa mu poplatok, a po nejakom čase môže vyraziť v ústrety budúcnosti ligotavej od euromincí.
Verím, že skutočne dobrých absolventov budúci zamestnávateľ vykúpi, čo sa bude považovať za "nástupný bonus".
PS: Ja osobne som svoje štúdium splácal 3r s odkladom 1r v celkovej výške cca 10x môjho nástupného platu.
Súhlasím, že je potrebné zlepšovať úroveň zdravotníctva. A ako prvý krok by bolo, aby štát platil v plnej výške poistné za svojich poistencov. Ďalším krokom by mohlo byť ustanovenie jedinej zdravotnej poisťovne.
ad 1) Či nastupujú, alebo nenastupujú do výkonu zamestnania nemá súvis s tým, či má byť štúdium zadarmo alebo nie. Má to súvis s tým, či majú zo zamestnania príjem. Keďže bol použitý argument, že ústava garantuje bezplatné štúdium, na toto právo nemá mať vplyv ani to, či študenti potom pôjdu skôr do dôchodku, alebo či ich výkon zamestnania je na území SR. Alebo nie? Ak môžeme obmedziť "bezplatné" štúdium pre vojakov lebo majú benefity (aj keď benefity vyplývajú z náročnosti zametnania, nie štúdia), tak môžeme obmedziť "bezplatné" štúdium aj lekárom s podmienkou výkonu zamestnania na území (resp. v prospech) SR...
Áno, stratifikačnú reformu zdravotníctva stopol Fico. Zdieľam jeho názor, že stratifikácia by nebola v prospech zdravotníctva. Myslím si, že podobne ako kedysi rušenie lôžok na oddeleniach, stratifikácia by nepomohla ani lekárom, ani pacientom. Možno by trochu pomohla rozpočtu. Ako argument, že Fico zhoršil (resp. rozkradol) zdravotníctvo, to teda neprijímam.
S tou protiústavnosťou je to otázne.
1. Napr. študenti vojenskej akadémie majú povinnosť odslúžiť v armáde dvojnásobok rokov, ktoré študovali. Ak odídu do civilu, musia za štúdium zaplatiť.
2. Fico deklaruje zámer, ktorý sa pokúsi po znovuzvolení presadiť. Ak by obyčajný zákon bol protiústavný, čo mu bráni predložiť ústavný zákon? (či bude mať dosť hlasov na schválenie je už iná téma)
Druhá vec je, že by určite bolo lepšie motivovať študentov lepšími podmienkami - lenže zdravotníctvo upadá už od r. 1989, a nezdá sa, že by s tým ktorákoľvek vláda vedela (chcela?) niečo urobiť.
Podobným prísľubom bolo pred minulými voľbami (alebo vtedy niekedy) zavedenie jedinej zdravotnej poisťovne - bohužiaľ po voľbách o tom už nebolo počuť.
Ad rozkradnutie - určite je Fico ľahký terč, každý druhý diskutér si ho berie do úst. Jeho vina možno leží v tom, že jeho vlády nedokázali zmeniť stav k lepšiemu. Lenže nebol to Fico, kto sprivatizoval výnosné oddelenia a stratové ponechal nemocniciam (štátu).
S tou dobrovoľnosťou na strane zamestnanca je to len kapitalistická fikcia. Mnohí ľudia robia v podmienkach, ktoré by sme my od počítača nevydržali. A nie je to práve dobrovoľné. Nedávno (9.1.) išiel na Dvojke v RTVS dokument od českej investigatívnej novinárky Saši Uhlovej "Hranice práce" - odporúčam zhliadnuť pre pochopenie kontextu.
Ak nikto v nedeľu nepríde... áno, vtedy by bol podnikateľ hlúpy, ak by mal otvorené. A v dedinách to platí. Lenže v meste sa vždy nájde niekto kto zájde, keď už otvorené je. A ľudia si zvykli, že nakúpia aj v nedeľu a sú pohodlní - neplánujú, idú nakúpiť keď zrazu treba...
A k tomu, čo som písal vyššie - chcel som povedať, že štát zasiahol reguláciou prácu cez sviatky, nie prácu cez víkendy (tú len príplatkami).
Skúste sa zamestnať v takých potravinách - a v tej chvíli zistíte, že víkendové služby nebudete mať, kedy vy chcete, ale kedy vám ich zamestnávateľ nariadi. Určite sú aj takí, ktorím bude víkendová šichta viac vyhovovať - ale nepočítajte s tým, že ich je toľko, aby vás od víkendov oslobodili. Preferencia práce cez víkendy sa na prijímacích pohovoroch zvyčajne nevyhodnocuje.
Problém je, že keď prevádzku cez víkendy nebude regulovať štát, tak ich bude regulovať zamestnávateľ - a hlavným cieľom zamestnávateľa je jeho zisk, nie blaho svojich zamestnancov. Ak by tých nespokojních s víkendovou prácou bolo málo, nemyslím, že by vznikla potreba aby štát zasiahol reguláciou.
Príplatky sa zrušia. Kazia pracovný trh. A ľudia sa už nebudú biť, kto bude robiť cez sviatok (už iba o to, kto nebude).
Už čakám, kedy Tódová povie, že motáky prepísala, lebo neboli čitateľné...
Odporúčame