Už je dávno uverejnený
List Európskej komisie je z 28. marca, je adresovaný vicepremiérovi zodpovednému za plán obnovy Petrovi Kmecovi z Hlasu.6. apríla bolo druhé kolo prezidentských volieb.
Pellegriniho kampaň je jedna z najmenej transparentných kampaní, aké sme tu videli. Svoje aktivity 'uniesol' do svojej spriaznenej reklamnej agentúry a nie je možné vidieť viac.
Pellegrini neukázal zatiaľ jediného darcu, tých ukryl v strane. Najskôr tvrdil, že darcov bude vidieť záverečnej správe Hlasu. Tieto informácie však budú dostupné až v budúcom roku vo výročnej správe.
Neskôr prisľúbil, že darcov kampane zverejní po voľbách, na čo čakáme.
Unikátom teraz je, že nevieme ani to, že či na svoju prezidentskú kampaň vôbec prispel z vlastných peňazí Pellegrini. Pri ostatných prezidentských kandidátoch to bolo jasné.
Pellegrini má na transparentnom účte už len 187-tisíc eur. To nestačí na pokrytie jeho bilbordovej kampane, ktorá bola podľa našich poznatkov o poznanie väčšia ako kampaň Ivana Korčoka, ktorý na ňu vynaložil 235-tisíc eur.
Určite bola drahšia ako dovoľuje zákon. Ale to predsa nie je žiadny problém pre našich ľudí, že?
Posledné slovo Braňa Bezáka:
Politici vládnej koalície chcú od médií objektivitu. Čo si pod týmto slovom predstavujú, dokážeme odčítať z toho, ktorým médiám odpovedajú a ktorým nie.
Možno keby na Markíze začali tvrdiť, že dinosaury nikdy neexistovali, ako to robí Bombic, alebo by sme v Denníku N hrozili našim spojencom vyhladením, ako ruská štátna televízia Rossija 1, možno by sme konečne pečiatku objektívnosti od tejto koalície dostali.
Koaliční politici útočia na médiá neustále. Obviňujú ich zo zaujatosti, neobjektívnosti a podobne. V piatok odmietol minister životného prostredia odpovedať redaktorovi Markízy s tým, že televízia už pre nich neexistuje. „Keď zmeníte svoj koaličný postoj a názor a dáte nám slobodu vyjadrovať sa, ako my chceme, tak potom,“ povedal.
V tejto vete sa skrýva všetko podstatné: 1. zmeňte svoj názor – v preklade podvoľte sa. 2. dajte nám slobodu vyjadrovať sa, ako my chceme – v preklade neklaďte nám nepríjemné otázky a neinformujte o našich zlyhaniach.
V jednom Tarabovom vyjadrení sa kombinuje túžba po ničím neobmedzovanej moci a absolútne nepochopenie, čo je prácou médií.
Taraba a Fico si ju predstavujú tak, ako to vidia, keď prídu do dezinformačných médií, kde si naozaj porozprávajú, čo chcú, aj keď je to v rozpore s realitou. Také isté prostredie chcú v Markíze či v Denníku N a v ďalších médiách, ktoré, naopak, chcú kontrolovať politikov pri moci.
Samozvaný prezident Bieloruska Oleksandr Lukašenko povedal, že nepôjde do vojny proti Ukrajine na strane Ruska kvôli mohutným opevneniam, mínovým poliam a významnej vojenskej prítomnosti na hraniciach.
Zdroj : Kremeľský propagandista Pavlo Zarubin zverejnil video rozhovoru s Lukašenkom na Telegram "Ak by sme dnes išli do vojny proti Ukrajine, nepomohlo by to. Pretože oni (Ukrajinci - pozn.) majú s Bieloruskom zabarikádovanú hranicu, takže sa tam nedá dostať."
Hranica je podľa neho kompletne zamínovaná a zabetónovaná. Lukašenko tiež odhadol počet ukrajinských vojakov na bieloruských hraniciach na 120-tisíc.
"No, oni chcú poslať (vojska na hranici - pozn. red.) na front proti Rusku a dať sem Francúzov. My čakáme," poznamenal Lukašenko.
Pyskov: Kremeľ teraz necíti, že ukrajinská strana je pripravená rokovať s Ruskom.
Holandsko vyčlení Ukrajine ďalšiu 1 miliardu eur na vojenskú pomoc v tomto roku a ďalšie 3 miliardy eur na budúci rok, uviedol premiér Rutte.
Lukašenko povedal, že ani on, ani Putin nechcú, aby bratský ukrajinský ľud trpel.
Ukrajina musí pochopiť, že ak hodí bezpilotné prostriedky do Ruska, odletia desaťnásobne, povedal Lukašenko.
Dnes nastal čas, aby si Ukrajinci a predstavitelia Západu sadli za rokovací stôl a dospeli k dohode, povedal Lukašenko.
