A každý mesiac.
Načo potom máme tzv. farmárske trhy? Nedávno som tam kúpila "komlóšsku" klobásu, pikatnú, ale takú dobrú, že sa dá jesť aj bez chleba, bez ničoho. V kamenných potravinách ani v mäsiarni som dávno nič podobné nevidela. Naopak, v reťazcoch často býva klobása s plesňou, ale nielen s bielou, nájde sa aj zelená a čierna, a to už keď si človek nevšimne pri kúpe, môže doma rovno vyhodiť. Alebo ísť reklamovať a handrkovať sa, čo sa mi už stalo aj u veľmi vychýreného mäsiara; riešila to napokon Štátna obchodná inšpekcia. Problém teda je, že istotu kúpy bezpečného výrobku nemáme nikde. Keď si už tú klobásu či zabíjačkové pochúťky môžem dať naozaj len výnimočne, v rozpore so zdravotnou diétou, tak nech to je aspoň vynikajúce!
Prieskum nerobia "dievčatá", ale vedkyne. Sama som odpovedala v podobnom projekte, len otázky mi prišli z Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra Slovenskej akadémie vied. Hanbím sa za takýchto (spolu)diskutujúcich.
Vedia sa ozaj dobre postarať - o seba. Sú to takí samostarostovia...
Aké sú to tie moderné antidiabetiká? Nedalo by sa niektoré vymenovať?
Zaujímavé, viac ako sedemnásobný počet provokatérov v porovnaní s počtom pokojných demonštrantov...?
Už ten čas je veľký mýtus! Darmo vysvetľovať, dožite sa a uvidíte.
Jožko bol aj riaditeľom Bibiany a dokázal seriózne úradovať, keď bolo treba... V deň, keď zahynul, som náhodou bola prvá v redakcii a pri telefóne, takže som prijala tú hroznú správu od jeho manželky. Patril medzi ľudí, ktorých môžete nestretnúť mesiace či roky, a predsa máte zoči-voči pocit, že ste sa rozprávali včera.
Myslím si, že je neetické pokračovať vo vianočných trhoch. To by bolo ako veseliť sa na hrobe: na ohavnom. Tragédia sa nestala majiteľovi budovy ani nájomcovi priestorov kaviarne, ale hlavnému mestu Slovenskej republiky, nám všetkým. Zrejme prídeme o krásnu kultúrnu pamiatku - bude už ťažké až nemožné túto secesnú budovu vrátane historického interiéru rekonštruovať, reštaurovať. Reálne hrozí, že ju bude treba zbúrať... (Pellegrini ani nemá kam vziať predsedov európskych vlád.)
Slovo "viťahovanie" v slovenčine neexistuje. Ani otázka "nevystane". Ten, kto kritizuje, nesmie byť v tom istom kritizovateľný. Problémom intonácie, výslovnosti sa majú venovať predovšetkým vysoké školy, z ktorých vychádzajú veľké množstvá nepripravených novinárov. Už študenti žurnalistiky (dnes najmä adepti mediálnej komunikácie) sa môžu špecializovať na budúcu prácu v rozhlase alebo v televízii a absolvovať zodpovedajúcu prípravu, aby ich rečový prejav dosiahol vynikajúcu kvalitu. V záujme médií je aj zrozumiteľnosť obsahov, ktoré šíria. Každá televízia, verejnoprávna i súkromná, každé rádio vrátane verejnoprávneho rozhlasu by malo dbať o bezchybnú slovenčinu moderátorov a hlásateľov. S iniciatívou by teda mali prichádzať najmä vedenia elektronických médií. Rádiá a televízie by potom za takéto konzultácie a možno aj školenia mali zaplatiť
- hoci aj Jazykovednému ústavu Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied. Po transformácii ústavov SAV to bude prirodzené, aj kapacity sa nájdu.
Nenahraditeľná škoda. Cena za nezmyselnú komercionalizáciu a potvorenie myšlienky Vianoc.
Takže nebudú Vianoce?
Myslím si, že Petra Vajdová má rovnováhy dosť.
V parlamente nesedia volení zástupcovia politických strán? (Predtým volení zástupcovia ľudu...)