Zákon nemusí byť spravodlivý, zákonom sa nastoľuje poriadok. V právnom štáte, kde štátny dôchodkový systém je založený na zásluhovosti, na potlačení solidarity, nemôže nastať situácia, nemôže sa stať, že
- osoby, ktoré do systému aj celý produktívny život platia (výška platieb je irelevantná), sú na dôchodku postavené na roveň s osobami, ktoré do systému nezaplatili ani cent
- osoby, ktoré boli pre systém užitočné, v spoločnosti vytvárali hodnoty, prácou, sú kvalifikované ako osoby, ktoré si svoje nároky majú na dôchodku uplatňovať prostredníctvom pravidiel o hmotnej núdzi
- nie je možné, aby ich tento zásluhový systém posudzoval pod úrovňou životného minima, pod rovnakou úrovňou spolu s tými, ktorí nikdy nepracovali, práci sa vyhýbali a zo systému sa nechávali živiť aj po celý svoj produktívny vek.
Ak predsa len pristúpime na takýto pohľad, ak toto chceme akceptovať, potom rezignujeme na právny štát. A aj na zásluhovosť. Ale aj na podstatu solidarity.
Také zákony sú paškvil.


