Raz ten Rus odíde, hovoril minister. Väčšina Slovákov však tvrdí, že treba krajinu pred inváziou brániť. Koľkí by vzali zbraň do ruky?
Moja motivácia nebola a nie je žiadna. Písala som historický fakt, že sme boli členmi Varšavskej zmluvy a v roku 1968 tu boli vojská Varšavskej zmluvy.
Či sme mohli do Varšavskej zmluvy aj nevstúpiť, neviem, nežila som v dobe jej vzniku. Ale predpokladám, že občanov Československa sa na to nik nepýtal a rozhodla vláda, respektíve vtedajšie usporiadanie sveta.
Nemám však pocit, že pri vstupe Slovenska do NATO sa niekto pýtal občanov Slovenska, či s tým súhlasia. Takisto rozhodla vláda tak, ako pri Varšavskej zmluve.
V každej dobe majú občania toho ktorého štátu rôzne politické názory. Zatiaľ čo niektorí boli spokojní, iní boli nespokojní. Pri zmene režimu sa to zasa vymenilo. Niektorí prevrátia kabát, z ľudovcov sa stali komunisti, zo zarytých komunistov vždy veriaci kresťania a tak môžeme pokračovať. Dôležité je však to, aby sme sa navzájom v nevraživosti voči svojim názorom nepozabíjali a dokázali prijať aj iný názor a naučili sa spolu žiť ako ľudia, obývajúci spoločný štát.