Ešte je len 3.1. a Mydličovi baranov to nevychádza
Ešte je len 3.1. a Mydličovi baranov to nevychádza
FICO,čo hovoríš na to,že Rusi robia to isté?
Lebo toto sa deje aj na Ukrajine:
„Medzinárodné právo neplatí, vojenská sila sa používa bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN a každý, kto je veľký a silný, si pri presadzovaní vlastných záujmov robí, čo chce. ,,
Róbert Fico 3.1.2026
Nicolás Maduro a jeho manželka Cilia Flores sa v USA postavia pred súd, uviedla ministerka spravodlivosti Pam Bondi. Obvinili ich z viacerých trestných činov vrátane narkoterorizmu a držby zbraní s cieľom poškodiť USA.
Bondi vo svojom stanovisku poďakovala Donaldovi Trumpovi za zadržanie Madura a Floresovej.
To sú tvrdenia, ktoré sa často nedajú overiť a sú veľmi slabým zdôvodnením útoku.
Fascinuje ma, že Amerika nemá na stole skutočne nepriestrelný argument. Ak sa civilizovaný svet zhodol, že voľby vyhrali Machado a González, bolo by legitímnejšie, keby práve oni požiadali o vojenskú pomoc svojich spojencov proti gangu Nicolása Madura. Aj keby takáto intervencia bola kritizovaná, vyzerala by v očiach sveta lepšie než súčasné tvrdenie: „Zvrhneme Madura, lebo k nám prúdi veľa drog a ukradol nám ropu.“
Expert na Latinskú Ameriku z Karlovej univerzity Jaroslav Bílek. „Problémom však je, že hoci táto situácia teraz vyzerá ako veľkolepý úspech, vôbec netušíme, čo bude ďalej.“
Nezastierajme fakty – je to útok na iný štát. Navyše bez mandátu OSN, ktorý by však Spojené štáty ani nemohli získať, keďže spojencom Venezuely je Rusko. Svetová politika je, bohužiaľ, mimoriadne zložitá, no rozhodne by sme nemali bezvýhradne tlieskať tomu, že krajina, ktorej sme spojencami, takto násilne zvrháva režim niekde inde. Zvlášť, ak sú motivácie nedostatočne vysvetlené.
Dokázal by som pochopiť, keby Washington dva roky konzistentne argumentoval tým, že skupina okolo Madura ukradla voľby a zničila demokraciu. Bolo by to síce idealistické, ale v kontexte zahraničnej politiky by to dávalo zmysel. Namiesto toho však Spojené štáty vyťahujú karty, ako sa im to hodí. Raz tvrdia, že Venezuela produkuje príliš veľa drog, inokedy zasa, že Amerike ukradla ropu. Tieto vysvetlenia nedávajú ucelený zmysel.
Navyše od republikánov počúvame správy, že Venezuela spolupracuje s Hamasom či Hizballáhom, takmer vyrába zbrane hromadného ničenia alebo dokonca zmanipulovala voľby v USA.
EÚ vyzvala na „zdržanlivosť“ a dodržiavanie medzinárodného práva vo Venezuele po americkom útoku a zajatí prezidenta. „EÚ opakovane vyhlásila, že Maduro nemá legitimitu, a obhajovala mierový prechod,“ reagovala šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallas.
„Za každých okolností sa musia dodržiavať zásady medzinárodného práva a Charta OSN. Vyzývame na zdržanlivosť,“ napísala.
Na americké útoky už reagovalo aj viacero členských štátov EÚ. Španielsko vyzvalo na deeskaláciu napätia a zdržanlivosť a ponúklo sprostredkovať dialóg medzi vládou v Caracase a Washington s cieľom dosiahnuť mierové riešenie aktuálnej krízy prostredníctvom rokovaní.
Nemecké ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že situáciu monitoruje. Berlín dodal, že zasadá vládny krízový tím a že vláda úzko spolupracuje so svojimi partnermi. V podobnom duchu sa vyjadril aj úrad talianskej premiérky G. Meloniovej.
