Bývalý minister kultúry! A ty si kto?
"Skutoční rebeli", ako vravíš, zrejme neboli geniálni ako Marián Varga. On si mohol dovoliť žiť zvláštne a žiaden minister ani papaláš si, naopak, nemohol dovoliť na neho siahnuť. Aj tí, čo ho nemali radi, museli uznávať jeho tvorbu, lebo bola jedinečná. Marián ani nebol veľký rebel, akurát mu každý mohol vyskočiť... Uživil sa aj ako solitér. Nebol hamižný. A mal pri sebe vzácnu ženu.
Samozrejme, keď za ten istý nákup (napr. v potravinách) miniem viac peňazí.
Ako sa niekto môže pýtať, či existovala móda v socializme? Ak aj v obchodoch mimo Bratislavy bolo toho módneho málo, v hlavnom meste Slovenska, ale aj v mestách s odevnými závodmi ako Trenčín, Púchov a pod., sa našli dobré a kvalitné veci. Veľa sa šilo, a nielen doma, podľa našich aj zahraničných časopisov (Burda nebola jediná); šilo sa u rodinných krajčírok a krajčírov, v meste aj v salónoch. Pokiaľ si pamätám, do mojej dospelosti mama vystriedala niekoľko krajčírok, ktoré šili pre ňu i pre mňa so sestrou. Móda z Paríža tu bola známa aj vďaka mojej matke, žili tam s otcom 4 roky (od r. 1961) a v tomto období aj po návrate domov prekladala články do našich módnikov. Potom tu bol Tuzex. Neskôr butiky, v ktorých boli naozaj kvalitné veci, nie drahé handry na minipostavy (ako dnes). Keď podnik zahraničného obchodu doviezol niečo z Anglicka do OD Dunaj a podarilo sa to v bitke zákazníčok vybojovať, určite išlo o tzv. večný kúsok.
Nezamestnanosť/zamestnanosť nie je podstatná. Dôležitá je kvalitná zárobkovosť.
Kto sa už raz začne zaoberať problémami, ktoré majú s parkovaním áut bezautoví chodci...
A čo má byť v lete, ak nie horúčava? Meteorológovia nech varujú pred niečím nečakaným - ak treba. Ale o čom by sa v uhorkovej sezóne písalo, všakže?
Päťhviezdičkový hotel? S mravcami a smradom. All inclusive? Hlad a hnačka. More so živými loptami, hovorí sa im aj medúzy. A kopa hodín letu. Možno vám však na výletnej lodi primiešajú do kávy kokaín. Ak len kvôli tomu...
A ešte ušetrili tým, že bezdôvodne odmietali najmä dôchodcom kúpeľné liečebné pobyty.
Názov je lákavý iba ak ukradnutosťou. Porovnaj: Tajomný hrad v Karpatoch od francúzskeho spisovateľa Jula Verna (z roku 1892) a Tajomný mlyn v Karpatoch od Pavla Weissa...
Kedy "všetci hovorili pravdu"? Žila som pred 89., žijem aj po ňom, ale takú dobu som nezažila.
A koľko penzisti zaplatia za lieky, ak odmietnu generiká? Generikum nie je to isté ako originálny liek, nech to tvrdí ktokoľvek!
Tam okolo Strečna cesta nebezpečná... Nič nové, spievalo sa o tom aj v ľudovej piesni. Možno by mohli poradiť odborníci v blízkom Slovinsku alebo v Chorvátsku, kde sú skaly okolo prímorských ciest zaistené nejakým sieťovým systémom.
Je mi nesmierne ľúto, že požiare ničia najkrajšiu krajinu. Aspoňže Split zostal celý, mám naň najlepšie životné spomienky. Bola som osemnásťročná...
To tvrdia aj slovakisti vo svete, prekladatelia slovenskej poézie.
Nemôžu nahnať tisíce vysokoškolákov s humanitným vzdelaním do automobiliek. Či?
Neviem, prečo tak kopeš do autorky a porovnávaš ju s jej otcom. Jej otca som poznala ako ťažkého alkoholika, ktorý v opitosti nechával v klube čašníčkam 500-korunové prepitné. Niečo z jeho tvorby sa mi páči, niečo nie. A podobné je to aj s tvorbou jeho dcéry; nie je mi blízke, čo píše, ale nepíše zle. Niečo sa jej vydarí väčšmi, niečo menej. Samozrejme, je to skôr ženská próza. Pokiaľ ide o knihy a knižnice, myslela som si, že svoje celoživotne zbierané poklady venujem knižnici v Petržalke a urobím tak možno čosi na povznesenie ducha tunajšej mládeže. Kedysi knižnica vďačná za každý prírastok je však odrazu pyšná; kníh vraj majú dosť, niet ich kam dávať. Mám vraj z tých vyše tisíc knižiek vypracovať zoznam a poslať ho akémusi riaditeľstvu, možno mi schvália výnimku... Tak donor aby sa dnes vnucoval, namáhal a tŕpol, či jeho nezištnosť vôbec niekto prijme. Takže rozdávam, nechávam vo vestibule paneláka pri schránkach, nosím do polikliniky, kde majú také siroty poličku, alebo do UK.
Ľutujem našich svetových športovcov. Robia proti nim hotové komploty. Aj v športe ide iba o biznis. Nečudovala by som sa, keby sa na svoj šport vykašlali. Aj Tóth, aj Sagan už dosiahli obrovské výsledky a sú pýchou Slovenska. Nemá význam, aby sa krenkovali alebo bojovali proti veterným mlynom. Na to sú funkcionári, manažéri, športoví lekári a pod., aby bránili česť tých, z ktorých výkonov priamo profitujú. Tóth nemá čo podávať vysvetlenie; ani rodinné striebro nerozpráva, jednoducho žiari.