Toto je ďaľší tvoj príspevok, za ktorý ti ďakujem. Je to tak, ako píšeš. S malým upresnením : keď niekto zmení svoju národnosť, tak je to vždy asimilácia. Nemusí to byť násilná. Môže byť dobrovoľná - maďarizácia (slovakizácia), alebo násilná - pomaďarčenie (poslovenčenie). Len "slovenskí vlastenci" nepoznajú presný význam týchto slov, a o maďarizácii hovoria ako o násilnom čine. Pritom maďarizácia je spontánne rozhodnutie, "násilná maďarizácia" = pomaďarčovanie je odsúdenia hodné.
To čo si napísal, platí pre slovakizáciu, ale aj pre maďarizáciu. A platilo to aj za Uhorska. Nikto nevie, koľko percent Slovákov sa rozhodlo dobrovoľne, že chce aby ich deti mali ľahší život, tak nech sú z nich Maďari. A pritom tie podmienky mali len také ťažké, ako tí Slováci vo Vinici.
Alebo zo svojich detí dobrovoľne vychovali Maďarov tak, ako aj ten Maďar z Vinice vychoval zo svojich detí Slovákov. A robí to 30% rodičov maďarskej národnosti na Slovensku, keď svoje deti dávajú do slovenskej školy.
