Podmienečný trest nie je výkonom trestu, ale jeho odložením.
Keby si mal elementárne znalosti z trestného práva, vedel by si to a priznal chybu - čo tvojom prípade fakt nehrozí.
Podmienečný trest nie je výkonom trestu, ale jeho odložením.
Keby si mal elementárne znalosti z trestného práva, vedel by si to a priznal chybu - čo tvojom prípade fakt nehrozí.
To je zvláštne, že súdruh filozof ani raz za éru svojho vskutku profesionálnej spolupráce s denníkom Pravda nefilozofoval na tému rozkrádanie počas 12-ich rokov Smeru, smutný pád poslanca-alkoholika, postrácané eurofondy, stratený Počiatek, Bodor, atď...
Klameš, škoda slov.
Autor sa zabudol pochváliť svojou odbornosťou internetového amatérskeho právnika Truhlíka, keď v diskusii napísal, že Lipšic je vo výkone trestu.
Má pravdu.Ale pokojne môžeš, hoci si smerácky troll, napísať následovné:
Rodinné pomery Fica, Pellegriniho a Danka - a ich skutočnú prácu (akúkoľvek) predtým, než vstúpili do politiky.
Nech ti odpovie na tú znôšku hlúpostí, ak chce.
Ja ti len na margo tvojich halucinácií ohľadom "smskovania" zacitujem zo zápisnice:
Zo znaleckého posudku súdneho znalca z odboru kriminalistiky z odvetvia informatiky Mgr.Ivana Bacigála vyplýva, že obvinený dňa 19.9.2016 v čase od 19,50 hod. do 20,15 hod. aktívne nepoužíval svoj mobilný telefón na niektorú z funkcií využívajúcich dátové služby okrem služieb umožňujúcim pripojenie na internet, ktoré boli v iúvedený deň trvalo spustené. Prvý hovor bol uskutočnený v relevantnom čase 19.9.2016 o 20,03 hod. na linku 112.
Slováci sa nikdy nemali tak dobre, ako po vstupe do EÚ a prijatí eura.
Názory komunistov ani náckov z LSNS nie sú podstatné.
Hlúpe a o ničom. Nikto nebol za účtovníctvo na povale, ani za nejaký stroj ani za vysporiadanie BSM obvinený. To sú len trápne snahy Fica celé roky špiniť a posielať policajtov kvôli somarinám, snaha kriminalizovať opozíciu.
A tak sa ten opilec snažil, až prehral voľby a ten, ktorého celú dobu zosmiešňoval - ten ich vyhral. To nevymyslíš, to je život.
Klamali sme celý čas, klamali sme vo dne, klamali sme v noci. Výpočet našich škandálov, priestupkov a trestných činov je pre túto chvíľu pridlhý. Zlyhali sme. Vlastne nezlyhali. My sme totiž do politiky neprišli robiť politiku, naším cieľom nikdy nebolo niečo zlepšiť, ani nikomu pomôcť.
Sme v úzkych, a tak sa z nás stali fašisti. Ešte nie celkom, ale veď ešte sme len na začiatku. Cestu sme si už vybrali.
Keď sme štát ovládli, premenili sme ho na mafiánsku organizáciu. Niektorí v ňom mohli všetko, väčšina nemohla nič. V dôsledku toho všetkého zomreli dvaja nevinní mladí ľudia.
Za štrnásť rokov sme neurobili nič pre ľudí, hoci sme celý čas tvrdili, že práve pre ľudí robíme. Nič sme nikam neposunuli, pretože nás nikdy nezaujímalo, čo a kam by sa posunúť dalo, a nevedeli sme ani ako to urobiť.
Mali sme v rukách obrovskú moc a rozhodli sme sa ju využiť len a výlučne na vlastné obohatenie. Rozložiť štát a spoločnosť sa nám podarilo len tak mimochodom. Po štrnástich rokoch obrovských možností a skvelých príležitostí je na tom Slovensko horšie.
S. Marec
Čo by si povedal, ak by si hovoril pravdu
Podávaš si ruku s fašistami, klameš a lovíš v tých najtemnejších vodách. Hovoríš, že súčasný premiér je premiérom Rómov, pričom by celkom určite nesúhlasil nielen premiér, ale ani samotní Rómovia, a navyše je to ešte aj totálna hlúposť.
Hovoríš to preto, že máš strach, a preto, že nemáš kam ísť. Hovoríš to preto, aby si nemusel hovoriť pravdu. Ak by si ju totiž povedal, znela by zhruba takto:
Vážení spoluobčania, štrnásť rokov sme kradli. Kradli a klamali. Okrem toho, že sme kradli a klamali, sme tiež ovládli štát. No a okrem toho, že sme kradli, klamali a ovládli štát, sme ešte aj porušovali zákony.
