Demokracia pozná občiansku spoločnosť. Pozná občana. Popri voličovi.
Bez občianskej spoločnosti demokracia kríva. Niekde na jednu nohu, inde na obe. Viem, my tu Slovensku, aspoň väčšina ľudí, máme chlebové problémy. Niet času, a ani chuti, sa "angažovať" (to slovo by malo byť minulosťou? Prečo? Lebo nám ho niekto sprotivil?) pre veci verejné.
Čím viac chlebových (existenčných) problémov má občan, tým menej času a chuti bude mať "na sprostosti", nebude vymýšľať, nebude sa miešať do rozhodovania o chode štátu, ba ani do rozhodovania, ktorým sa rozhoduje o ňom - v prítomnosti ani do budúcnosti.
Mňa už tieto veľkolepé myšlienky tiež prešli. Treba akosi prežiť :-(


