Vláda nikdy neposkytla ochranu nijakému novinárovi, a ani to nie je vecou vlády. Ľudia majú skreslené predstavy o tom, kto je za čo zodpovedný v najvyšších štátnych orgánoch. Novinárska práca je niekedy nebezpečná. Každý sa musí sám rozhodnúť, či bude napriek tomu ďalej riskovať.
Dva rožky namiesto jedného sú zbytočné výdavky? Či mäso na nedeľu? Až kam klesneme? Zbytočné výdavky, to sú dva domy, štyri autá... Ale zbohatlíkov nikto nesúdi za to, že rozhadzujú peniaze a nevedia sa zmestiť do kože. Kritizovaní sú chudáci s plnými košíkmi v potravinách... Áno, cenovo zvýhodnený balík toaletného papiera s ôsmimi kotúčmi zaberie veľa miesta. A možno len takí dôchodcovia s veľkým nákupom (podľa mňa zriedkaví) sú zneužívaní dospelými a veľmi zamestnanými deťmi. A možno len cítia, že zajtra by už nemuseli vládať nakupovať.
Život má inšpirovať, ale vykrádať z neho staré "vtipy" je málo. Nepozerám to práve pre herecké obsadenie. Herec sa musí rozhodnúť, či bude hrať postavy v umeleckých dielach, alebo sa stane postavou v jednej reálnej politickej hre. Nikdy sa na Slovensku nenakrúcalo toľko politických agitiek a propagandistických sr...k ako v posledných dvadsiatich rokoch. Zlaté časy, keď sme volali po nových slovenských filmoch a seriáloch! Dnes sú diváci radšej "skrytí niekde inde"...
Niekto bude skúmať, či sú tie deti skutočne vychované?
V priemere: 70-ročná žena opatruje vnúčatá a stará sa aj o domácnosť, minimálne o jednu. 70-ročný muž už iba sedí alebo leží. Rovnoprávnosť je rovnaký plat za rovnakú prácu - a toho sa my ženy asi nikdy nedožijeme! Muži by chceli aj vyššie platy, aj vyššie dôchodky, aj po príchode z práce (alebo z krčmy) plný servis.
Chmelár to vystihol. Ešte by som sa opäť opýtala: Kto vlastne v tomto štáte vládne? Možno by bolo dobré, keby nejaký opozičník zdvihol "moc zo zeme" ako kedysi Čarnogurský. Potom by sme sa pozreli a vypočuli si, ako v správach RTVS "informujú" o aktivitách Matice slovenskej, o návrhoch kotlebovcov (ten o reklame v TV bol geniálny, a hneď v zárodku odvrhnutý) alebo hoci o názoroch predstaviteľov strany SMER na niektorú zásadnú vec... V Smečku (v smečke by bolo české) majú dnes šábes.
Myslím si, že nekompetentní by sa do rigoróznej práce zbytočne pozerali.
Mám doma dodnes odložený krásny list pani Emílie Filipovej, ktorý mi spolu s básňami poslala do redakcie ešte v minulom storočí. Priznám sa, že som vtedy nevedela, čo s jej veršami robiť... Medzi najmladšiu poéziu, ktorú som kratší čas mala na starosti, sa štýlovo nehodili, medzi tvorbu "profesionálnych" básnikov (známych, ktorí už vydali knihu a boli vo zväze) som jej meno nesmela zaradiť. Na jednej strane bola pristará, na druhej príliš neznáma a veľmi málo angažovaná... (V zmysle vtedajšej angažovanosti.) Napriek tomu sa mi jej básničky páčili, boli ako páperie, kvety a dobrý chlieb zároveň. Aj som si poplakala, že ich nemôžem uverejniť, čo som pani Emílii tiež napísala v odpovedi. Neurazila sa, naopak, napísala mi ešte jeden krásny list, v ktorom sa mi už pochválila, že je mamou Jara Filipa. Až sa mi nechcelo veriť, pretože Jaro bol pre mňa v tom dávnom čase stelesnením bohéma... Som rada, že sa takto zavŕšil oblúk, gratulujem pani Emílii aj vnučke. Rada si prečítam.
Mne sa tie interné pokyny vidia celkom fajn. Spravodajstvo nikdy nebolo nestranné, nejaký kľúč výberu musí existovať. Nevravím, že mi hlavné televízne správy RTVS vyhovujú (rozhlas nepočúvam), rozhodne ich treba skrátiť na polhodinu. Nie je možné, aby sa do 30 minút nezmestilo všetko podstatné. A ak niečo treba dopovedať, sú, resp. majú byť na to iné relácie (publicistické).
Veľmi dávno, ako -násťročná, som robila "konkurz" do Cestovnej kancelárie mládeže. Zväzácky funkcionár mi položil otázku: "Čo je sionizmus?" A v tej tréme zo mňa vyhŕklo: "Prenasledovanie židov." Možno som nechtiac povedala pravdu... (Z dnešného pohľadu.)
Požijeme, uvidíme. Ani vtipy sa nebudú smieť rozprávať?
V prieskume už Kotleba Danka preskočil.
Holokaust sa rovnako týkal Rómov aj Slovanov.
Že sa niekto vôbec môže zmieňovať o "odbojových metódach". Sú to obyčajní vrahovia a majú pykať.
Vyslovene tendenčné otázky. Manipulácia. Treba rozlišovať medzi strachom a nevôľou či odporom.
Skúsim príklad. Ako by mohlo ľavičiarovi záležať na tom, aby pravičiar volil? Veď je jasné, že pravičiar bude vyberať svojich kandidátov (svojho kandidáta) z pravice, teda súpera/súperov z úplne opačného politického spektra, v akom sa pohybuje ľavičiar a jeho potenciálne vybratí kandidáti. Programy sú zväčša podobné až rovnaké, najmä v komunálnych voľbách, preto sa volič orientuje najmä podľa sociálneho cítenia a vzťahu k peniazom na ľavicu alebo pravicu. Stred je pre váhajúcich a politika stredu tiež býva váhavá. Už nespomínam nuansy, svetonázor, vierovyznanie, všetky vplyvy (rodinné, pracovné), životné skúsenosti, sympatie či antipatie ku konkrétnym politikom, ktoré môžu mať dosah na voľbu. Aj nevoliť je postoj a vôbec sa zaň netreba hanbiť. Ani výhra vo voľbách nemusí byť výhrou - ani strany, ani jej voličov, o čom svedčí i najsúčasnejšia súčasnosť. Tak čomu som neporozumela, Tóno? Napíš vo veršoch.