Tempo, akým začala odvolávať riadiacich ľudí vo svojom rezorte SNS, je však obdivuhodné. Až je prekvapujúce, že na ministerstve životného prostredia je ešte pri vchode do budovy stále ten istý vrátnik. Pri šéfovi meteorológov však stojí za poznámku, že kým pri väčšine vyhadzovov si SNS vystačila s konštatovaním „bez udania dôvodu“, tu envirominister Tomáš Taraba vytiahol „zlé manažovanie IT projektov“
Pravdepodobne ho zasiahli strelami s plochou dráhou letu Ch-101, z ktorých každá nesie 400 kilogramov trhaviny, ale podľa niektorých zdrojov sa trafili ruské balistické rakety.
Vo štvrtok 11. apríla nasledoval druhý útok. Terčom boli opäť úložiská pri Stryji. Včera na rôzne energetické ciele po celej Ukrajine útočilo 80 dronov, rakiet a striel s plochou dráhou letu. Rusom sa znovu podarilo zasiahnuť povrchovú časť úložiska a Ukrajinci opäť tvrdia, že nespôsobili kritické škody.
Pred vojnou ponúkol Naftogaz 10 miliárd metrov kubických zahraničným zákazníkom. V dôsledku vojny odmietli, ale už na jeseň 2023 využívali 1,5 miliardy metrov kubických a dnes by mali mať západní klienti v ukrajinských ložiskách 2,5 miliardy metrov kubických plynu.
Aj vďaka tomu sa podarilo Európe odstrihnúť od ruských dodávok a pripraviť sa na zimu bez rizika energetickej krízy. Prípadné dlhodobé vyradenie ukrajinských zásobníkov by ju mohlo vyvolať.
Rusi sa vo štvrtok pokúsili vyradiť obrovské zásobníky plynu sto kilometrov od Slovenska
Kúsok od Polonín, Uliča a Sniny sa rozpútali vzdušné boje, ktoré môžu vypnúť Ukrajinu. Američania (ale nielen oni) vyčítajú Ukrajincom, že útokmi na ruské rafinérie môžu rozkolísať svetový trh s ropou. V rovnakom čase robia Rusi všetko pre to, aby rozkolísali minimálne európsky trh s elektrinou a plynom.
Najväčší z ukrajinských zásobníkov leží desať kilometrov od mesta Stryj. Volá sa Bilche-Volitske-Uherske a iba doň sa zmestí 17 miliárd kubických metrov, čo zodpovedá 20 percentám celoeurópskej spotreby. Najbližšie slovenské územie je necelých 107 km od tohto úložiska. Do Uliča je odtiaľ 120, do Uble 125 a do Sniny 137 kilometrov.
Prvý úder proti zásobníku od začiatku invázie podnikli Rusi 23. marca. Rusi hneď na prvý pokus zasiahli povrchové zariadenia zásobníka, ale podľa vedenia Naftogazu nespôsobili veľké škody.
V ruskom meste Belgorod sa dron zrútil do administratívnej budovy Gazpomu, následkom čoho sa zranili dvaja ľudia, uviedol guvernér regiónu Belgorod Vjačeslav Gladkov.Podľa Gladkova mal jeden muž šrapnelovú ranu na dolnej končatine a druhý mal črepinové rany na horných a dolných končatinách. Boli hospitalizovaní.
Ruský guvernér tiež uviedol, že fasáda budovy bola poškodená a na mieste pracovali záchranné zložky.
Podľa Medusy bola poškodená budova Gazpromu v 5. Zavodsky Lane.
Predchádzalo tomu množstvo jeho otvorene protiukrajinských vyjadrení: najmä slovenský premiér označil Ukrajinu za štát, ktorý je pod „absolútnym vplyvom USA“ a naznačil, že časť svojho územia bude musieť dať Rusku. .
Napriek týmto nepriaznivým východiskovým podmienkam boli prvé rokovania celkom konštruktívne . Ako poznamenali zdroje EuroPravdy vo vyjednávacej skupine z ukrajinskej strany, Fitso na uzavretej časti rokovaní priamo priznal, že jeho škandalózne vyjadrenia boli adresované internému publiku, pričom on sám je pripravený na konštruktívne vzťahy.
„Ak Slovensko, podobne ako Maďarsko, nebude blokovať dôležité témy pre Ukrajinu, tak tieto vyhlásenia bude treba ignorovať,“ opísal neskôr postoj oficiálneho Kyjeva jeden z členov vlády.
Fico volí „mier“ s Ukrajinou: ako sa dalo dohodnúť so Slovenskom a ako dlho to vydrží
PIATOK 12. APRÍLA 2024, 08:03 —JURIJ PANČENKO, EURÓPSKA PRAVDA
Slovenská vláda „má srdce, chápe vašu situáciu a chce vám byť maximálne nápomocná“. Ukrajina počula podobné slová od mnohých zahraničných lídrov. Tentoraz však prišli od slovenského premiéra Roberta Fica, známeho svojimi protiukrajinskými a proruskými vyhláseniami, po ukrajinsko-slovenských medzivládnych konzultáciách , ktoré sa konali 11. apríla v slovenskom prihraničnom meste Michalovce.