Americké útoky na Venezuelu medzičasom odsúdili spojenci vlády v Caracase vrátane Ruska, Iránu, Kolumbie a Kuby. (tasr, afp)
Maduro nebude nikomu chýbať, reagovala strana PS na zajatie venezuelského prezidenta. Podľa strany je to nelegitímny prezident, ktorý nechával zabíjať politických oponentov a premenil Venezuelu na skrachovanú diktatúru.
„Milióny ľudí utiekli za ich vlád z Venezuely pred násilím a hladom. Napriek týmto okolnostiam štáty slobodného sveta musia trvať na dodržiavaní medzinárodného práva a konať v súlade s Chartou OSN. Platí to aj v tomto prípade, o to viac, keď na to naliehame pri ruskej agresii voči Ukrajine,“ píše Progresívne Slovensko v oficiálnom stanovisku.
SNS označila americký únos venezuelského prezidenta za „štátny banditizmus“ a žiada jeho okamžité prepustenie. Strana tiež vyzvala liberálnych a progresívnych „vlajočkárov“, aby „boli konzistentní“ a žiadali okamžité zastavenie dodávok amerického plynu do Európy či zmrazenie aktív amerických bánk v EÚ.
„Ak si prezident Trump myslí, že takýmto štátnym banditizmom sa dopracuje k Nobelovej cene mieru alebo že je v niečom odlišný od svojho predchodcu Joa Bidena – otca konfliktu prebiehajúceho na východ od našich hraníc – tak je na absolútnom omyle,“ napísala strana na Facebooku.
Čakáme na vyjadrenie Pampúšika
Útok USA na Venezuelu je podľa Roberta Fica ďalším dôkazom rozkladu svetového poriadku vytvoreného po 2. svetovej vojne. Premiér dodal, že odmieta takýto rozvrat medzinárodného práva a že je „veľmi zvedavý, ako bude na útok reagovať EÚ“.
Medzinárodné právo podľa Fica neplatí, vojenská sila sa používa bez mandátu Bezpečnostnej rady OSN a „každý, kto je veľký a silný, si pri presadzovaní vlastných záujmov robí čo chce.“
„Ako predseda vlády malej krajiny musím takýto rozvrat medzinárodného práva rezolútne odmietnuť, ako som to urobil pri vojne v Iraku, pri neuznaní Kosova za suverénny štát, či pri použití ruskej vojenskej sily na Ukrajine alebo pri hodnotení situácie v Gaze,“ vyhlásil Fico.
„Som veľmi zvedavý, ako bude na útok na Venezuelu, ktorý si zaslúži odsúdenie, reagovať EÚ. Buď použitie americkej vojenskej sily vo Venezuele odsúdi a bude ako tak konzistentná s postojmi k vojne na Ukrajine alebo ako obyčajne zostane farizejská,“ dodal premiér v oficiálnom stanovisku.
Bojaschopnosť venezuelskej armády je podľa analytikov otázna. Jej ozbrojené sily tvorí okolo 120-tisíc príslušníkov, tie sa môžu rozšíriť o stovky tisíc milicionárov, jej technika a zbraňové systémy, ktoré tvoria najmä ruské výrobky, sú však zastaralé.
Venezuelské letectvo má podľa papierov k dispozícii aj staršie americké bojové lietadlá F-16. Venezuelské úrady tiež opakovane uvádzali, že krajina vlastní veľký počet protivzdušných rakiet. Aká je realita, nie je úplne zrejmé.
Hoci armáda patrila k hlavným oporám prezidenta Nicolása Madura, platy vojakov boli nízke, situáciu a funkčnosť techniky mohla oslabiť aj dlhodobá zlá hospodárska situácia v krajine.
Na základe vyhlásení nemenovaných predstaviteľov a interných dokumentov agentúra Reuters napísala, že v prípade americkej invázie by armáda viedla guerillovú vojnu a snažila by sa vyvolať chaos v uliciach. „V konvenčnej vojne by sme nevydržali ani dve hodiny,“ povedal agentúre zdroj blízky vláde.
