Čipy také malé, že by prešli ihlou až do ľudského tela, existujú, aj keď sú na samej hranici toho, čo fyzika umožňuje. Existuje napríklad biosenzor s rozmermi 0,2 x 0,2 x 0,1 milimetra, ktorý dokáže odmerať teplotu svojho okolia. Sme teda už na polceste k tomu, aby sme vedeli všetkým ľuďom na Zemi odmerať teplotu!
Najväčší problém sa však začína až po očipovaní. Z čoho získa čip energiu, aby dokázal fungovať? Až takéto malé batérie neexistujú. Miniatúrne senzory je možné napájať z iných zariadení na diaľku, napríklad lúčom svetla alebo ultrazvukom. Čo je dosť cool, ale takmer určite by ste si všimli, ak by za vami niekto chodil s ultrazvukom dosť výkonným, aby cez kožu a svaly dokázal na diaľku napájať čip.
Ak by sa aj nejako vyriešil problém s napájaním, zostáva posledný – aby bol čip na niečo užitočný, treba z neho vedieť prečítať dáta. A ľudský sval, kam sa pichá injekcia, je najhoršie možné miesto, kam by sa čip mohol dať: bezdrôtový signál sa cezeň šíri veľmi problematicky.
