Nuž, keďže stihomam je bežný slovenský výraz pre paranoju, tak som ho ako laik použil. Ale keď tvrdíš, že veda stihomam nepozná, tak si dám povedať. :)
Nuž, keďže stihomam je bežný slovenský výraz pre paranoju, tak som ho ako laik použil. Ale keď tvrdíš, že veda stihomam nepozná, tak si dám povedať. :)
Je stabilná aj teoreticky, aj prakticky. Teória, to sú modely slnečnej sústavy vytvorené na základe Newtonových pohybových zákonov a gravitačného zákona. Prakticky: slnečná sústava existuje už miliardy rokov a je veľká pravdepodobnosť, že bude existovať ešte ďalších pár miliárd rokov.
Ono to ani v skutočnosti nie je tak, že si planéty obiehajú okolo Slnka po nemenných dráhach. Naopak, menia sa. Slnko stráca hmotu každú sekundu, teda jej gravitačná sila slabne. To, po akej dráhe sa budú planéty pohybovať, závisí len od ich rýchlosti. A keďže hmotnosť Slnka sa zmenšuje, planéty sa od neho vzďaľujú. Ale nečakaj dramatické zmeny v priebehu pár rokov, ani storočí (napríklad Mesiac sa od Zeme vzďaľuje rýchlosťou asi 4 cm/rok). Je toho ešte veľa, čo by si mal vedieť, aby si mohol jednoznačne vyhlásiť, čo a ako by malo fungovať. :)
To myslíš vážne, že si schopný logicky uvažovať? Zatiaľ ukazuješ pravý opak svojho tvrdenia.
Rozumieš vôbec tomu, čo píšeš? Stabilitu systému fyzika samozrejme rieši. Nevyhnutnou podmienkou, aby vôbec sústava gravitačne previazaných telies vznikla, je počiatočná rýchlosť telies. Ak je táto rýchlosť malá, tak sa sústava zrúti, pri veľkej rýchlosti sa rozpadne. Náhodný výber z výsledkov Google:
http://fyzika.jreichl.com/main.article/vi ew/…
https://www.omforum.cz/forum.php?t=124
Nestačí tvrdiť, že v učebniciach je napísané "čosi", keď tomu nerozumieš. Ako som už písal vyššie, systém, v ktorom hmotnosť centrálneho telesa predstavuje 99,87% (naša slnečná sústava) hmotnosti sústavy, bude dlhodobo stabilný. Sú známe samozrejme aj nestabilné sústavy telies, konkrétne hviezd, napríklad sústava V710 Tau, u ktorých sa predpokladá, že sa časom rozpadne. To je pravdepodobne aj jedným z dôvodov, prečo sú tak vzácne.
Ale veď vysvetlenie nájdeš v každej učebnici fyziky. Ak je to pre teba ťažké čítanie, tak žiadny príspevok v diskusii ti to nevysvetlí.
Ono to funguje nielen teoreticky, ale aj prakticky. Realita totiž predbehla teóriu. Ak tvrdíš, že niečo nemá oporu vo fyzike, tak to predpokladá jej znalosť. Ale to nie je tvoj prípad. Tvoj názor je založený na neznalosti a to sú chabé základy.
No nie je to prípad sústavy s centrálnym telesom, v ktorom je sústredených 99,87% hmotnosti sústavy. Môžeme započítať aj vzájomné gravitačné pôsobenie planét a vyjde nám, že celá sústava je dlhodobo stabilná. To, že fyzike nerozumieš, na výsledku nič nezmení.
Vidíš, prírode neprekáža, že niečomu nerozumieš. :)
Trpíš nejakou formou stihomamu? Lebo toľko nezmyslov pokope sa len tak nevidí. Ale pokračuj, aspoň je tu zábava.
Nemám s tým žiadny problém, keďže na Mesiaci sa podarilo pristáť už viackrát v histórii. Naposledy sa to podarilo pred dvoma mesiacmi.
Gliese je priezviskom nemeckého astronóma Wilhelma Glieseho, ktorý v roku 1957 vydal katalóg hviezd. Gliese 581 je hviezdou číslo 581 z tohoto katalógu...
To, aké planéty sa v tomto systéme nachádzajú, je len hypotézou vyslovenou na základe nepriamych pozorovaní. Či majú astronómovia pravdu, to ukáže až budúcnosť.
