Použijem analógiu z poľnohospodárstva, lebo to musí pracovať s dlhodobými horizontami. Neosvedčilo sa, ak sa poľnohospodár príliš stará do prírody, doslova babysituje rastliny, lebo potom príde skôr alebo neskôr skaza. Najlepší poľnohospodár je ten, ktorý využíva prirodzené danosti miesta, prirodzené danosti rastlín a kombinuje ich v súlade. Kto pestuje, vie to veľmi dobre, stačí utrafiť správne miesto a rastlina bude sama bujnieť. Ak nie, tak bude živoriť. Keď sme toto podriadili dotáciám a peniazom, teraz žneme problémy monokultúr a pesticídov.
Takto je to aj so spoločnosťou, buď sa budeme hrať na nové Švajčiarsko alebo Rakúsko a naďalej ignorovať naše prirodzene vidiecke obyvateľstvo, alebo to využijeme v náš prospech. O tom je celá veta, že vláda je najlepšia tá, ktorú nevidno. Preto by mal rásť sad sám a záhradník by mal byť neviditeľný.


