Priatelia,
odpustenie dlhov nie je špatný nápad. Len o ňom načim informovať dlžníka pri poskytnutí úveru. Hneď mu bude ľahšie na srdci.
Priatelia,
odpustenie dlhov nie je špatný nápad. Len o ňom načim informovať dlžníka pri poskytnutí úveru. Hneď mu bude ľahšie na srdci.
Priatelia,
to som v našom okolí poznal matku, ktorá trestala dieťa aj za jednotku, aby si o sebe nemyslelo, že už teraz sa nemusí učiť.
Priatelia,
zbožňujem všetky takéto spoločnosti. Podobne, ako všetkých slavianofilov, germanofilov, rusofilov, židofilov,, samozrejme, aby som neublížil nikomu, tak aj pedofilov, zoofilov... Nádherné to spolky!
Priateľu,
myslím, že vedľa starých tvrdých sionistov, by pôsobili dosť ospalo a mierumilovne.
Priateľu,
myslíš tým, že sa všetci vplyvní Židia v USA, v GB, vo Švajci a inde vo svete, odrazu vyparili?
Priateľu,
že som tak smelý, a kdeže sa podeli ich sionistickí súkmeňovci so svojou zodpovednosťou, ktorí celé desaťročia mútili vody v politike, podnikaní, finančníctve, priemysle, kultúry, či v médiách a všade dávali na obdiv svoju nemalý vplyv a úspešnosť?
Alebo žeby bolo pre nich pohodlnejšie a výnosnejšie kolaborovať s tými, čo boli pri moci?
Takže, aby celá debata okolo holokaustu bola celistvá a objektívna, bolo by žiadúce, aby sa pri okrúhlom stole vyjadrili nezávislí historici, odborníci na dejiny sionizmu, nacizmu, boľševizmu, odborníci z finančníctva počas oboch svetových vojen a politológovia.
Priatelia,
mám taký pocit, že Grécko sa od začiatku pre EÚ stalo akýmsi nedotknuteľným kultovým maskotom, či symbolom kontinuity na starovekú grécku civilizáciu. Preto sa akékoľvek radikálne ekonomické sankcie voči Grécku opakovane odkladali. Pritom je každému jasné, že dnešní Gréci majú toľko spoločné s dávnou rovnomennou civilizáciou, podobne, ako dnešní Egypťania so Starým Egyptom.
Za celé toto divadlo platíme aj my a nik nevie povedať, kedy tomu bude koniec.
Priateľu,
ani o sionistoch, či židoch, čo sionizmus propagovali. Alebo celá plejáda ich ľavicových intelektuálov, čo obhajovala v medzivojnovom období, úžasný Sovietsky zväz, samozrejme za štedré dary z Moskvy a decentne zamlčovala genocídu "triednych nepriateľov".
Priateľu,
to ale ešte neznamená, že nemusí mať správny postreh.
Priateľu,
skús začať budovať dáky projekt. Bez investora si ani nepichneš.
Priateľu,
či vtedy, či dnes, niekto to musí zafinancovať, samozrejme s tučným ziskom!
Priatelia,
ako vraví môj sused:
Dnes HOMO, zajtra PEDO, potom ZOO!
Priatelia,
tiež som očakával od sociologičky fundovanejšiu odpoveď.V tom zmysle,či znižovanie významu tradičnej,rodiny na Západe,nesúvisí so zámerom vlastníkov pracovných prostriedkov,zvýšiť flexibilitu pracovných síl,ktoré tým,že by prestali fungovať tradičné väzby v rodine,boli mobilnejšie pri obsadzovaní pracovných miest.Celé by to malo smerovať k zvýšeniu konkurencieschopnosti.Zamestnávateľ by sa zbavil problému budovať v nových lokalitách výroby,byty pre rodiny a tým spojenú infraštruktúru školských a výchovných zariadení.Stačilo by pár minimalizovaných ubytovacích zariadení a zamestnanci by sa mohli (otrocky) venovať len práci.Ak by za celým hnutím a snahou podkopať tradičnú rodinu za horeuvedeným účelom,stáli budúci vlastníci výrobných prostriedkov s vidinou získania pružnej a mobilnej pracovnej sily,potom aktivisti a sympatizanti LGBT s čudným pozadím ich financovania,sú tými "užitočnými idiotmi",ktorí prispievajú k spochybneniu celého systému,založeného na tradičnej rodine.
Priateľu,
prepáč mi, ale mi pripadá zvrhlé, ak boľševik, čo zaviedol priemyselné vyvražďovanie a metódy prevýchovy triednych nepriateľov v gulagoch, sa tu prezentuje, ako predstaviteľ a nositeľ demokracie a slobody.