Nicolás Maduro sa v USA postaví pred súd, tvrdí republikánsky senátor Mike Lee, ktorému to prezradil minister zahraničia Marco Rubio. Dodal, že podľa neho USA už nevykonajú ďalšie útoky na Venezuelu, keďže Maduro sa už nachádza v zajatí.
„Rubio ma informoval, že Maduro bol zatknutý americkým personálom, aby sa postavil pred súd v Spojených štátoch na základe obvinení z trestných činov,“ napísal Lee. Útoky na ciele naprieč Venezuelou sa podľa ministra uskutočnili na ochranu a obranu osôb vykonávajúcich zatykač.
Spojené štáty obviňujú Madura z vedenia rozsiahlej siete obchodovania s drogami, čo Maduro popiera. Podľa Washingtonu stojí na čele Kartelu Sĺnk (Cartel de los Soles), ktorý USA v novembri označili za teroristickú organizáciu. Za informácie vedúce k dolapeniu Madura tiež vypísali odmenu 50 miliónov dolárov.
Podľa Rubia ústava prezidentovi umožňuje chrániť americký personál pred aktuálnym alebo bezprostredne hroziacim útokom.
LAVÓR
Ruské ministerstvo zahraničných vecí 3. januára odsúdilo ozbrojenú agresiu USA proti Venezuele a vyjadrilo hlboké znepokojenie.
„Dnes ráno Spojené štáty spáchali akt ozbrojenej agresie proti Venezuele. To vyvoláva hlboké znepokojenie a odsúdenie. Vychádzame zo skutočnosti, že všetci partneri, ktorí môžu mať voči sebe navzájom nároky, by mali hľadať spôsoby riešenia problémov prostredníctvom dialógu.“
Sme pripravení ich v tom podporiť. Latinská Amerika musí zostať zónou mieru, za ktorú sa vyhlásila v roku 2014. A Venezuele musí byť zaručené právo určiť si vlastný osud bez akéhokoľvek deštruktívneho, najmä vojenského, zásahu zvonku.“
Moskva tiež podporuje zvolanie Bezpečnostnej rady OSN o Venezuele, informovalo ruské ministerstvo zahraničných vecí.
Z jeho výslovnosti nebolo jasné, či hovorí o prinášaní pravdy alebo zmierenia.
Na záver prejavu vyhlásil, že Slovensko stojí „po boku USA“ a Ameriku považuje za strategického partnera. „Chceme sa s vami priateliť ešte viac. Nech žijú USA, nech žije Slovensko,“ dodal Fico.
Maduro má priaznivcov medzi vplyvnými politikmi Smeru, no zároveň obľubujú aj Trumpa, ktorý venezuelského prezidenta zajal. Najväčším priaznivcom Madura je europoslanec Blaha, ktorý v máji navštívil Venezuelu, stretol sa s jeho synom a zverejňoval nadšené príspevky o tom, ako krajina pod súčasným režimom prekvitá.
„Slovensko podporuje socialistickú Venezuelu, som fakt rád, že chávisti v posledných voľbách zvíťazili – oslavujeme,“ písal Blaha.
Politici Smeru vrátane Blahu však zároveň vítali víťazstvo Trumpa v prezidentských voľbách. Najviac lichôtok mu adresoval premiér Robert Fico, keď vlani vo februári rečnil na konferencii amerických konzervatívcov CPAC.
V prejave pred Trumpovými voličmi chválil prezidenta za energiu, ktorú venuje ukončeniu vojny, i za to, že svojou úprimnosťou vraj nastavuje Európe zrkadlo. „Európa potrebuje vášho prezidenta, pretože jej prináša pravdu,“ hovoril Fico, za čo ho Trumpovi priaznivci odmenili potleskom.
USA zadržali venezuelského prezidenta aj s manželkou a letecky ich transportovali preč, oznámil Donald Trump. Americký prezident tiež potvrdil, že za útokmi na Venezuelu sú Spojené štáty.