Práve si si podal ruku s fašistami, ale s tými si si ruku podal aj tak už dávno. Práve si dokončil dokonalý dramatický oblúk: od tretej cesty cez, ehm, „štandardnú“ sociálnu demokraciu, až po obyčajný, primitívny a tupý rasizmus.
Istým spôsobom je to aj dobre; aspoň už vieme, že nech terajší premiér je taký, aký je, ty si nikdy nebol, nie si a ani nebudeš lepší – a je pritom jedno, či to budeš ty konkrétne, alebo ten druhý, čo raz za pár mesiacov v rámci rétorického cvičenia povie, že on by teda tiež mohol byť predseda. Ste rovnakí.
Plus mínus každý, koho to zaujíma, už dávno vie, že všetci ľudia, ktorými si sa obklopil, boli vlastne členmi organizovanej zločineckej skupiny. Niežeby neexistovali rozdiely – niektorí boli ministrami, niektorí sudcami a niektorí stáli na čele rôznych úradov – ale sú to rozdiely formálne.
Nezávideniahodná situácia; ak by sme s hrdinom sympatizovali, aj by sme ho poľutovali. Ale nepoľutujeme, lebo ani trochu nesympatizujeme. Niečo treba robiť. Čo urobíš? Tak, ako si v roku 2006 neomylne vytvoril vládu s tým najhorším, čo slovenská politika dovtedy splodila, aj teraz si neomylne vyberieš tú najodpudivejšiu možnosť.
Zaútočíš na premiéra, ktorý mal tú drzosť, že zaujal miesto, na ktoré by si mal mať doživotné právo len a len ty. Zaútočíš naňho tak, že vlastne zaútočíš na Rómov, pretože dobrý útok na Rómov nikdy nie je zlý. V spoločnosti predsa vždy existujú temné spodné prúdy, do ktorých sa dá načrieť.
Podať si ruku s fašistami
Prelína sa to: ty si strana a strana si ty. Lenže v roku 2020 si už unavený. Piješ; stane sa. Nevyšiel pokus o odchod, prvý, druhý ani tretí. Bez teba to nejde – teda možno by šlo, ale to nechceš – a s tebou tiež nie. Lenže ísť to musí.
“Hovoríš to preto, že máš strach, a preto, že nemáš kam ísť. Hovoríš to preto, aby si nemusel hovoriť pravdu.„
Už nie preto, aby si bol prezidentom, ústavným sudcom alebo ctihodným emeritným úradníkom v Bruseli, ale preto, aby si to proste len nejako uhral. Ideálne na slobode. Keď ide o prežitie, dôstojný dôchodok a miesto v učebniciach idú bokom.
S kratučkou prestávkou štrnásť rokov premárnených šancí. Štrnásť zbytočných rokov. Nič sa nezlepšilo, nikam sme sa nepohli. Štrnásť rokov, počas ktorých si najprv získal kontrolu, potom ovládol štát a potom si ho takmer rozložil.
Medzitým bol Fico I., Fico II. a Fico III. a nič z toho za nič nestálo.
Je rok 2006, vyhráš voľby a pri prvej príležitosti neomylne vytvoríš vládu s tým najhorším, čo slovenská politika dovtedy splodila. Ešte ani atrament na podpise koaličnej zmluvy neuschol a už sa rozhodneš zničiť život istej Hedvige Malinovej, ktorá za nič nemôže; má len tú smolu, že potrebuješ ukázať, ako to odteraz bude.
Je rok 2012, voľby nevyhráš, ale rovno prevalcuješ; a celú tú ohromnú moc, ktorú si získal, využiješ len na to, aby si štyri roky kradol a zo štátu urobil svojho rukojemníka. Je to vlastne fascinujúce: pri takej moci si mohol urobiť hocičo, ale rozhodol si sa urobiť toto.
No a potom je rok 2016. Už sa prejavuje, že si kradol, už sa prejavuje, že si štát rozvrátil. Každá spoločnosť má svoj limit. A tak vyskladáš hrádzu proti extrémizmu, ktorej výsledky po štyroch útrpných rokoch vyzerajú takto: vyššia podpora extrémistov, viac populizmu, horšia spoločenská situácia, dvaja mŕtvi.
S.Marec:
Bola taká doba, keď Smer bol, alebo chcel byť, alebo sa tváril, že je, treťou cestou blairovského strihu. Potom sa ukázalo, že v týchto končinách sa za podobné nápady kytice nedávajú – nehovoriac o tom, že to aj tak nebolo naozaj. Ale tvárili sa. Smer sa aj tak vždy len tváril.
Tretia cesta nevyšla, nastal čas sociálnej demokracie, teda štandardnej sociálnej demokracie, s dôrazom na štandardnej. Čo v karpatských podmienkach znamenalo zmes populizmu, konzervativizmu a nacionalizmu.
Tušil som autorku, socialistickú "odborníčku"...
Maroš Žilinka, Vasiľ Špirko, Ján Šanta, Daniel Lipšic - odbornosť a charakter. No problem.