Pre mňa sú pojmy odpustenie/rozhrešenie priam tajomné. Vnímam to ako čosi...ako mne nedostupné. Určite nie pragmaticky, ako vzdať sa odplaty. A určite nie ani ako keď farár povie: 100 dní 3x denne takú a onakú modlitbu.
Odpustiť inému...to ani netuším, čo je. Možno zrovna to pragmatické, že sa nemusí báť odvety. Odpustiť sebe...ufff. Tak to teda poznám až príliš dobre...že sa nedá. Nemôžem si predsa "odpustiť" priame spôsobenie ujmy. Dá sa odpustiť si to, za čo nemôžem. Aj to, že som niečomu nezabránil.
Priamo spôsobené mnou ako aktérom...sa odpustiť nedá. Aspoň u mňa je to tak. Dá sa s tým "vyrovnať" a prijať to ako večné bremeno.


