Ja sa nad tým zamýšľam :) Ale moje zamýšľanie nie je podstatné, vzhľadom na výsledky toho referenda. 22 proti 78, u nás by to bolo ako... 3 proti 97 ?
Ja sa nad tým zamýšľam :) Ale moje zamýšľanie nie je podstatné, vzhľadom na výsledky toho referenda. 22 proti 78, u nás by to bolo ako... 3 proti 97 ?
3. Ľudia sa delia na dve veľké skupiny (česť výnimkám, ktoré neustále rádovo klesajú) - "konzumentov", konzumujúcich vo voľnom čase predovšetkým lacnú zábavu a "kreatívcov", ktorí nedokážu časovo alebo finančne voľný čas vôbec stíhať, v tomto šialene dynamickom trende. Prví sú znudení a druhí frustrovaní a vyhoretí.
Výsledkom sú iba množiace sa problémy a nožnice sa neustále otvárajú. Ekonomicky nepodmienený príjem (u nás jeho modifikácia Sulíkovým odvodovým bonusom) zprehľadňuje systém, čo je jeho zásadné plus. Mínus je nejasnosť jeho prefinancovania.
Filozoficky je jeho plus spravodlivosť a dosiahnutie pohody tým, že tí, čo už teraz sú na dávkach aj naďalej môžu zostať na dávkach. Tým kreatívnym to však umožní zvoľniť tempo a venovať sa napríklad rodine, alebo koníčkom, alebo svojej komunite. Mínusom je však to, že nikto nevie, čo to s človekom vlastne urobí - čo to urobí s flákačmi, to vieme. Ale čo to urobí s makačmi, to nevieme.
Pointa nepodmieneného príjmu spočíva:
1. Pre ľudí je čím ďalej menej práce. Prácu vytláča neustále zvyšovanie produktivity práce (pričom tlak na neustály rast a teda blahobyt je pre planétu a zdroje absolútne neudržateľný), ďalej racionalizácia a koncentrácia práce a taktiež robotizácia a technologický pokrok. Laicky povedané, dnes je situácia taká, že človek buď nepracuje vôbec a berie rôzne štátne príspevky a podpory....alebo ak pracuje, tak pracuje za troch, ako otrok.
2. Ešte pred 100 rokmi platný model, že pracujúci otec uživil svoju ženu, ktorá sa starala o chod domácnosti a svojich x-detí sa zmenil na model, že pracujúci obaja rodičia nedokážu uživiť svoje jedno dieťa (školy, aktivity, životná úroveň).
"22% čo hlasovali za, to je % zastúpenie sociek, sociálnych inžinierov, anarchistov a iných typov ekonomických trubirohov vo švajčiarskej polpulácii voličov."
...toto je tvoj veľký omyl, lebo vôbec nevieš, v čom spočíva logika nepodmieneného príjmu.
kde je vela penazi v krabici, tam ide zvycajne o zivot. mimochodom.
Presne ako hovoris.
Od sameho zaciatku sa medzi fanusikmi vie, ze Jon Snow je dolezita postava, lebo za dolezitu ju od sameho zaciatku povazuje George R. R. Martin.
Maju natocene dve serie.
Ja napriklad stale pochybujem ze je/bude mrtvy.
Ja som to zase vyhodnotil, ze je v ludoch vyssi imperativ, co stroj nema a nebude mat. A ak sa bude "iba" ucit, dopadne to zle.
Vždy keď mi príde do schránky žltý lístok alebo šek (čomu sa snažím intenzívne predchádzať), obleje ma studený pot. Pošta = skúška nervov.
Tykate tym, ktori vam vykaju a bezdovodne urazate. Rozumiem, ze je vam konanie toho policajta sympaticke, ale pre tvrdenie, ze obuchat zene hlavu o auto je OK preto, ze neuposluchla vyzvu, treba trosku viac ako iba osobnu sympatiu. Minimalne si pozriet nieco o primeranosti zakrokov - a co je to nutna obrana a krajna nudza. A nie sa vzdelavat americkymi filmami.
A to tvrdí predstaviteľ NATO, teda niekto, kto namiesto IS bombarduje svoju nemocnicu, Kurdov, okupuje Irak a zostreľuje spojeneckú stíhačku. Nech sa páči :)
dokončenie:
Takže principiálne musíš skončiť na úrovni - robím to nie pre seba, ale pre svet, pre vyšší princíp a idem do toho naplno, lebo tak je to správne. A chápem, že toto moje individuálne bohatstvo nie len moja zásluha, ale zásluha celku a preto celou svojou inteligenciou do tohto celku musím prispievať a učiť tých mladších alebo menej zdatných a prispieť väčším dielom, ak som dostal väčšie dary. Ale nerobím to z prinútenia, ale robím to sám a slobodne lebo takto to vnímam.
Ale takýto postoj chce silné sebapoznanie a veľkú sebadôveru a tiež aj veľkú vieru.
100x som si kládol otázku, čo je udržateľné a čo nie. Ale vždy som sa nikam nakoniec nedopracoval, lebo to prognózovať nikdy nevieš. Logicky vychádza, že sám na seba sa najviac môžeš spoľahnúť...ale iba v prípade, že fungujú pravidlá a že si zdravý. Tie sa však vždy spravidla zásadne menia. A je úplne jedno či ide o štátnu alebo privátnu inštitúciu - štátnu mení ľubovôľa politikov a privátnu ľubovôľa politikov a chamtivosť majiteľov (alebo naopak ich hlúposť a straty).
Takže v konečnom dôsledku vždy skončíš len na nejakej kombinácii systémov, na nejakom zdieľaní rizík, vzájomnej pomoci...ale zase bez individuálnej zodpovednosti to tiež nejde. Lebo zdieľanie rizík bez vlastnej zodpovednosti je len darmožráctvo na úkor šikovnejších.
Celý marazmus tohto nášho spoločenstva (štátu) spočíva v jednoduchej otázke ...každý rieši či sa to oplatí. Správna otázka však stojí, či je to principiálne správne. Túto otázku si však nikto nekladie a preto sme len predajní handliari, hráči a ako predajní handliari a hráči aj dopadneme, prehráme všetko.
Pracovali aj predtým, ale vrchní šéfovia sú politici - volení amatéri. Ľudia z bezpečnostných zložiek musia držať hubu a krok.
Článok na tým: Rusko začiatkom budúceho roka predá svoje posledné veľké ropné pole na západe Sibíri. Ide o pole Erginskoje a jeho predaj by podľa agentúry Reuters mohol vyniesť až miliardu dolárov.
Slovenské elektrárne majú prevádzkový zisk 789 miliónov eur ... zdierajú nás na elektrike ako veľké ruské ropné pole...
Odporúčame