Ešteže ťa máme. Inak by sme to nevedeli. :) Keďže viem, akým hlupákom si schopný naletieť, tak váha tvojich tvrdení je nulová.
Možno neuveríš, ale poznám mnoho ľudí, ktorí by dokázali vypočítať potrebné filtre. By si sa čudoval, koľko ľudí ovláda fyziku. :)
Môžeš si to vyskúšať aj sám, tu na Zemi. Vezmi si glóbus a vyfoť ho z rôznych vzdialeností. Nehovor, že sa to nedá, lebo to dokáže spraviť aj školák. Ak dokážeš pracovať s foťákom (s jeho zoomom), tak dokážeš dosiahnuť, že na všetkých záberoch bude glóbus zdanlivo rovnako veľký a v závislosti od vzdialenosti sa budú meniť veľkosti kontinentov.
https://giphy.com/gifs/YiGsW0Wm9bCqA
No a? Čo je na tom divné, že nefotili z rovnakej výšky každý rok?
Ja si myslím, že Woteriim je iba hologram. Človek predsa dokáže myslieť. Hologram nie.
Ešteže ťa máme, aby si nám všetko objasnil.
Tebe určite žiadny. Ktovie, aký zmysel má tvoja existencia?
Oni môžu aj za to, že ty a tebe podobní naletia hocikomu, kto bude tvrdiť, že natočil povrch hviezdy?
Prečo ani jedno video nepripomína teleso, vzďaľujúce sa od pozorovateľa? Lebo sa nepodobá na preexponované zábery Slnka, ktoré sem linkuješ a ktoré ich autor vydáva za dôkaz toho, že Slnko počas svojho pohybu na oblohe mení svoju zdanlivú veľkosť?
2. Objekt je snímaný v reálnom čase. Ako si prišiel na to, že letí príliš pomaly?
Chápeš, že porovnávaš dve rôzne techniky snímania?
3. Čo vieš o dynamickom rozsahu citlivosti snímačov? Pravdepodobne nič.
4. Čo nie je uskutočniteľné pre teba, to iní hravo zvládnu. Zrejme si ešte nepočul o sledovacích zariadeniach pre teleskopy. Ak si si nevšimol, tak toto 45 sekundové video zachytáva čas medzi 18:22 a 18:25, čo znamená, že veľká časť záberov musela byť vystrihnutá. Svedčia o tom aj trhavé pohyby ISS.
5. Falzifikátor. :) Tu je ich celá plejáda: https://transit-finder.com/gallery
Pozri, ak si budeš zakrývať oči pred realitou, je to tvoja voľba. Len nečakaj, že fakty sa zmenia len preto, že ty si sa rozhodol ich ignorovať.
Pri tvojich "znalostiach" optickej techniky, vďaka ktorým si naletel hlupákovi, ktorý snímal vnútro tubusu teleskopu a vydával to za povrch deravej hviezdy, sú tvoje názory irelevantné.
Je jasné, že si zakrývaš oči pred realitou, lebo takéto zábery reálnej ISS má možnosť zrealizovať ktokoľvek. Ak to ani len neskúsiš, tak môžeš tvrdiť čokoľvek. Bude to len tvoje trápne tvrdenie dokazujúce, že si zakrývaš oči pred realitou.
1. Letí príliš rýchlo? V čase 0:14-0:22 je 9 snímkov. Ich nasnímanie trvalo 54 sekúnd. Za predpokladu, že pauzy medzi zábermi sú rovnako dlhé ako samotná expozícia, tak táto časť videa zachytáva cca 102 sekúnd reálneho času. V čase 0:23-0:26 sú 4 zábery, teda zachytávajú časový úsek cca 54 sekúnd, čo je spolu 156 sekúnd. Neviem, koľko času uplynulo medzi týmito dvomi sériami - to z informácií pod videom nevyplýva. To znamená, že za 13 sekúnd na videu je v skutočnosti 156 sekúnd. Takže: ako si prišiel na to, že snímaný objekt letel príliš rýchlo?
No, je vidieť že z fyziky a z matematiky toho veľa nevieš. A s logikou sa zjavne tiež veľmi nekamarátiš.
Odporúčame