Dá sa teda hovoriť o nejakých zmenách na pozícii otvorene proruského lídra Slovenska?
Ide už o druhú konzultáciu šéfov ukrajinskej a slovenskej vlády po minuloročnej zmene moci v susednej krajine. Prvá schôdza bola v Užhorode 24. januára a vtedy sa zdalo, že Fico sa účelovo snaží schôdzu narušiť.
Ďalej zdôrazňuje „potrebu pokračovať vo vykonávaní politiky neuznávania pokusu Ruskej federácie o anexiu Autonómnej republiky Krym a mesta Sevastopol“ aj ďalších okupovaných častí Ukrajiny.
Rusko momentálne okupuje vyše 17 percent ukrajinského územia. Ak by mala Ukrajina obnoviť svoje medzinárodne uznané hranice z roku 1991, znamenalo by to aj dobytie anektovaného polostrova Krym a Donbasu.
Fico pritom ešte v januári v Sobotných dialógoch tvrdil, že nie je možné, aby Rusi z týchto území odišli. „Veď to je nereálne, to pripúšťajú všetci,“ vravel pred tromi mesiacmi v RTVS.
2. Vojna je nevyprovokovaná, Rusko podkopáva medzinárodný poriadok
3. Ukrajina rozhoduje o svojom členstve v NATO
4. Slovensko podporuje Zelenského plán
5. Rusko ostreľuje civilnú ukrajinskú infraštruktúru
6. Na Ukrajinu darujeme odmínovacie systémy
7. Chceme znížiť závislosť od Ruska
8. Vlakové spojenie z Košíc do Kyjiva
9. Pozitívna dynamika vzťahov
10. Slováci si podľa Fica neuvedomujú, ako Ukrajinci trpia
Krátko po prezidentských voľbách premiér Robert Fico hovorí o ruskej vojne proti Ukrajine inak než začiatkom roka.
Líder Smeru ešte pred niekoľkými mesiacmi tvrdil, že Ukrajina nie je suverénna krajina. Vravel, že je „pod absolútnym vplyvom Spojených štátov“, čo zarezonovalo aj v ruských propagandistických médiách. Zároveň jej odkazoval, že by sa v prospech mieru mala vzdať svojho medzinárodne uznaného územia.
Po štvrtkovom stretnutí s ukrajinským premiérom Denysom Šmyhaľom v Michalovciach však podpísal dokument, ktorý tieto slová priamo rozporuje.
Doslova sa v ňom píše, že Slovensko má pevný postoj „k podpore suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny“. Ficova vláda podľa tohto textu rešpektuje, že má právo „slobodne si zvoliť vlastnú budúcnosť“.
1. Krym a Donbas patria Ukrajine
Hneď v úvode dokumentu sa píše, že obom vládam záleží na vzájomnej spolupráci založenej aj na „rešpektovaní územnej celistvosti a zvrchovanosti Ukrajiny v jej medzinárodne uznaných hraniciach z roku 1991“.
Európska komisia poslala vláde netradične ostrý list. Pýta sa na odstavenie prokurátorov
Podpredseda vlády Kmec potvrdil, že na list zatiaľ neodpovedali. Pôvodne dostal termín do 10. apríla. Kmecova hovorkyňa Loretta Pinke vraví, že lehotu na ich žiadosť predĺžili do 19. apríla. Ako dôvod uviedla aj rozsah požadovaných štatistických informácií.
Aký je vicepremiérov postoj k výhradám Bruselu, Kmec neprezradil.
Fico hovorí o treste za zvolenie Pellegriniho. List prišiel pred jeho víťazstvom
Naopak, museli sme ako Slovensko vrátiť do Bruselu 480 miliónov nevyčerpaných eur, ktoré mohli ísť na zabezpečenie hraníc, na infraštruktúru a skenery. Ani sme o ne nepožiadali. Ukrajinci sú napriek vojne dynamickí, my tu spíme.
Okrem toho vojna na Ukrajine v plnej nahote ukázala aj zaostalú realitu našich hraničných priechodov. Poliaci majú odstavné terminály s plnou infraštruktúrou, toaletami, sprchami, reštauráciami a záchytnými parkoviskami. Vodičom kamiónov posielajú SMS s užitočnými informáciami. A my? Máme kolóny čakajúcich kamiónov na rozmlátených cestách – bez terminálov. Od roku 2019 máme vypracovanú štúdiu rekonštrukcie hraničného priechodu nákladnej dopravy vo Vyšnom Nemeckom, nič sa s ňou doteraz nedeje.
Ako perličku spomeniem, že keď od nás viezli na Ukrajinu tanky a ťažkú vojenskú techniku, museli sa mostom vyhnúť. Alebo – u nás sa opravujú tanky a colníci ich nechceli pustiť na Ukrajinu. Nemci sa naštvali a poslali ich cez Poľsko.