Venezuelský prezident Nicolás Maduro dnes ráno po výbuchov v hlavnom meste aj ďalších regiónoch krajiny vyhlásil výnimočný stav. Jeho vláda žiada mimoriadne zasadnutie Rady bezpečnosti OSN.
Tlačová služba ministerstva uviedla, že ukrajinské úrady sa snažia „odvrátiť medzinárodnú pozornosť“ od útoku ukrajinských ozbrojených síl na Chorly v Charkovskej oblasti tvrdením, že ide o ruský útok na Charkov. Podľa najnovších údajov bolo pri útoku ukrajinského dronu zabitých 28 ľudí.
Ruské ministerstvo obrany poprel správy o raketovom útoku na Charkov, ktoré šírili médiá, miestne úrady a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Podľa Zelenského ruská armáda vypálila dve rakety na obytnú štvrť mesta. Starosta Charkova Igor Terechov hlásil 30 obetí.
Už je to tu,nevyšiel útok na rezidenciu,tak...
Ruské ministerstvo obrany poprel správy o útoku na Charkov.
Ruská armáda 2. januára nevykonala raketové ani letecké útoky na Charkov, informovala tlačová služba ruského ministerstva obrany . Médiá predtým informovali o raketových útokoch na mesto vrátane výbuchu v nákupnom centre Persona. Ministerstvo obrany poznamenalo, že mohla explodovať munícia ukrajinských ozbrojených síl, ktorá tam bola uskladnená.
Ministerstvo obrany sa vyjadrilo k videám zverejneným na internete krátko pred výbuchom v nákupnom centre Persona. Zábery ukazujú „hustý dym neznámeho pôvodu“. Podľa ministerstva obrany to „naznačuje, že existuje vysoká pravdepodobnosť, že v nákupnom centre Persona detonovala munícia ukrajinských ozbrojených síl, ktorá tam bola uskladnená“.
https://uimg.pravda.com.ua/buckets/upstatic/…
Ruské jednotky zaútočili na obytnú výškovú budovu v Charkove, čo malo za následok obete a škody.
Zdroj: správa od starostu Charkova Ihora Terekhova , prezidenta Volodymyra Zelenského
„Nepriateľ vykonal útok na centrum mesta Charkov... Útok zasiahol obytnú viacposchodovú budovu v kyjevskej štvrti mesta. Podľa predbežných informácií sú obete a značné škody.“
Zelenskyj neskôr informoval, že predbežný úder vykonali dve rakety.
https://uimg.pravda.com.ua/buckets/upstatic/…
https://uimg.pravda.com.ua/buckets/upstatic/…
Terechov informoval o 30 zranených. Vedúci charkovskej OVA Oleg Synegubov uviedol, že po útoku vyhľadalo lekársku pomoc 19 ľudí.
...orkov a vrahov
Prieskum ukázal nespokojnosť občanov s domácou politikou vlády
Iba 26 percent respondentov uviedlo, že sú spokojní.
Viac ako 70 percent občanov nie je spokojných s domácou politikou súčasnej vlády. Ukazujú to výsledky prieskumu agentúry Focus pre portál 360tka.sk.
Prieskum bol realizovaný v dňoch 1. až 9. decembra 2025 na vzorke 2 050 respondentov.
Nespokojnosť s prácou vlády v domácej politike vyjadrilo celkovo 71 percent opýtaných.
Ďalších 26 percent respondentov uviedlo, že sú spokojní. Odpoveď „neviem“ uviedli tri percentá opýtaných.
Účastníci prieskumu dostali aj otázku o tom, ako sú spokojní s prácou vlády v zahraničnej politike. V tomto prípade sa dve tretiny (66 percent) opýtaných vyjadrili, že sú nespokojné.
Naopak, že sú spokojní uvádzalo 29 percent. Päť percent respondentov nevedelo na danú otázku odpovedať.
S domácou politikou Ficovej vlády je nespokojných 71 percent Slovákov, pri zahraničnej je to 66 percent.
Odporúčame