Za svoju hlúposť môžeš len ty sám. Siláckymi rečami ju nezmeníš.
1. Najprv trochu fyziky: vesmír sa neriadi fyzikálnymi zákonmi. Tie len viac-menej presne opisujú prírodné zákony. V prípade telies slnečnej sústavy však gravitačný zákon popisuje pohyb telies dostatočne presne. Existuje množstvo jednoduchých programov, simulujúcich pohyb telies slnečnej sústavy, založených na gravitačnom zákone. Ešte raz, tie programy využívajú gravitačný zákon. Tieto programy, aj keď v mnohých prípadoch amatérske, dokážu vopred určiť polohu telies slnečnej sústavy na desiatky rokov dopredu na stabilných dráhach. V rámci slnečnej sústavy je gravitačný zákon dostatočne presný, aby bolo možné pomocou neho vypočítať trajektóriu vesmírnych sond, smerujúcich k planétam, či asteroidom.
Záver: popis telies slnečnej sústavy je možné popísať gravitačným zákonom s dostatočnou presnosťou a dráhy družíc vypočítané pomocou tohoto zákona sú vopred určené a stabilné.
2. Gravitácia Mesiaca má samozrejme vplyv na pohyby Zeme. Lenže nie sú také výrazné, aké by si chcel.
To závisí od definície zatmenia. Neviem, či existuje presná definícia, ale predpokladám, že jav, pri ktorom sa vesmírne teleso nachádza v tieni (umbre) iného vesmírneho telesa, sa nazýva úplným zatmením. Je to iba dohoda, konvencia. Ak to tak chceš, tak nemusíš hovoriť o úplnom zatmení Mesiaca. Ale astronómovia ti povedia, kedy to neexistujúce zatmenie nastane.
1. Nestačí. Lebo obežné dráhy všetkých telies vo vesmíre sú evidentne dostatočne stabilné. Pre život na Zemi je to podstatná podmienka. Na zmenu obežnej dráhy rozhodne nestačí drobná zmena. Ibaže by sme považovali napríklad pôsobenie Jupitera za drobné.
2. Je to iba tvoj názor. Teda nič, čím by si dokázal neplatnosť akéhokoľvek fyzikálneho modelu. To ešte žiadny názor nedokázal.
3. To, čo ty považuješ za nemožné, to vidíme to každý deň. Stačí sa pozrieť na oblohu. Ak pravda nie je práve zamračené. Ibaže by si sa spoliehal napríklad na babrákov, ktorí nie sú schopní nájsť napríklad ISS, aj keď jeho poloha na oblohe je verejne známa. Správanie napríklad trojice Zem - Mesiac - Slnko je možné popísať gravitačným zákonom. Nie je to nič zložité. Aj keď to nejde dosť dobre analyticky, numerické metódy sú v súlade s pozorovaním.
Takže, ak považuješ obežné dráhy za nemožné, musíš prísť s nejakým dôkazom, popierajúcim realitu. To ti nezávidím.
Nie je to podvod. Je to len neznalosť fyziky. Novinári by nemali písať o tom, čomu nerozumejú. Ani v tvojom prípade nehovorím o podvodoch. Len o tom, že nerozumieš fyzike a že si mimo reality.
Takže zas je to len tvoj dojem. Na dojmoch vo fyzike príliš nezáleží. Vo fyzike sa pracuje s teóriou a na nej postavenom výpočte. Ak následný experiment, alebo v tomto prípade pozorovanie nezodpovedá výpočtu na základe teórie, tak sa teória zavrhuje. Dojmy a pocity sú nepodstatné. Takže slová ako "nemôžu obiehať", "Polárka by určite..." sú len tvoje dojmy. Nič viac. Ak chceš položiť fyziku na lopatky, tak musíš prísť s niečím iným.
Zatiaľ si neposkytol žiadny dôkaz toho, že dve telesá nemôžu obiehať okolo spoločného ťažiska. Si v rozpore s realitou a na tom padá každá teória, čo aká sa tebe zdá byť pekná.
Mesiac obieha okolo Zeme z pohľadu pozorovateľa zo západu na východ, teda v rovnakom smere, v akom sa otáča Zem. Lenže Mesiacu jeden obeh trvá 27,3 dňa, takže v čase, keď ho vidíme na tom videu zapadať, Mesiac sa dostáva do roviny ekliptiky "zospodu", preto sa tieň zväčšuje.
Čo by podľa teba nemalo byť a čo sa deje v skutočnosti, to sú dve rôzne veci. Nestačí povedať, že podľa teba by niečo (ne)malo nastať. Je to len názor. A ten vo fyzike nestačí.
Keďže pre svetlo hviezd platí to isté ako pre svetlo odrazené od Mesiaca, tak vďaka atmosfére je možné vidieť aj hviezdy tesne pod horizontom. Len je tu problém. Svetlo hviezd je mnohonásobne slabšie ako svetlo Mesiaca a pre ľudské oko sa väčšina hviezd "stratí" vďaka atmosfére skôr, než sa u nich prejaví efekt lomu svetla.
Dobre, už len treba ten dôvod, prečo by sa zemská rotačná os odchýliť o 10° a viac. Lebo zjavne sa to nedeje. Pre fyzika by nemal byť problém poskytnúť výpočet...
Nie každý, kto dokáže zmerať ročnú paralaxu nejakej hviezdy musí byť hneď vedcom. Astronómii sa venujú aj amatéri.
No, a to sa presne deje na južnej pologuli. Hviezdy tam rovnako ako na severnej pologuli obiehajú okolo jedného bodu (celestiálneho pólu) na oblohe. A to dokonca po kružniciach. Ak niekto tvrdí, že tomu tak nie je, tak nevie narábať so statívom. A ty si mu naletel.
