Až po tebe.
Už bolo toho o Čaputovej viac než dosť. Nech pracuje, keď sa tam už ktovieakými cestami dostala, a dajte nám, čo ju nechceme, svätý pokoj! Je nás väčšina.
„Chcem aby sme boli krajina, kde sa ľudia nebudú báť zomierat.“
Čím skôr, tým lepšie.
Baránka osobne poznám z parlamentu, kde sme sedávali na balkóne pre novinárov. Je to múdry chlap, má vlastný, argumentmi podložený názor a cudzí - ani ten tvoj pätnásťročný - nepotrebuje.
Nemôžeš porovnávať prihlášku do strany s aktívnou prácou v strane, a ani aktívnu prácu v strane s pôsobením s (papalášskymi) výhodami. Ja som bola roky vo výhľadovom pláne, ani len na pozíciu kandidátky som sa nedostala, vždy ma predbehol šofér alebo upratovačka, lebo prednosť mala robotnícka trieda. Napokon ma chceli v decembri 1989 (!) urgentne prijať do komunistickej strany. Bez dvojročnej kandidátskej lehoty, z minúty na minútu. Samozrejme, len som sa zasmiala. Ešte dva týždne ma kolegovia opľúvali, a potom začali všetci komunisti v redakcii odhadzovať a páliť stranícke knižky. Dnes sa dejú aj horšie veci, akurát nie v červenom, ale vo fialovozelenom farebnom tóne.
Šefčovič nebol komunista. Ľudia dnes nevedia čítať, a najmä nie rozmýšľať.
Heslo demokracie: Rozdeľuj, straš a panuj!
Ale bola. Mám dodnes školskú zdravotnú kartu: proti osýpkam som bola očkovaná, proti kiahňam nie. Vypísala to tam vlastnou rukou moja mama. (Som ročník 1956.)
Zo slova "národ" sa vytratila súdržnosť. Sme len viac-menej náhodné spoločenstvo jednotlivcov.
Je to svinstvo. Zažila som to, napísala som sťažnosť generálnemu riaditeľovi a zrušila som pri tej príležitosti pevnú linku. Už nikdy som od toho operátora neprijala ani pozdrav.
Mladí nech najskôr ukážu rodičom, že sú lepší ako oni (boli v ich veku), a potom sa môžu hnevať, koľko chcú.
Kedy zmizne "ú" na konci slova koncipientsky? Má byť: koncipientsku prax. Ide o zdomácnené cudzie slovo, v ktorom platí rytmický zákon.
Možno vydediť potomka, ktorý sa nezaujíma viac ako desať rokov, sedel opakovane, ale jeho terajšie miesto pobytu nie je známe?