Priatelia, pokračujem.
Mal by jestvovať spomienkový týždeň, raz v roku, kde by sa mali pripomenúť všetky obete nielen oboch svetových vojen, ale aj obete zločineckých ideológií, či je to boľševizmus, fašizmus, nacizmus, či sionizmus. V takomto ponímaní kontextu dejín, by sa ukázalo, že všetko so všetkým súvisí a že tých zodpovedných politikov a potentátov tohoto sveta z každého tábora, čo by si mali sypať popol na hlavu, je celá armáda a nielen dáky Nemec.
Priatelia,
mala by sa vybudovať v Bruseli veľkolepá aréna, kde by každý deň predhadzovali hladným levom aspoň jedného Nemca, aby sa tzv. nemecká identita, navždy zbavila biľagu genocídy.
Desí ma počúvať takéto politicky samobičujúco ladené výlevy, ktoré nikam nevedú, ba práve naopak, sprofanujú spomienkové akcie.
Celé to cynické, politické divadlo, okolo takýchto smutných pripomenutí mierne povedané uráža všetky ostatné obete, ktoré prišli o život počas vojnového besnenia. Zužovať strašné vojnové utrpenia, iba na jedno etnikum, nie je najšťastnejšie riešenie a vyvoláva pocit akejsi krivdy u ostatných, ktorí tiež stratili svojich najbližších, na ktorých sa akosi divne zabudlo, alebo nejestvuje v kalendári taký sviatok, ktorý by na nich pamätal tak aby sa to dostalo aj do médií.
Priateľu,
trochu si skĺzol do oblasti emócií a nie je tvoj všeobecne dosť objektívny postoj hoden, aby používal pojem antisemitizmus, ktorý si vymysleli židovskí ideológovia, a na ostrakizáciu, každého oponenta, ktorý nesúhlasí s niektorými nekalými metódami židovského živlu. Účelovosť pojmu antisemitizmus, vystihuje už bradatý vtip.
Kohn sa sťažuje spolucestujúcemu v spacom vozni, ze nemôže spať na hornej posteli, lebo z výšok sa mu točí hlava.
"Žiadny problém, môžeme sa vymeniť. Mne to neprekáža", ponúkne sa sused.
Kohn vďačne prijme ponuku a otvára kufrík, aby sa prezliekol a umyl.
"Predstavte si," zisťuje s ľútosťou. "žena mi zabudla zabaliť mydlo a uterák!"
"To nič," upokojuje ho spolucestujúci, "rád vám požičiam svoje."
Kohn sa umyje, utrie a obráti sa na svojho dobrodinca: "A zubnú kefku nemáte?"
"No prepáčte," zarazí sa spolucestujúci, "vari len nechcete, aby som vám požičal aj svoju zubnú kefku?!"
Kohn pokrúti hlavou, s jemnou výčitkou v hlase: "Á, pán je antisemita?!"
Priateľu,
príbeh tvojho tatka nemení skutočnosť, že impérium zvané Sovietsky zväz, po nevydarenej avantúre s Hitlerom pri delení Európy, šlo iba za svojím dobyvačným cieľom. Tvoj tatko bol iba zrniečkom prachu, bezcenný človiečik v očiach Stalina, kde milión ľudí, živých, či mŕtvych nehralo rolu, typický to rys pre všetky zločinné ideológie, bez rozdielu, či je to boľševizmus, fašizmus, nacizmus, či sionizmus. Čím viac mŕtvych, tým väčšiu vážnosť tá-ktorá ideológia, nadobúda.
Priateľu,
bravo, takže ten všeobecne Čechmi nenávidený Brusel, vám dáva voľnú ruku. Tak potom, kde je chyba? Všetko klape!
Priateľu,
máš na mysli špinu, kolaboranta a boľševického pätolízača Ľ. Feldeka, čo v roku 1982 ako šéf redakcie pôvodnej a prekladovej poézie vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ a funkcionár tamojšej Základnej organizácie Komunistickej strany Slovenska, napísal angažovanú báseň venovanú pamiatke zosnulého generálneho tajomníka ÚV KSSZ a predsedu Prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR Leonida Iľjiča Brežneva, aby o sedem rokov na to, zahodil stranícky preukaz komunistu a stal sa nielen budovateľ krajších kapitalistických zajtrajškov, ale aj bojovník za lepšie postavenie. Nie však robotníckej triedy či pracujúcej inteligencie, lež postavenie úplne iného charakteru...
Odporúčame