Čítal si tú diskusiu? Dozvedel by si sa z neho, prečo nemáš pravdu. A aj to, prečo vidíme Mesiac aj keď už v skutočnosti zapadol a zemský tieň, ktorý je v jeho hornej časti. Atmosféra je odpoveďou. Ale lepšie je to vysvetlené v diskusii.
Zemská os skutočne nie je namierená na Polárku. Ale to je fakt, známy astronómom už storočia. Je známe aj to, že smerovanie zemskej osi sa v čase mení. Ak sa ti zdá, že pohyby zemskej osi sú malé, tak určite vieš svoje pocity podložiť správnym modelom účinkov gravitácie Mesiaca na zotrvačník, ktorý nazývame Zemou.
Už len doplním, že na južnej pologuli zemská os nesmeruje k žiadnej voľným okom viditeľnej hviezde. No ani na severnej pologuli zemská os nesmerovala vždy k Polárke.
Zem je skutočne pevnou prekážkou pre svetlo. Ale má atmosféru, ktorá láme svetlo Slnka smerom k Mesiacu. Lom svetla je známy optický jav, vďaka ktorému na povrch Mesiaca predsalen dopadne časť svetla zo Slnka. Bez zemskej atmosféry by bol Mesiac v čase úplného zatmenia čierny.
Takže - tvoje predstavy aj teraz vychádzajú z nesprávnych predpokladov. Na pravú príčinu zatmenia Mesiaca ti odpovie každý astronóm. Ak máš pocit, že pred tebou niečo taja, tak to je problém, s ktorým ti astronómia nedokáže pomôcť.
To, že si niečo vezmeš do hlavy ešte neznamená, že je pravdou. Je to len dôkazom, že nad hlúposťou nie je možné zvíťaziť. Dá sa len tolerovať.
Vysvetlenie javu, keď je viditeľné čiastočné zatmenie Mesiaca v čase, keď vychádza Slnko nájdeš napríklad tu:
https://www.quora.com/Why-can-we-see-a-luna r…
Aj v diskusii pod videom nájdeš správne odpovede.
Spoločné ťažisko telies Zem - Mesiac skutočne nie je v strede Zeme. Ale to je fakt, známy už niekoľko storočí.
Načo presné výpočty? Aby si ukázal, že to, čo tvrdíš má základ v teórii. Zatiaľ existuje iba tvoje tvrdenie. A to odporuje realite.
Prečo by to malo tak byť? Astronómovia vedia nielen vopred určiť viditeľnosť zatmenia Mesiaca, či jeho trvanie pre ľubovoľné miesto na zemi, ale aj jeho priebeh, teda aj tvar zemského tieňa na Mesiaci. Musel by si vedieť niečo o sklone obežnej dráhy Mesiaca okolo Zeme voči ekliptike. Nie sú v rovine.
Schopnosti babylónčanov sú krásnym príkladom, kedy je možné pomerne presným pozorovaním nájsť cyklus opakujúceho sa javu. Nemuseli vedieť nič o samotnej príčine javu. Stačilo, že objavili jeho periódu. Astronómovia však dokázali nájsť aj príčinu zatmenia.
Počítať dráhy v tvare nejakej cykloidy je nepohodlné. Ale treba uznať, že na tú dobu to bol špičkový výkon. Po odhalení príčiny zdanlivého pohybu planét na oblohe sa výpočty značne zjednodušili.
Svoje tvrdenia (ktoré sú nesprávne, lebo odporujú realite) vieš určite podložiť výpočtom. A ak si niečo počítal, tak určite máš fungujúci model, popisujúci účinky gravitácie na telesá. Nestačí použiť veľké písmo na vyjadrenie názoru. Treba mať - ak nie si schopný poskytnúť overiteľné dôkazy, tak - aspoň výpočet.
Ak by si na výpočty použil Newtonov gravitačný zákon (Keplerove zákony je možné odvodiť z Newtonovho gravitačného zákona, ktorý je všeobecnejší), tak by si dostal stabilnú dráhu telies. Ak si ho použil, tak je tvoj výpočet nesprávny, lebo Mesiac a Zem zjavne stabilne obiehajú okolo spoločného ťažiska. Vie tvoja teória vypočítať zatmenia Mesiaca, či Slnka? Alebo kedy sa bude nachádzať Merkúr, či Venuša medzi Zemou a Slnkom? Newtonov gravitačný zákon sa zatiaľ nemýlil ani raz. Ako si na tom ty?
Nie, nie je to podvod. Je to len nesprávna interpretácia toho, čo sa v experimente uskutočnilo. A ty, keďže ti chýbajú základy fyziky, vôbec nechápeš o čo ide.
Vladimír, zastaviť svetlo nie je to isté ako zastaviť fotón. Zastaviť fotón znamená koniec jeho existencie. To, čo si čítal o zastavení svetla je len novinárskou interpretáciou experimentu, pri ktorom sa podarilo uchovať energiu fotónu v elektrónoch a po čase ju znovu uvoľniť, čím vznikli nové fotóny. Aj toto vysvetlenie je príliš zjednodušené, ale podstatou je, že fotón sa nedá zastaviť bez jeho zániku. Dá sa len uchovať jeho energia. Len sa obávam, že ani toto nedokážeš pochopiť.
Áno, súhlasím. Zatiaľ to nedokáže žiadny ďalekohľad. Len či pochopí aj Woteriim, že naletel podvodníkovi.
Odporúčame